Nové obvinenie čurillovcov: vydieranie mafiánov alebo zákonné dohody?
Po nedávno zrušenom obvinení Branislava Dunčka a Róberta Magulu zo strany prokurátora Mareka Mezeia, ktoré bolo zrušené z dôvodu mimoriadne podozrivej aktivity Úradu inšpekčnej služby v neprospech obvinených čurillovcov, prišla inšpekcia s novým obvinením.
Úrad inšpekčnej služby tentokrát vzniesol obvinenie voči Branislavovi Dunčkovi a Róbertovi Magulovi za zločin vydierania a Romanovi Stašovi za zločin marenia spravodlivosti, pričom tieto zločiny mali spáchať formou spolupáchateľstva.
Inšpekcia vidí nezákonné ovplyvňovanie obvineného
Vyšetrovateľ Piter Bučko viní Dunčka a Magulu z toho, že ako príslušníci NAKA mali v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Prešove pôsobiť na - v tom čase trestne a väzobne stíhaného - Patrika Vidašiča tým, že mu hrozili uložením vysokého trestu, ako aj vznesením obvinenia za ďalší skutok, ak nebude s nimi spolupracovať.
Patrik Vidašič čelí obžalobe z podporovania údajnej zločineckej skupiny tzv. takáčovcov a v čase údajného nátlaku čurillovcov bol obžalovaný z viacerých obzvlášť závažných zločinov.
Podľa obvinenia inšpekcie mal Róbert Magula povedať Vidašičovi vo väzbe, že „sa to pre neho nevyvíja dobre a má istých 23 alebo 24 rokov, ale vyšetrovatelia mu ponúkajú 13 rokov, prípadne sa dohodne s prokurátorom a pôjde na nulu“, ak bude spolupracovať.

Dunčko od Vidašiča zase podľa obvinenia vyžadoval svedectvá voči prokurátorom, policajtom a sudcom s tým, že ho nezaujímajú staré veci ani takáčovci. Vidašič mu na to mal odpovedať, že k tejto téme nemá čo povedať a nechce takto spolupracovať, na čo mu mal Magula v prítomnosti Dunčka povedať, že mu „pribudne nové obvinenie z vydierania“, čo sa aj stalo.
Čurillovci mali vyfabulovať vydieranie
Následne bol Vidašič vo väzbe znovu predvedený pred Magulu a Staša s otázkou, či si nerozmyslel spoluprácu, pretože mu pribudlo nové obvinenie. Vidašič mal spoluprácu znovu odmietnuť, na čo mu mal Magula povedať, že sa budú otvárať staré prípady vrážd, v ktorých voči nemu bude vypovedať svedok.
Vyšetrovateľ inšpekcie Bučko v tomto konaní videl nútenie Vidašiča do spolupráce s OČTK pod hrozbou vysokého trestu, ako aj vznesenia obvinenia za ďalší skutok.
Obvinení Dunčko a Staš mali podľa vyšetrovateľa Bučka rovnako nezákonne pôsobiť aj na iného, v tom čase obvineného Tomáša Klímu, ktorý bol stíhaný za rôzne zločiny s hroziacim trestom odňatia slobody až na doživotie.
Podľa obvinenia mali príslušníci NAKA inštruovať Klímu, aby vypovedal, že sa mu - ako aj jeho matke - mal Vidašič vyhrážať. Tomáš Klíma v tomto smere následne aj vypovedal pred vyšetrovateľom NAKA, hoci sa tento skutok v skutočnosti nikdy nestal.
Na základe takto nanútenej výpovede zo strany Dunčka a Staša bolo vznesené nové obvinenie voči Patrikovi Vidašičovi za obzvlášť závažný zločin vydierania, pričom mu dopredu avizovali, že sa obvinenie vznesie, ak nebude s nimi spolupracovať.
