Desiatky miliónov na D2. Nové križovatky pomôžu Malackám, diaľnicu plánujú rozšíriť

Intenzita tranzitnej dopravy cez takmer dvadsaťtisícové okresné mesto na Záhorí by sa podľa analytických predpokladov mohla znížiť až o niekoľko stoviek ťažkých nákladných vozidiel denne.

„Výsledkom bude plynulejšia doprava a zároveň pozitívny vplyv pocítia aj obyvatelia Malaciek. Križovatka ich odbremení od hluku, prašnosti či znečisteného ovzdušia,“ potvrdil pre Štandard hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Tomáš Ferenčák.

Diaľničiari aktuálne zabezpečujú zhotoviteľa na výstavbu a inžiniersku činnosť, vrátane projektu na výstavbu mimoúrovňovej križovatky, za predpokladanú cenu takmer dvadsať miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH). Stavebné firmy môžu predkladať ponuky v určenej lehote do 13. mája.

Práce by mali trvať predbežne tisíc dní, teda dva a trištvrte roka. Súčasťou stavby budú dva mosty, jeden a pol kilometra protihlukových stien aj oplotenie.

Prístup na diaľnicu umožnia dve nové vetvy

Dopravný analytik Jozef Drahovský prirovnal plánovaný uzol k stavbe obchvatu mesta, hoci v tomto prípade stačí spraviť križovatku. „Ide o križovatku diaľnice D2 a cesty II/143. V súčasnosti všetky vozidlá musia zísť z diaľnice D2 na cestu II/503 a prejsť cez Malacky, aby sa dostali na cestu II/143, čo zbytočne zaťažuje dopravu v Malackách,“ priblížil pre Štandard.

Križovatka Rohožník sa napojí na D2 prídavnými pruhmi. Motoristi sa z miestnej cesty druhej triedy dostanú na diaľnicu cez dve nové vetvy. Z oboch smerov diaľnice budú môcť využiť pripojenie na okružnú križovatku na ceste druhej triedy. „Jej súčasťou bude aj bypass (spojovacia vetva) pre dopravu smerujúcu z Malaciek do Bratislavy, kde sa očakáva najväčšia dopravná záťaž,“ informovali diaľničiari.

Vizualizácia križovatky Rohožník na D2. Zdroj: NDS/Mesto Malacky

Kamióny sa dostanú na D2 ešte pred mestom

Malacky sú prehustené najmä tranzitnou dopravou. Podľa aktuálneho sčítania dopravy iba v smere od Rohožníka, kde je aj cementáreň, jazdí Malackami denne zhruba tisíc kamiónov.

„Tranzitujúce vozidlá z Malokarpatského podhoria, najmä ťažké nákladné autá z Rohožníka, sa v súčasnosti môžu dostať na D2 iba prejazdom husto obývanej zóny s nemocnicou,“ priblížila situáciu pre Štandard hovorkyňa Malaciek Ľubica Pilzová.

Tieto problémy vyrieši križovatka Rohožník, lebo najmä tranzitná doprava sa dostane na diaľnicu ešte pred Malackami.

Ako už mesto informovalo, križovatka vznikne priamo na ceste z Malaciek do Rohožníka, pričom súčasný most na vjazde do mesta budúci zhotoviteľ zbúra. Počas výstavby má byť zachovaná premávka medzi Malackami a Rohožníkom bez dlhodobých obchádzok.

Umožní to zvolený variant výstavby s mimoúrovňovým kruhovým objazdom, pričom postupne budú stavať dva nové mosty a zároveň búrať starý most. Pri inom variante by bola potrebná obchádzka cez Kuchyňu a Pernek, čo by cestu medzi Malackami a Rohožníkom predĺžilo o jedenásť kilometrov.

Vo výhľade je aj severný obchvat

Malacky očakávajú zlepšenie dopravy aj od plánovaného projektu diaľničnej križovatky na D2 Studienka. Tá privedie na diaľnicu všetku tranzitujúcu dopravu smerom od Veľkých Levár, ktorá v súčasnosti prechádza centrom Malaciek.

„Pri tomto projekte úzko spolupracujeme s Bratislavským samosprávnym krajom, ktorý pripravuje prepojovaciu cestu od Veľkých Levár k budúcej križovatke D2 Studienka,“ pokračovala Pilzová. „Aktualizované sčítanie dopravy potvrdilo zvýšenie tranzitu zo smeru od Veľkých Levár s intenzitou vyše 17,5-tisíca vozidiel denne, čo potvrdzuje oprávnenosť vybudovania severného obchvatu,“ dodala.

