Navrátilci zo zahraničia nechcú byť len číslom v systéme. Firmy pre nich budujú miesta

Inak povedané, dáta nezachytávajú tých, ktorí tam pracujú dlhšie. Podľa poslednej dostupnej tabuľky v roku 2024 odišlo za prácou do zahraničia 117,3 tisíca Slovákov. „Taktiež ide o zisťovanie realizované na Slovensku, teda súčasťou dát sú len tie osoby pracujúce v zahraničí, o ktorých sa podarilo získať informácie, napríklad vďaka rodinným príslušníkom v republike,” spresňuje špecialistka.

Koľkí sa vracajú späť

Čo sa týka počtu Slovákov, ktorí sa rozhodnú vrátiť späť, štatistika sa na vyššie spomínaných úradoch a inštitúciách nejako zvlášť neeviduje. „Návraty Slovákov zo zahraničia nie sú v súčasnosti systematicky evidované, keďže osoby, ktoré sa po pobyte v zahraničí vracajú na Slovensko, nemajú zákonnú povinnosť sa registrovať,” reaguje pre Štandard Radka Lacová, komunikačná špecialistka z Výskumnej a inovačnej autority.

Ako ďalej spresňuje, z tohto dôvodu nedisponuje ani ich útvar takýmito údajmi. Odporúča oprieť sa aspoň o čísla, ktoré každoročne zverejňujú práve štatistici, pracujúci s dátami z rôznych administratívnych zdrojov. „Je dôležité poznamenať, že údaje o počte Slovákov vracajúcich sa zo zahraničia môžu byť ovplyvnené rôznymi faktormi, vrátane metodiky zberu dát,” dopĺňa.

Podľa Lacovej nie je návrat Slovákov zo zahraničia jednoduchý proces. Ako vraví, zohráva v ňom úlohu rodina, práca a správne načasovanie. „Mnohí zvažujú návrat len vtedy, keď sa im vytvorí vhodné 'okno príležitosti’,” objasňuje.

Výskumná a inovačná autorita sa aj preto podľa nej do veľkej miery zameriava na budovanie vzťahov s takzvanou novou diaspórou, teda Slovákmi, ktorí momentálne pôsobia v zahraničí, pracujú na najrôznejších pozíciách a sú neraz veľmi úspešní. 

„Vďaka takmer 2,5 miliónu eur z verejných zdrojov podporujeme ich zapájanie sa do stoviek podujatí po celom svete, najmä v oblasti inovácií, biznisu a vedy. Tieto podujatia im umožňujú prepájať sa, získať partnerstvá a zároveň komunikujú jasný signál, že Slovensku na nich záleží,” vraví Lacová s dôvetkom, že práve to je dôležitý predpoklad pre ich budúci návrat. 

Príkladom takejto spolupráce je program VAIA Fellowship, ktorý v minulosti umožnil slovenským študentom a mladým profesionálom zo zahraničia vyskúšať si prácu pre štát priamo u nich v útvare.

Lacová špecifikuje, že program bol vnímaný ako príležitosť nadviazať kontakt so slovenskými inštitúciami a ako neformálny most pri uvažovaní o návrate domov. „Zo šiestich účastníkov sa vďaka programu reálne na Slovensko vrátili dvaja účastníci,” vyčísľuje. 

Komunikačná špecialistka však priznáva, že napriek tomu momentálne chýba na Slovensku systémová podpora návratov.

„Preto sa v rámci našej stratégie zameriavame najmä na spoluprácu s diaspórou. Budujeme vzťahy so Slovákmi, ktorí pôsobia v zahraničí, prepájame ich s aktérmi na Slovensku a ukazujeme im, že tu majú dvere otvorené,” približuje s tým, že veria, že keď nastane správny čas, budú sa vedieť a chcieť vrátiť.

Minister so Slovákmi v zahraničí komunikuje

Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár počas svojich zahraničných ciest diskutuje so Slovákmi žijúcimi v iných krajinách. „Stretáva sa s predstaviteľmi slovenských komunít a menšín v okolitých krajinách, rovnako aj so zástupcami slovenských diaspór,” reaguje pre Štandard tlačový odbor rezortu.

Hovoria ako o ich odchode z krajiny, tak o možnostiach, motivácii k návratu. Podľa rezortu sú to vždy individuálne dôvody a pohnútky, ktoré vedú k rozhodnutiu občana odísť za hranice - hľadanie si lepších životných, pracovných a študijných podmienok, či rodinné dôvody a podobne. 

Motívov, ktoré prispievajú k ich rozhodnutiu dlhodobo alebo nastálo zotrvať v zahraničí alebo práve naopak - vrátiť sa na Slovensko - je viac, no zväčša sú spojené s naplnením pracovných alebo materiálnych ambícií, rodinnými väzbami či silnou kultúrnu identitou. 

Krajina je podľa ministerstva zahraničia pre ich príchod otvorená. „Slovensko sa snaží pre slovenských občanov odbúravať prekážky pre ich návrat,” konkretizuje tlačový odbor. 

Slováci a tradície

Ako pre Štandard ešte dopĺňa rezort diplomacie, väčšina Slovákov odchádzajúcich do zahraničia zostáva prirodzene v určitom kontakte so svojou materskou krajinou - Slovenskom, jeho kultúrou a tradíciami, a to hlavne v súčasnom období neobmedzených technologických možností komunikácie a slobody pohybu. 

