Najväčšími problémami súčasných obcí s marginalizovanou rómskou komunitou (MRK) sú záškoláctvo, neplatenie daní, premnožené túlavé psy a nevysporiadané pozemky pod ilegálnymi obydliami. Vyplýva to z minulotýždňového zasadnutia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) v Spišských Tomášovciach.
Práve pozemky riešia starostovia obcí s obyvateľmi osád dlhé desaťročia. Rómovia si na cudzích parcelách vybudovali chatrče, v menšom počte aj pevné murované stavby. Sťahovať sa neplánujú a väčšina z nich záujem ani peniaze na odkúpenie pozemku nemá.
Kým v jednej obci je majetkové usporiadanie pozemkov pod chatrčami vecou komunikácie a dohody, v druhej sa veci riešia razantnejšie. Starostka obce Spišské Tomášovce Zuzana Nebusová od roku 2004 vyrovnala 2064 podielov. Vraví, že ide o mravenčiu prácu, ktorú však robí rada.
Vie, že s usporiadanými pozemkami dokáže zlepšovať infraštruktúru dediny, budovať kanalizáciu či zabezpečiť pitnú vodu v osade. Ako uviedla, infraštruktúra totiž chýba vo vyše 45 percentách obcí s marginalizovanou rómskou komunitou.
„Navštevovala som vlastníkov, vysvetľovala som, o čo ide, intenzívne som s nimi komunikovala. Veľa som hovorila aj s Rómami, bola som im nápomocná s kúpnymi zmluvami či právnymi službami. Zároveň som vstúpila aj do konania so Slovenským pozemkovým fondom,“ vraví Nebusová, podľa ktorej je práve tento fond jedným z riešení.
Prostredníctvom neho totiž dokážu obce vymeniť pozemky dotknutým vlastníkom. Podotkla však, že Rómovia z jej obce sú pracujúci a väčšina z nich pozemky odkúpiť aj chcela.
Starosta Torysy: Kde sme boli doteraz?
Obec Torysa pri Sabinove pristúpila k nelegálnym stavbám radikálnejšie. Necelých 80 chatrčí chce v najbližšom období zbúrať ako čierne stavby. Doposiaľ vydali pätnásť právoplatných rozhodnutí o odstránení stavby, ďalšie budú riešiť priebežne.
Rozhodnutie sa týka chatrčí v dvoch obecných osadách, a to Lačnov a Podhubie. V Lačnove ide o pozemky obecné, v Podhubí vlastní pozemky pod nelegálnymi osadami približne dvadsať vlastníkov, ktorí sú miestnymi farmármi.
Sťažujú sa na ničenie pôdy, stavanie nelegálnych ciest a obávajú sa rozmachu ďalších chatrčí na ich území.
Obyvateľom dal obecný úrad deväť mesiacov na to, aby svoje obydlia na cudzích pozemkoch odstránili a vypratali. Ak k odstráneniu nedôjde, obec podá žalobu na vypratania pozemkov na súd.
Alternatívou pre zhruba tristo osôb majú byť obecné pozemky v tesnej blízkosti susedných osád, ktoré sú už štrnásť rokov rozparcelované. Ich užívatelia by za ne platili nájom 17 eur ročne. Záujem o ne však prejavili len dve rodiny. Zvyšné vravia, že na výstavbu nových domov nemajú peniaze.
Starosta obce Jozef Stedina tvrdí, že stavebný zákon platí pre všetkých od roku 1996 a obec si plní len základnú povinnosť. Čierne stavby na cudzích pozemkoch riešia už osem rokov.
„Ponúkli sme im možnosti vysporiadania pozemku, ponúkli sme im stavebné parcely, ktoré sú zapísané na katastri, ale nie je tam snaha ani chuť. Pretože by chceli všetko zadarmo. A ja sa pýtam, ako pristúpia obyvatelia z celej obce k tomu, že Rómovia dostanú niečo zadarmo?“ uviedol pre Štandard.
Vraví, že od zverejnenia informácie o búraní chatrčí sa mu ozýva celý rad organizácií na ochranu ľudských práv. „Kde boli doteraz? Doteraz nikto nevenoval pozornosť týmto rodinám. Vyzývam ich, nech týmto obyvateľom pomôžu. Nech im zabezpečia zamestnanie, sme týmto organizáciám nápomocní a maximálne súčinní,“ dodal.