Dopravná situácia v Malackách. Foto: Mesto Malacky

Diaľničiari počítajú s výstavbou križovatky Studienka na D2 severne od Malaciek predbežne v rokoch 2032 až 2034. Odhadované stavebné náklady projektu, ktorého príprava je na začiatku, presahujú osemnásť miliónov eur, majetkovoprávne vyrovnanie by malo stáť zhruba dva milióny eur.

Obnovili štrnásť kilometrov povrchu vozovky

Národná diaľničná spoločnosť má v príprave rozpracovaných viacero projektov týkajúcich sa diaľnice D2. Celý prípravný proces riadi na základe cestného harmonogramu pre plánovanie a výstavbu infraštruktúry, ktorý podľa spoločnosti dodržiavajú v plnej miere.

„Diaľnica D2 patrí medzi najstaršie komunikácie v správe NDS, preto na ňu kladieme dôraz pri tvorbe plánu opráv,“ uviedol Ferenčák s dôvetkom, že ročne investujú do zlepšenia stavu diaľnic všeobecne milióny eur.

Na D2 v posledných rokoch prešiel komplexnou rekonštrukciou napríklad významný most Lamač na severe Bratislavy, a to ľavá aj pravá časť.

„Okrem toho vlani investovala NDS prostriedky aj do modernizácie a rekonštrukcie štrnástich kilometrov asfaltového povrchu vozovky na D2 pri Kútoch, Malackách, Veľkých Levároch a Lamači,“ vymenoval Ferenčák.

Lamač a Dúbravku odbremení protihluková stena

Protihluková stena na D2 v bratislavskom Lamači podľa hovorcu diaľničiarov odbremení obyvateľov Lamača a Dúbravky od negatívnych dosahov dopravy a zvýši bezpečnosť a komfort všetkých motoristov na tomto úseku D2.

Diaľničiari v apríli začínajú druhú, technicky najkomplikovanejšiu časť výstavby protihlukovej steny. Práce budú prebiehať na krajniciach medzi mostom nad cestou II/505 po križovatku Lamač a súbežne medzi križovatkou Dúbravka a tunelom Sitina.

Predchádzala tomu vlani komplexná oprava diaľničnej kanalizácie inovatívnou neinvazívnou metódou. „Vďaka opravám odvodňovacieho systému diaľnice sa zásadným spôsobom zvýšila bezpečnosť dopravy na danom úseku,“ povedal investičný riaditeľ NDS Július Mihálik s tým, že prvú fázu prác skončili skôr, než predpokladali.

Výstavba protihlukovej steny po menších úpravách ceny aktuálne stojí vyše 22 miliónov eur bez DPH. Diaľničiari zadali zákazku v septembri 2023 spoločnosti Doprastav, a.s., ktorá sa zaviazala stavbu dokončiť za necelé dva roky, v lete tohto roku.

Oprava odvodňovacieho systému bratislavskej D2 medzi Bormi a tunelom Sitina. Foto: ndsas.sk

Protihluková stena aj medzi mostom Lanfranconi a tunelom Sitina

Diaľničiari majú v pláne na D2 vybudovanie protihlukovej steny aj v úseku medzi mostom Lanfranconi a tunelom Sitina. Predpokladané náklady na výstavbu plánovanú po roku 2034 sú viac ako 34 miliónov eur.

Na trase D2 od Lamača k hranici s Českom by zase mali do roku 2030 zrealizovať opatrenia na zvýšenie bezpečnosti dopravy. Podľa odhadov to bude stáť zhruba 66 miliónov eur.

Pripravujú aj obstarávanie na práce na hraničnom priechode Brodské do roku 2029 za dvadsať miliónov eur. Do diaľničného odpočívadla Sekule na oboch stranách chcú do roku 2030 investovať spolu viac ako dvanásť miliónov eur.

Dopravná zápcha v smere na Lamač v Bratislave. Foto: Michal Svítok/TASR

Rozšírenie diaľnice pred Bratislavou po roku 2034

Zvýšená intenzita premávky na diaľnici D2 pred Bratislavou a v meste je najmä v špičke už bežný jav. Pre rast objemu dopravy plánujú diaľničiari rozšíriť časť D2 na sever od Bratislavy v dĺžke viac ako pätnásť kilometrov. Do úvahy prichádza pridanie jedného jazdného pruhu v oboch smeroch. Konkrétne ide o úseky Lozorno – Stupava (8,5 kilometra) a Stupava – Bratislava, Lamač (6,9 kilometra).