Dané obvinenie Vidašiča z vydierania Klímu pritom predstavovalo aj dôvody na väzobné dôvody v prípade tzv. „otočky“ Vidašiča pred bránami väznice v roku 2021, pre ktorú je osobitne obvinený z marenia spravodlivosti Pavol Ďurka v rámci celej skupiny obvinených čurillovcov.
Obvinení dnes vystupujú ako svedkovia
V súčasne vznesenom obvinení čurillovcov Dunčka, Magulu a Staša vystupuje ako svedok aj ako poškodený práve Patrik Vidašič, ktorý hovorí o nútenej spolupráci a nátlaku zo strany príslušníkov NAKA.
Branislava Dunčka a Romana Staša usvedčuje v tomto prípade aj Tomáš Klíma, už v pozícii svedka, ktorý v rámci rekognícií osôb spoznal oboch policajtov. Tí mu mali počas jeho pobytu vo väzbe dať papier s opisom vymysleného vydierania Vidašiča.
Klíma v uznesení o vznesení obvinenia Dunčka, Magulu a Staša uvádza, že v tom čase ho na falošné obvinenie Vidašiča zlákal prísľub nižšieho trestu zo strany čurillovcov, ako aj ich nátlak na jeho osobu. O tomto nátlaku sa mal zmieniť aj inému svedkovi, Adamovi Štefunkovi. Následne však mal Klíma výčitky svedomia za vymyslený skutok, a preto sa rozhodol vypovedať na inšpekcii voči čurillovcom, pričom jeho vierohodnosť výpovede potvrdzuje znalecký posudok.
V uznesení o vznesení obvinenia vyšetrovateľ Bučko poukazuje na to, že Vidašičovi bolo zo strany čurillovcov účelovo nadkvalifikované obvinenie z vydierania na základe falošnej výpovede Klímu. Tohto svedka si čurillovci podľa neho špeciálne vytipovali pre jeho intelektuálnu jednoduchosť s vidinou lepších vyhliadok na spoluprácu.
Čurillovci vinu odmietajú a hovoria o zákonnom postupe
Obvinený policajt Tomáš Staš poprel vybočenie zo svojich zákonných právomocí a svedka Klímu označil za jednoduchého násilníka a člena zločineckej skupiny takáčovcov, ktorý chcel s OČTK spolupracovať. Tvrdí, že mu ako policajti iba vysvetlili, aké má zákonné možnosti.
Ďalší obvinený, Branislav Dunčko, uviedol, že policajti postupovali iba v zákonných medziach a nevie si vysvetliť, prečo svedok Klíma zrazu vypovedá proti nim. Dunčko odmieta, že by Klimovi odovzdal papier s popisom falošného vydierania zo strany Vidašiča, a takéto praktiky označuje za „doménu advokátov“, pričom tvrdí, že sa s niečím takým u policajtov nikdy nestretol.
Výpoveď Vidašiča o praktikách čurillovcov hodnotí Dunčko ako „výpoveď vagabunda“ a poukazuje na skutočnosť, že ide iba o tvrdenie jedného obvineného proti dvom policajtom. Vydieranie alebo ponúkanie úľav Vidašičovi odmieta a rovnako ako Staš tvrdí, že mu len vysvetľovali zákonné možnosti trestného stíhania.
Zákon pozná legálne benefity pre spolupracujúce osoby
V tomto prípade sa stretáva tvrdenie vyšetrovateľa inšpekcie o nezákonnom nátlaku policajtov na obvinených a vytváraní falošných obvinení s cieľom donútiť osoby k spolupráci s obhajobou obvinených čurillovcov, ktorí tvrdia, že išlo iba o vysvetľovanie zákonných limitov trestného konania.
Policajt, hoci by to mala byť skôr práca obhajcu, skutočne môže vysvetliť každému obvinenému, aké sú jeho právne možnosti v prípade spolupráce s OČTK. Trestný poriadok pozná inštitúty ako dočasné odloženie vznesenia obvinenia, podmienečné zastavenie trestného stíhania, zastavenie trestného stíhania alebo prerušenie trestného stíhania, ktoré pôsobia ako benefity pre obvinených, ktorí sa významnou mierou podieľajú na objasňovaní trestnej činnosti.