„Samozrejme je to iné, ak hovoríme o generáciách, ktoré sa už narodili v zahraničí. Tu už toto puto a prepojenie slabne, pričom rýchlosť asimilácie s väčšinovým prostredím je ovplyvnená mnohými faktormi,” hovorí rezort o koreňoch a tradíciách Slovákov v zahraničí, ktorí sa prispôsobujú inej mentalite alebo rozdielnym zvyklostiam v krajine. 

O záujme čo najdlhšie si uchovávať väzby so Slovenskom však podľa neho svedčí aj pretrvávajúci záujem o vyučovanie slovenského jazyka ich potomkov, detí, ktoré vyrastajú v prostredí s cudzím jazykom. Rodičia v cudzine prihlasujú svoje deti do vzdelávacích centier či víkendových škôl, ktoré si sami zakladajú.

Tak sa snažia u detí o udržanie slovenského povedomia a slovenského jazyka. Okrem toho sa podľa rezortu venujú aj iným komunitným aktivitám, zameraným predovšetkým na udržiavanie slovenských tradícií v rodinách. 

„Podpora výučby slovenského jazyka pre krajanské komunity v zahraničí je aj jednou z hlavných priorít Koncepcie štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2022 – 2026,” dopĺňa ministerstvo s dôvetkom, že slovenské vzdelávacie centrá vo svete sú združené v Medzinárodnom inštitúte a asociácii slovenských vzdelávacích centier.

Psychologička hovorí o dôležitosti emocionálnej stránky

Návrat na Slovensko po dlhých rokoch býva častokrát emocionálne náročný proces a môže so sebou priniesť aj takzvaný reverzný kultúrny šok.

Podľa psychologičky Karolíny Kollárovej ide o situáciu, keď ich domov po toľkých rokoch nevyzerá tak, ako si ho "navrátilci” pamätali, keďže sa priatelia, rodina či pracovné prostredie mohli za tie roky značne zmeniť.

Práve z toho potom podľa nej pramení pocit odcudzenia a nepochopenia. „Mnohí ľudia očakávajú, že adaptácia na známe prostredie bude jednoduchá, no v skutočnosti to tak nemusí byť a môžu sa stretnúť s výzvami, ktoré si predtým neuvedomovali,” približuje pre Štandard Kollárová.

Pocit, že domov už nie je taký, ako si ho pamätali, je pritom pre nich najväčšou výzvou. Návrat môže preto byť podľa nej prekvapivo dezorientujúci. Okrem toho, rodina či priatelia blízkeho, ktorý sa vracia späť domov, veľakrát neberie do úvahy, že sa človek za tie roky mohol výrazne zmeniť.

Predpokladajú, že sa jednoducho vráti taký istý, aký odchádzal. Následne sa človek cíti tak, že tam už nepatrí. „Tento nesúlad môže viesť ku konfliktom a pocitom nepochopenia,” konštatuje.

Ďalšou výzvou je podľa nej emocionálne spracovanie, porovnávanie minulých a súčasných skúseností, ktoré môžu vyvolať ľútosť alebo neistotu. "Niektorí dokonca zažívajú určitý druh smútku za stratou identity, ktorú si vytvorili v zahraničí,” objasňuje.

Čo môžeme ponúknuť kvalitným ľuďom zo zahraničia

Rozhodnutie vrátiť sa domov podľa PR manažérky agentúry Kharisma Sone Lehockej zvyčajne prichádza v zlomových momentoch života, a to v situáciách, keď si človek zakladá rodinu, rieši otázku stabilného bývania alebo sa menia podmienky na trhu práce. 

„Mnohí Slováci žijúci v zahraničí uvažujú nad návratom už dlhšie, no impulzom môže byť napríklad intenzívnejšia potreba starostlivosti o rodičov, vyčerpanie z tlaku a vysokých životných nákladov v cudzine,” približuje pre Štandard Lehocká.

Nie je neobvyklé, keď je za rozhodnutím navrátilca jeho práca, v ktorej nemá vidinu postupu. Manažérka úzko spolupracuje aj s firmami, ktoré aktívne vytvárajú podmienky na zamestnávanie Slovákov so zahraničnými skúsenosťami, aby si tak našli - po dlhých rokoch v zahraničí - uplatnenie vo firme na Slovensku a nemuseli začínať od nuly.

„V súčasnosti si čím ďalej tým viac firiem uvedomuje hodnotu Slovákov, ktorí sa vracajú na Slovensko so zahraničnými skúsenosťami, jazykovou vybavenosťou a novým pohľadom na pracovné procesy,” dodáva s tým, že spoločnosti v tom vidia príležitosť pracovne a ľudsky obohatiť svoj tím a aktívne prispieť k posilneniu ekonomického rastu celého regiónu, v ktorom sídlia.

Firmy vytvárajúce pracovné pozície

V posledných rokoch sa podmienky na Slovensku podľa Lehockej menia a viaceré firmy ponúkajú nielen konkurencieschopné platy, ale aj stabilitu a kariérny rast.

Manažérka špecifikuje, že navrátilci oceňujú u zamestnávateľov stabilitu a rodinnú atmosféru. „Mnohí Slováci po rokoch strávených v zahraničí hľadajú pracovisko, v ktorom nebudú len číslom v systéme, ale skutočnou súčasťou dynamického kolektívu,” hovorí zo skúsenosti Lehocká. 

Okrem toho im práca v regióne navyše umožňuje byť bližšie k rodine a priateľom. PR manažérka dopĺňa, že aj toto pomáha ľuďom, ktorí sa vracajú zo zahraničia, získať pocit, že sú opäť naozaj doma a že ich rozhodnutie vrátiť sa bolo správne.