Modelovanie obchodných vojen je prácna úloha, ktorá zahŕňa kombinovanie desiatok krajín a desiatok sektorov, každý s vlastnými sadzbami.
Medzi čerstvejšími pokusmi je práca mladého ekonóma Ahmada Lashkaripoura, ktorá v roku 2021 vyšla
v Journal of International Economics. Vytvoril v nej simuláciu dlhodobej obchodnej vojny v období 2000 až 2014 s dosiahnutím Nashovej rovnováhy [pojem z teórie hier, ktorý predstavuje stav, keď žiaden subjekt nemôže zlepšiť svoju situáciu jednostranným krokom, teda len zmenou svojej vlastnej stratégie, pozn. red.] pre 44 krajín a 56 sektorov.
Vyrátal, že potenciálne náklady takejto vojny sa počas daného obdobia viac ako zdvojnásobili pre rastúcu prepojenosť ekonomík a globálnu ekonomiku by obchodná vojna stála zhruba dve percentá HDP.
Náklady vyplývajúce z menšej medzinárodnej výmeny by sa však nerozložili rovnomerne. Napríklad Spojené štáty by stratili približne jedno percento HDP, Nemecko medzi nula až dvoma percentami, Británia do troch percent HDP, no štáty ako Malta či Luxembursko by v najkomplexnejšom modeli, ktorý zahŕňa aj vedľajšie efekty ciel, prišli o viac ako 14 percent HDP.