Rovnako Trestný zákon pozná mnohé okolnosti, za ktorých je možné znížiť tresty páchateľom trestných činov alebo dokonca upustiť od potrestania. O tom však už rozhoduje súd, nie OČTK. Aj toto znižovanie trestov má pôsobiť motivačne na páchateľov, aby sa priznali k trestnej činnosti.
Ak by teda čurillovci obvineným osobám ponúkali výmenou za spoluprácu niektorý zo zákonných inštitútov obsiahnutých v trestných kódexoch, bolo by to v poriadku pri zachovávaní zákonných limitov.
Inšpekcia popisuje nezákonné praktiky policajtov
Úrad inšpekčnej služby však vo vznesenom obvinení nepopisuje žiadnu zo zákonom predpokladaných situácií. Inšpekcia viní čurillovcov z toho, že rozhodne nezákonnými metódami pôsobili na obvinených Vidašiča a Klímu tak, aby vypovedali podľa ich predstáv.
V prípade Vidašiča dokonca hovorili o znížení trestnej sadzby z 24 rokov až na nulu v prípadnej dohode s prokurátorom, čo mimoriadne zaváňa sľubovaním beztrestnosti mimo zákonných limitov. Podobné zníženie trestnej sadzby by bolo mimoriadne problematické odôvodniť a bolo ho možné dosiahnuť iba v prípade zastavení trestných stíhaní.
Slovenská verejnosť síce videla prípady rozsiahlej trestnej činnosti kajúcnikov, ako sú Ľudovít Makó, Bernard Slobodník či Vladimír Sklenka, ktorí napriek tomu vyviazli s mimoriadne nízkymi alebo žiadnymi trestami.
Rekordérom v tomto smere je zrejme bývalý námestník SIS Boris Beňa, ktorému pôvodne hrozilo až doživotie, no nakoniec po zmene právnej kvalifikácie vyviazol s podmienkou. Aj tento prípad ukazuje, že OČTK buď účelovo nadkvalifikuje trestnú činnosť za účelom dosiahnutia dohody, alebo postupuje mimoriadne neodborne, keď nevie správne kvalifikovať trestnú činnosť obvineného.
To však bolo umožnené iba vďaka skutočne pozoruhodnému výkladu práva zo strany prokurátora, ktorý skutky účelovo rozdeľoval alebo nestíhal, aby nedošlo k odsúdeniu týchto osôb na nepodmienečné tresty odňatia slobody a aby mohli ďalej vypovedať ako svedkovia v iných prípadoch.
Rovnako sľubovanie nevyšetrovania iných skutkov s „mafiánskym pozadím“ výmenou za nové svedectvá v neprospech sudcov, prokurátorov či policajtov je niečo, čo zákon neumožňuje. Policajt musí stíhať každú trestnú činnosť, o ktorej sa dozvie, a až následne sa môže podľa skutkových okolností rozhodnúť, ako v konkrétnej veci postupovať.
Zákon rovnako neumožňuje policajtovi tlačiť na svedka a inštruovať ho falošnými naratívmi tak, aby krivo usvedčoval iného obvineného, ako to bolo v prípade Klímu a Vidašiča.
Vyfabulovanie nového trestného činu a jeho následná účelová nadkvalifikácia iba s cieľom donútiť osobu spolupracovať je v skutočnosti trestným činom, a nie zákonným postupom policajta.
Súčasné obvinenie obsahuje mnohé svedectvá
Čurillovci teda nemôžu hovoriť o zákonných praktikách, ak sa potvrdí, že zastrašovali obvinených vznášaním nových obvinení v prípade, že nezačnú spolupracovať. Už vôbec nie v prípade, ak si tieto obvinenia vymysleli a zneužili iného obvineného, aby krivo svedčil proti nimi vytipovanej osobe.
