Taiwanský akciový trh poklesol po zavedení 32-percentných ciel voči ostrovu o skoro desať percent, išlo pritom o najväčší jednodňový prepad cien akcií v histórii tejto krajiny.
Okrem TSMC, ktorý vyrába pre Apple mikročipy, to malo vplyv aj firmu Foxconn. Tá pre Apple montuje počítače aj telefóny, pričom časť tejto výroby prevádzkuje v pevninskej Číne. Na produkty vyrobené v Čínskej ľudovej republike pritom aplikujú 54-percentnú colnú sadzbu.
Pozíciu Taiwanu môže ešte v krátkej dobe výrazne zhoršiť zavedenie ciel na mikročipy, ako to prezident Trump oznámil na palube lietadla Air Force One.
Taiwanská vláda na situáciu zareagovala poskytnutím pomoci vo výške 2,65 miliardy dolárov (2,42 miliardy eur). Taiwanský prezident Laj Čching-te nechce odpovedať recipročnými colnými bariérami voči USA, sľubuje, že jeho krajina, ktorá má voči USA veľký obchodný prebytok, bude v USA viac investovať.
Clá vplývajú aj na ceny prístrojov na výrobu mikročipov
Zámerom colnej politiky Donalda Trumpa je „dotlačiť“ výrobcov mikročipov k stavaniu tovární na území USA.
Väčšinu najpokročilejších mikročipov vyrábajú na Taiwane. Tento ostrov trápi nielen riziko vplyvu prírodných katastrof, ako sú tajfúny či zemetrasenia, ale hlavne snaha komunistickej Číny o ovládnutie územia, ktoré považuje za svoje.
Takýto cieľ má však aj obrátenú stranu. Zo Spojených štátov pochádza iba približne polovica zariadení nutných pri výrobe polovodičových súčiastok. Prístroje dovážané do fabrík budovaných v USA tak zaťažujú novoprijaté clá.
Najvypuklejším príkladom sú produkty holandskej firmy ASML. Tá má prakticky monopol na zariadenia určené pre extrémne ultrafialovú litografiu používanú pri výrobe mikročipov s detailmi menšími ako desať nanometrov.
Väčšinu zariadení tejto firmy vyrábajú v Európskej únii, prístroje dovážané do USA tak zaťažuje 20-percentné clo. Niektoré komponenty však pochádzajú z Taiwanu, teda k ich cene pripočítavajú až 32-percentnú colnú sadzbu.
Čína reaguje blokádou prvkov vzácnych zemín
Krajina draka ako odpoveď na clá USA zaviedla recipročnú 34-percentnú sadzbu.
Väčšou ranou pre polovodičový priemysel sú však čínske exportné obmedzenia na kovy vzácnych zemín. Týkajú sa samária, gadolínia, terbia, dysprózia, lutécia, yterbia, skandia a ytria. Blokovaný je vývoz čistých kovov, ich zliatin aj niektorých výrobkov, kde tieto prvky tvoria podstatnú časť. Ide napríklad o magnety.
Okrem magnetov používaných napríklad v motoroch elektromobilov či rotačných pevných diskov, sú tieto prvky nevyhnutné aj pre niektoré lasery. Kovy vzácnych zemín využívajú aj v jadrových reaktoroch, obrazovkách, supravodivých materiáloch či optických vláknach určených pre telekomunikácie.
Takéto materiály sú potrebné aj pri vylepšovaní vlastností zliatin horčíka a hliníka či vo vysokofrekvenčných obvodoch nutných pre smartfóny alebo WiFi zariadenia.