Zvýšenie kapacity oboch úsekov je zahrnuté v príprave diaľničných stavieb. NDS sa k nim zatiaľ nechcela bližšie vyjadrovať, pričom sú na začiatku prípravy.

S prácami na oboch úsekoch počíta po roku 2034, odhadované stavebné náklady sú vyše 243 miliónov eur. Majetkovoprávne vyrovnanie by mohlo stáť spolu predbežne 8,5 milióna eur, príprava bez neho skoro 4,5 milióna eur.

Potrebná úprava pre nárast dopravy

„Táto úprava je potrebná vzhľadom na nárast dopravy a jej rozvetvenie na (plánovaný) tunel Karpaty na D2/D4. Presne tak, ako sa to robí z druhej strany tunela Karpaty na D4/D1,“ uviedol Drahovský.

D2 má podľa odborníka úzke hrdlo pred Bratislavou, kde je aj tranzitná, aj prímestská doprava a spolu smeruje do tunela Sitina a na most Lanfranconi. „Tu výrazne pomôže až tunel pod Karpatmi, čo je diaľničný obchvat Bratislavy na D4, ktorý odvedie najmä časť tranzitnej dopravy,“ upozornil.

Dvanásťkilometrový tunelový úsek má prepojiť pod Malými Karpatmi bratislavské mestské časti Rača a Záhorská Bystrica. Severný obchvat hlavného mesta na D4 by tak prepojil aj diaľnice D1 a D2 novou trasou.

Kolóny áut na Moste Lanfranconi. Foto: Miroslav Košírer/TASR

Citeľný pokles kamiónov a zápch na Prístavnom moste

Za chybu označil expert v minulosti odkladanie dostavby križovatky D1 a D4, ktorá je aktuálne súčasťou stavby na rozšírenie D1 v úseku Bratislava – Triblavina. Vyjadril sa aj k nedávnemu odklonu tranzitných kamiónov z Prístavného mosta na D1 zatiaľ z D2 cez D4 na D1 smerom na Senec.

„Odklonenie tranzitnej kamiónovej dopravy z D2 na D1 cez D4 je možné vyhodnotiť už v súčasnosti. Nastal citeľný pokles kamiónov idúcich cez Prístavný most a znížili sa dopravné zápchy,“ ozrejmil Drahovský.

„Keď bude možné odkloniť dopravu aj v opačnom smere, tak prínos pre Prístavný most aj vnútrozemskú dopravu bude rovnako badateľný,“ dodal.

Prepojenie s Českom, Maďarskom a Rakúskom

D2 ako jediná úplne dokončená diaľnica na Slovensku má dĺžku viac ako 80 kilometrov. Spája Bratislavu a západné Slovensko priamo s diaľničnými sieťami v Česku, Maďarsku a cez D4 aj v Rakúsku. V bratislavskej Petržalke v križovatke Pečňa sa D2 spája s hlavnou domácou, stále nedokončenou diaľnicou D1.

Výstavba D2 trvala 38 rokov. Začala sa v roku 1969 ešte v bývalom Československu, ako súčasť plánovaného diaľničného prepojenia Bratislavy s Brnom a po českej D1 aj s Prahou, a skončila sa v roku 2007. Počas spoločného štátu postavili na Slovensku takmer 62 kilometrov D2, tri štvrtiny jej dĺžky.

Diaľnica D2 v Bratislave. Foto: Miroslava Pavlíková/Štandard

Ako prvé boli v roku 1973 dokončené úseky D2 na trase Malacky – Lozorno – Stupava – Bratislava, Lamač (29,5 kilometra). V rokoch 1978 a 1979 pribudli úseky Kúty – Malacky a od hranice s Českom po Kúty (vyše 29 kilometrov). V rokoch 1990 a 1991 postavili ešte takmer trojkilometrový bratislavský úsek Staré Grunty – Viedenská.

V roku 1998 odovzdali v Bratislave do užívania vyše šesťkilometrový úsek D2 Viedenská – Jarovce. V tom istom roku motoristi využívali pravú polovicu viac ako deväťkilometrového úseku od Jaroviec k hranici s Maďarskom, v roku 2002 aj jeho ľavú polovicu. Ako posledný pribudol v roku 2007 vyše trojkilometrový úsek Lamač – Staré Grunty, ktorého súčasťou je takmer jeden a pol kilometrový tunel Sitina.