Slovensko síce výrazne znižuje schodok verejných financií, ale popritom zvyšuje výdavky

Perspektívne sa očakáva, že zároveň s prípadnou fiškálnou úpravou sa takmer vo všetkých členských štátoch v roku 2025 zvýšia verejné investície, na ktorých budú mať výrazný podiel prostriedky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti nástroja NextGenerationEU a vo viacerých členských štátoch fondy EÚ.

Komisia dospela k záveru, že z 21 plánov členských štátov 20 spĺňa požiadavky nového rámca a vytyčuje dôveryhodný fiškálny postup, ktorý povedie k udržateľnému znižovaniu dlhu týchto štátov alebo k jeho zachovaniu na obozretnej úrovni.

Patrí k nim aj Slovensko, ktoré si vybralo trajektóriu vývoja čistých výdavkov založenú na období úprav v trvaní štyroch rokov, čo hneď po otvorení schôdze vo svojej úvodnej reči k rozpočtu potvrdil aj minister financií Ladislav Kamenický.

Zhrnul všetky náležitosti s spojené s predloženým návrhom zákona a pripomenul aj niektoré diskutované témy, z ktorých niektoré boli dodatočne aj upravené, napríklad znížená DPH na knihy či učebnice, či zmeny pri účtovaní transakčnej dane, z ktorej po kritike vypadli niektoré organizácie.

Poslanci mali príležitosť vypočuť si aj príhovor predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomíra Andrassyho, ktorý v súvislosti s predloženým návrhom upozornil na viacero rizík.

Zopár čísel, ktoré budú poslanci posudzovať

Tretí rokovací deň aktuálnej 23. schôdze charakterizuje diskusia o zákone roka, teda o návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, ale aj o návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky. Táto rozprava zvykne trvať hodiny, niekedy aj niekoľko dní.

Deficit verejných financií má podľa návrhu predloženého vládou v budúcom roku klesnúť na 4,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročných očakávaných 5,8 percenta HDP. Príjmy rozpočtu verejnej správy majú budúci rok dosiahnuť 59,9 miliardy eur alebo 42,8 percenta HDP. Celkové výdavky sa rozpočtujú v objeme 66,5 miliardy eur alebo 47,5 percenta HDP.

Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má dosiahnuť 6,4 miliardy eur. Celkové príjmy štátu sa budúci rok plánujú na úrovni 27,6 miliardy eur a celkové výdavky v sume 34 miliárd eur.

Podrobnú analýzu k návrhu predstavila v stredu aj Národná banka Slovenska. "Rozpočtový cieľ na rok 2025 vo výške 4,7 percenta HDP považujeme za splniteľný. Prijatý konsolidačný balíček je však v návrhu čiastočne rozpočtovaný na nové výdavkové tituly," konštatujú analytici regulátora s dôvetkom, že v prípade použitia týchto získaných zdrojov na dočasné výdavky by si dosiahnutie vládnych cieľov v ďalších rokoch vyžadovalo výrazne menej dodatočného konsolidačného úsilia.

Predložený návrh rozpočtu verejnej správy je začiatok dlhej cesty

Centrálna banka si rovnako ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť všíma, že dosiahnutie vládnych cieľov by viedlo k zastabilizovaniu verejného zadlženia. To sa však stále nachádza v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy a fiškálny priestor na absorbovanie prípadných budúcich šokov tak ostáva obmedzený.

Pre zníženie verejného zadlženia na dlhodobo udržateľné úrovne bude teda musieť konsolidácia pokračovať aj za rozpočtovým horizontom. Aj z toho dôvodu je podľa poslanca SaS Mariána Viskupiča raritné, že napriek konsolidácii, nevyhnutnosť ktorej vnímajú poslanci naprieč politickým spektrom, v rozpočte rastú výdavky až zhruba o 12 percent.

"Výdavky kancelárie prezidenta sa zvyšujú o 57 percent," upozorňuje v rozprave Marián Viskupič z SaS, ale vymenúva aj rôzne silové zložky vrátane Slovenskej informačnej služby, kde je naplánované míňať viac.

Slovensko je síce podľa analýzy NBS jednou z ôsmich krajín eurozóny, ktorá pomerne výrazne medzi rokmi 2024 a 2025 znižuje schodok, je však jedinou z nich, ktorá popri tom zvyšuje svoje výdavky. "Cielený deficit je stále druhým najvyšším deficitom v rámci krajín eurozóny," konštatuje regulátor.

Dodáva, že rastový potenciál ekonomiky by podporilo efektívne čerpanie eurofondov. "V prostredí, kde sa v súčasnosti menej darí naším hlavným obchodným partnerom, bude ďalšia konsolidácia náročná," upozorňuje.

Využívanie prostriedkov EÚ a plánu obnovy a odolnosti by pomohlo podľa ekonómov priniesť rastový impulz do ekonomiky. Slabý nábeh čerpania na začiatku súčasného programového obdobia je síce fenoménom viacerých krajín, no aj v tomto porovnaní je Slovensko v súčasnosti pozadu.

