V relatívnom meradle, teda v pomere k veľkosti ekonomiky, však clami vo všeobecnosti trpia najmä malé štáty, ktoré si nedokážu vyrábať všetko po vlastnej linke a spoliehajú sa na obchodnú výmenu so zvyškom sveta.
Jednou z takýchto krajín je aj Slovensko, ktoré je na čele druhej desiatky najotvorenejších ekonomík (veľkosť vývozu a dovozu v pomere k HDP).
Nie až taká stará štúdia Ahmada Lashkaripoura, ktorú čitateľom Štandardu len nedávno sprostredkoval ekonóm Martin Vlachynský, ukazuje, že slovenská ekonomika by v prípade 14-ročnej globálnej obchodnej vojny prišla o sumu rovnajúcu sa viac ako štyrom percentám HDP (teda zhruba piatim miliardám eur).
Samozrejme, od takéhoto scenára sme ešte ďaleko. Treba však zdôrazniť, že nie je vylúčený, keďže na Trumpove clá plánujú viaceré krajiny odpovedať podobnou mincou.
Hoci sú takí, ktorí zaujali zmierliví postoj a nechcú clá oplácať (Británia), väčšina napína svaly.
Francúzsky minister financií Eric Lombard sa vyjadril, že jediným riešením je, aby Európska únia zvýšila svoje vlastné clá. O podobnú reakciu žiada Brusel aj nemecký minister hospodárstva Robert Habeck: „Musí byť jasné, že to nenecháme len tak.“
Kanadský premiér Mark Carney sa už vyjadril, že jeho kabinet zvažuje protiopatrenia. Tie má v talóne aj Brusel.
Trump však hrozí, že bude reagovať na akékoľvek odvetné kroky ešte tvrdšie: „Ak bude Európska únia spolupracovať s Kanadou s cieľom ekonomicky poškodiť USA, na obe krajiny budú uvalené rozsiahle clá, oveľa väčšie, ako sa v súčasnosti plánuje.“
Globálna špirála protekcionistických krokov je tak medzi najväčšími obchodnými partnermi na spadnutie [vývoz z EÚ do USA predstavoval takmer 504 miliárd eur, dovoz z USA do EÚ vyše 347 miliárd eur, pozn. red.].
Aký vplyv budú mať uvalené americké clá na Slovensko
Vráťme sa však k tomu, čo je aktuálne na stole. Tým sú 25-percentné clá na autá.
Keďže Slovensko je ekonomika, ktorá sa značne špecializuje na automobilový sektor [Slovensko vyviezlo v roku 2023 autá v hodnote 33 miliárd eur, čo je tretina nášho HDP, pozn. red.], už na prvý pohľad sa zdá byť jasné, že nás americké clá silno zasiahnu.
Export do USA však netvorí až takú závratnú časť koláča. V posledných rokoch tvoril vývoz do zámoria okolo päť miliárd eur. Prepravné zariadenia a stroje z toho tvoria zhruba 90 percent. Iba autá, na ktoré sa vzťahuje americká daň, ešte o niečo menej.
Clá tiež nespôsobia vymazanie exportu do USA, iba jeho zníženie, pričom časť sa teoreticky môže preorientovať inam. Hovoriť o ekonomickom kolapse Slovenska je tak jemne pritiahnuté za vlasy.
Priamy obchod s USA však nie je to jediné, čo by Slovensko malo trápiť.
Bude to klinec do rakvy európskych automobiliek?
Vysoké colné sadzby na neamerické vozidlá budú cítiť spoločnosti po celej Únii, najmä v Nemecku. Volkswagen, Mercedes a BMW vyvezú za rok z krajín EÚ do USA okolo milión vozidiel.
Trumpov krok pre nich teraz znamená, že výdavky na colné poplatky sa im pri týchto autách zdesaťnásobia (zo súčasných 2,5 percenta na 25 percent).
Nemožno sa preto čudovať, že po vyhlásení amerického prezidenta sa ich akcie začali prepadať.
Akcie Volkswagenu zlacneli približne o päť percent, trhová hodnota BMW klesla ešte o niečo výraznejšie. Podobne reagoval trh aj pri Mercedese či pri veľkom výrobcovi pneumatík a súčiastok Continental. O niečo menej utrpeli akcie výrobcov nákladných áut, keď si nemecký Daimler Truck pripísal stratu o približne dve až tri percentá.
Európske automobilky sú pritom už teraz na pokraji kolapsu, ktorý by znamenal razantné osekávanie nákladov. Teda znižovanie výroby, zatváranie hál či prepúšťanie zamestnancov.