Na rozdiel od predchádzajúceho fiaska inšpekcie, keď bolo Branislavovi Dunčkovi a Róbertovi Magulovi celkom pochopiteľne zrušené obvinenie postavené na jednom kajúcnikovi a jeho výpovedi spred niekoľkých rokov, súčasné obvinenie čurillovcov je založené na výpovediach viacerých svedkov.
V prospech dôvodnosti obvinenia však môže podstatným spôsobom pôsobiť výpoveď svedka Štefunka, ktorý sa o týchto praktikách policajtov dozvedel od Klímu ako nezainteresovaná osoba vo vyšetrovaných kauzách, a teda nemá žiaden záujem na ich výsledku.
Uvedené znamená, že mu Klíma opisoval praktiky čurillovcov sám od seba v danom čase, keď sa stretli so Štefunkom vo výkone väzby. Okrem výpovede tohto svedka obvinenie inšpekcie obsahuje výpovede aj iných svedkov či advokátov.
Výpovede svedkov budú musieť byť starostlivo preverené
Je však potrebné zdôrazniť, že niektorí svedkovia inšpekcie sú alebo boli trestne stíhané osoby, obvinené zo závažnej trestnej činnosti a majú motív vypovedať účelovo, a preto aj ich výpovede budú musieť byť starostlivo hodnotené a overované viacerými skutočnosťami.
Problematické bude aj dokazovanie nátlaku zo strany policajtov voči Vidašičovi a Klímovi, pretože sa tak malo diať v priestoroch väzby bez svedkov. Skutočne bude v tomto prípade záležať na tom, akým spôsobom boli dohody alebo ich právne zdôvodnenia vykresľované.
Ak sa však potvrdí verzia Klímu, podľa ktorej ho čurillovci nútili k falošnému obvineniu Vidašiča len preto, aby mohli následne Vidašiča pod ťarchou obvinení donútiť k ďalšej spolupráci a obviňovaniu iných osôb, pôjde o obludný systém účelového manipulovania spravodlivosti a kajúcnikov.
Obludný, nie však nový či prekvapivý. Podobné praktiky boli opisované a diskutované v právnej obci aj pri iných trestných stíhaniach, najmä v prípadoch zločineckých skupín z 90. rokov. Tie síce neboli predmetom veľkého vyšetrovania v podmienkach Slovenskej republiky, pretože išlo o „hrubokrkú mafiu“, no rozhodnutia ESĽP do nich postupne vnášajú viac svetla.
Rozsudky, ako napríklad v prípade Adamčo proti Slovenskej republike, popisujú nezákonnosti či iné riziká v podobných prípadoch a ich dosah na celkovú spravodlivosť súdneho konania.
Bolo by pritom skutočne zaujímavé, ako by chceli s vynútenými výpoveďami príslušníci NAKA uspieť v kontexte vyššie uvedeného rozhodnutia ESĽP, podľa ktorého použitie výpovedí poskytnutých svedkami - výmenou za ich beztrestnosť alebo iné výhody - môže spochybniť spravodlivosť konania proti obvinenému a môže vyvolať závažné otázky v tom ohľade, že takéto výpovede sú už zo samej ich podstaty manipulovateľné.
Tieto praktiky sa jednoducho presunuli od mafiánov, u ktorých ich spoločnosť skryto tolerovala, k trestným stíhaniam iných, rovnako nepohodlných osôb. Netreba zabúdať, že takéto nezákonné postupy nevznikajú zo dňa na deň, ale sú postupne kultivované a akceptované v zložkách presadzujúcich právo, až ich prijmú za nový normál.
Nemožno sa potom čudovať, že aj v súčasnosti sa objavujú obvinenia z podobných zásahov do spravodlivosti aj na strane policajtov, ktorí by mali podobným praktikám stáť v ceste.