Z analýzy vyplýva, že schodky verejného rozpočtu na Slovensku v rokoch 2024 a 2025 majú byť medzi najvyššími v eurozóne. "Na základe údajov zo zverejnených návrhov má Slovensko druhú najhoršiu očakávanú rozpočtovú bilanciu za rok 2024, ako aj plánovanú pre rok 2025," dodáva NBS.

V roku 2025 Maastrichtské kritérium schodku verejných financií v maximálnej výške tri percentá HDP spolu so Slovenskom nesplnia už len Francúzsko, Fínsko a Taliansko.

Regulátor pripomína, že viac ako polovica krajín by v budúcom roku mala konsolidovať. Druhú najvyššiu konsolidáciu plánuje Slovensko.

Kontrolóri upozorňujú na výrazné zaťažovanie rozpočtu Sociálnej poisťovne

Bezmála polovica budúcoročného štátneho rozpočtu je podľa hodnotiacej správy Najvyššieho kontrolného úradu vyčlenená na štyri kľúčové verejné politiky, ktorými sú sociálna a environmentálna oblasť, vzdelávanie a zdravotníctvo.

Kontrolóri upozorňujú, že objem verejných zdrojov len na starobné dôchodky presahuje v roku 2025 sumu 10 miliárd eur a štát bude musieť podporiť Sociálnu poisťovňu sumou až 2,75 miliardy eur. Pripomínajú, že v roku 2022 bol príspevok štátu Sociálnej poisťovni na úrovni 103 miliónov, v roku 2023 už 1,16 miliardy a v tomto roku až 2,72 miliardy eur.

Na vyplatenie 13. dôchodkov pôjde viac ako 920 miliónov eur. NKÚ považuje za nevyhnutné adresnejšie nastaviť kritériá pre jeho vyplácanie. Výrazným zaťažením rozpočtu sú aj predčasné starobné dôchodky. "Náklady na predčasné dôchodky budú v nasledujúcom roku takmer štvornásobne vyššie oproti roku 2023 a dosiahnu úroveň 560 miliónov eur," dodávajú kontrolóri.

Na oblasť zdravotníctva pôjde v budúcom roku zo štátneho rozpočtu takmer 10 miliárd eur, čo je zvýšenie o 7,8 percenta. Okrem iných problémov rezortu zdravotníctva NKÚ opakovane upozorňuje, že 13 najväčších štátnych nemocníc vykazuje dlh viac ako miliardu eur, pričom takmer polovicu z toho predstavuje dlh voči Sociálnej poisťovni.

Problematickou je aj oblasť ekológie, kde si naša krajina stále neplní svoje záväzky pri odstraňovaní environmentálnych záťaží, odkanalizovaní samospráv a bez povšimnutia nenecháva ani modernizačný dlh v segmente kritickej infraštruktúry štátu, ktorý sa dostáva k desiatim miliardám eur.

Ďalšie výzvy čakajú Slovensko v oblasti školstva. "Vláda si neplní svoj záväzok každoročného rastu platov zamestnancov v tomto rezorte," upozorňuje NKÚ.

V súčasnosti je miera rizika chudoby na úrovni 17,6 percenta, teda vyššia ako pred desiatimi rokmi. „Do pásma chudoby sa v ostatných troch rokoch prepadá čoraz viac obyvateľov, ohrozených je až 940-tisíc ľudí. Sociálna chudoba pritom najmä ohrozuje viacdetné mladé rodiny, neúplné rodiny, ale aj zdravotne znevýhodnených spoluobčanov,“ približuje Andrassy.

Aj napriek zjednodušeniam v štvrtom programovom období je čerpanie fondov ešte pomalšie, ako bolo v minulosti. V európskych fondoch je alokovaných viac ako 12,8 miliardy eur, reálne sme však v novom programovom období, ktoré beží už štvrtý rok, dokázali do jesene tohto roka vyčerpať len 150 miliónov eur, čo predstavuje 1,2 percenta alokácie.

Nehovoriac o ďalších 1,2 miliardy eur, ktoré má Slovensko v rámci jednotlivých kapitol k dispozícií z plánu obnovy a odolnosti. "K septembru tohto roka boli prijímateľom z plánu obnovy doposiaľ poskytnuté finančné zdroje vo výške 272 miliónov eur," vyčísľuje NKÚ.

Na záver upriamuje kontrolný úrad pozornosť na oslabenie analytických jednotiek v rámci ústredných orgánov štátu - podľa národných kontrolórov ohrozuje plnenie jedného z významných cieľov uvedeného v zákone o rozpočtových pravidlách, podľa ktorého má slovenská vláda v horizonte štyroch rokov spracovať revíziu polovice všetkých výdavkov vo vybraných oblastiach verejných politík.

Predseda NKÚ upozorňuje, že „ak nebudú funkčné analytické jednotky, nebudú bežné štruktúry ministerstiev schopné takéto odborné analýzy vypracovať", pričom úrad za negatívum súvisiace aj s tvorbou rozpočtu v kontexte efektívneho a účelného využívania finančných prostriedkov považuje tiež oslabenie pozície analytického útvaru rezortu financií pri posudzovaní veľkých investičných projektov.