Nemecký Volkswagen o podobných krokoch uvažoval už koncom lanského roka. Ten nebol pre európskych výrobcov vôbec dobrý.
Brusel ich natlačil do výroby elektromobilov, po ktorých je v Únii nedostatočný dopyt. Hoci začiatkom tohto roka dochádza k oživeniu dopytu, ten by len dohnal zameškaný rast v dôsledku lanského prepadu predajov o šesť percent [predpovede hovorili, že dopyt vzrastie v roku 2024 o približne desať percent, pozn. red.]. Navyše, ide o čísla za dva mesiace a zatiaľ nevedno, ako dlho trend vydrží.
Egyptskou ranou je pre nich aj prílev čínskych áut na miestny trh. Tie sú v mnohých prípadoch konkurencieschopnejšie z pohľadu pomeru cena/výkon. Čínski výrobcovia elektromobilov vo veľkom inovujú a oproti starému kontinentu majú výhodu vybudovaných dodávateľských reťazcov. Peking kontroluje kľúčový batériový priemysel, keď čínske firmy majú prsty vo všetkých procesoch – od ťažby kritických surovín a vzácnych zemín cez ich spracovanie až po finálnu výrobu.
Európske ikony medzitým strácajú čínsky trh, kam dlhodobo vyvážali najmä svoje luxusné modely. Lukratívny biznis im berú domáci výrobcovia, keďže európske značky už nepredstavujú pre tamojších obyvateľov takú prestíž ako v minulosti.
Opisovať problémy európskeho automobilového priemyslu by sa dalo ďalej, podstatné je však to, že clá sú pre neho veľmi nepríjemnou správou, pričom sa čaká, kedy sa pohár trpezlivosti vo firmách preleje a začne sa tvrdo škrtať.
Čím hlbšia bude takáto kríza, tým väčšmi bude trpieť Slovensko, ktoré do Nemecka vyváža kvantá tovarov a medziproduktov pre tamojšie automobilové závody. Štúdia Erste Group, ktorá vychádzala z uvalenia plošných ciel na európsky tovar (nielen automobily), kalkuluje, že v kombinácii so znížením priameho exportu do USA by spomalenie nemeckej ekonomiky znížilo rast slovenskej ekonomiky o 0,2 percentuálneho bodu v roku 2025 a zhruba o 0,5 percentuálneho bodu v roku 2026.
Dodajme však, že Trump už skôr hrozil aj plošnými clami na tovar z EÚ. S vysokou dávkou istoty možno tvrdiť, že na jeho stole sú ešte stále.
Prečo ekonómia vo všeobecnosti kritizuje clá
Hoci sa ekonomická obec v mnohom rozchádza, na protekcionizmus má v podstate jasne kritický pohľad.
Okrem toho, že colná špirála obmedzením exportu spomaľuje hospodársky rast a spôsobuje výrobnú neefektivitu, vo všeobecnosti vedie aj k zvýšeniu cien v tej krajine, ktorá clá uvalí. Dovezený tovar sa totiž pre spotrebiteľov predraží a domáci výrobcovia zase nie sú konkurenciou tlačení do znižovania cien a úspory nákladov.
S tým súvisí aj druhý problém, ktorým je zníženie tlaku na inovovanie. Absencia zahraničnej konkurencie znamená (pre výrobcov v krajine, ktorá uvalila clá) pomalší progres. To vo výsledku znamená výrobky horšej kvality pre zákazníka.
Autos Drive America, skupina zastupujúca veľkých výrobcov automobilov, ako sú Honda, Toyota či Volkswagen, uviedla, že „dnes zavedené clá predražia výrobu a predaj automobilov v Spojených štátoch, čo v konečnom dôsledku povedie k vyšším cenám, menšiemu výberu pre spotrebiteľov a k zníženiu počtu pracovných miest vo výrobe v USA“.
Na nebezpečenstvo rozpútania obchodnej vojny a na jej následky upozorňujú aj viacerí slovenskí politici a ekonómovia, ktorí sa zároveň zasadzujú za to, aby Brusel na clá neodpovedal rovnakou kartou.
Slovami Mariána Viskupiča z SaS: „Odvetné clá pre USA nie sú riešením. Výsledkom budú len vyššie ceny, menej investícií a oslabená konkurencieschopnosť.“
Ešte stále však existuje priestor pre lepšie riešenie, ak by EÚ ponúkla Trumpovi zníženie vlastných 10-percentných ciel na americké autá. Napríklad výmenou za nižšiu sadzbu plánovaných ciel.