Nejde podľa neho len o nelegálne chatrče, ale aj o vzdelanosť a výchovu týchto ľudí, ktorá je zanedbaná. Problém má aj s túlavými psami.
Rómovia by privítali byty
Obyvatelia obce v osade vravia, že búrať chatrče nemienia. Na „jamy“, ako nazývajú náhradné parcely, sa sťahovať nechcú. Vidia tam nebezpečenstvo, prekáža im neexistujúca prístupová cesta a obávajú sa prívalových dažďov a zosuvu pôdy.
Privítali by byty. Na otázku, či by mali na zaplatenie nájomného len pokrčia ramenami s tým, že nejako by peniaze museli nájsť. Vravia, že starosta sa o nich nestará.
„V Krivanoch postavili Rómom bytovky. Tu postavili len bielym. Ja nemám, kam ísť. Mám deväť detí, tu som vyrastala, nechcem odísť,“ vysvetľuje Jana Laciová s tým, že o tom, že si obydlie s mužom postavili na cudzom pozemku vedela. „Ale my nemáme nijakú šancu, nevieme, kde inde by sme sa budovali,“ dodala.
Viacero obyvateľov sa zhodlo, že starosta má v niečom aj pravdu. No uviedli, že dúfajú, že bude mať srdce a niečo pre nich spraví. „Aj by sme sa s ním dohodli na kúpe bytu nejak na splátky. Alebo nech nás nechá aspoň v našich terajších chatrčiach,“ povedala mladá Rómka.
Zdôraznili, že všetci by chceli aj pracovať, no nemajú príležitosti. „My by sme išli do roboty, pýtali sme sa aj na sociálke, odkázali nás na starostu, ale ten dá robotu len bielym. Napriek tomu si všetko platíme, všetko máme vyrovnané,“ dodávajú spoločne.
Obec v utorok navštívili aj úradníci z Úradu splnomocnenca pre rómsku komunitu. Starosta vraví, že viedli konštruktívnu debatu a dúfa, že splnomocnenec Alexander Daško navrhne nejaké riešenia. Ten avizoval, že konkrétne riešenia má a predstaví ich v najbližších dňoch.
Usporiadanie pozemkov pod obydliami je prioritou nášho úradu
Daško Štandard informoval, že riešenie pozemkov pod nelegálnymi osadami je u nich na prvom mieste.
Na národný projekt Asistencia obciam s prítomnosťou MRK pri usporiadaní právnych vzťahov k pozemkom pod osídleniami je vyčlenených vyše 20 miliónov eur.
Väčšina rómskych osídlení je však vybudovaných na spoločných nehnuteľnostiach alebo v extraviláne, čím prichádza do úvahy iba jediný spôsob usporiadania právnych vzťahov, a to prostredníctvom jednoduchých pozemkových úprav.
Jednoduché pozemkové úpravy, alebo inak povedané sceľovanie pozemkov, v praxi znamenajú zmenu hraníc pozemkov. Umožňujú investorom alebo užívateľom pozemkov usporiadať v záujmovom území vlastnícke vzťahy v prípade, keď to pre ich veľkú zložitosť, počet a celkovú rozdrobenosť nie je možné vykonať inými štandardnými prostriedkami.
Povolenie takýchto úprav závisí od súhlasu vlastníkov pozemkov.
Na projekt vysporiadania pozemkov prostredníctvom jednoduchých pozemkových úprav je vyčlenených necelých 7,2 milióna eur.
Podľa hovorkyne Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity Miriam Žiakovej v tomto programovom období bolo k 31. marcu 2025 na pozemkové a lesné odbory podaných 74 žiadostí o vykonanie jednoduchých pozemkových úprav.
„O finančný príspevok na financovanie procesu jednoduchých pozemkových úprav požiadalo 73 obcí, pričom 46 žiadostí v celkovej výške 4,6 milióna eur je schválených,“ informovala s tým, že výzva na financovanie takýchto úprav je stále otvorená a obce sa stále môžu uchádzať o nenávratný finančný príspevok, ktorý je financovaný v stopercentnej výške.
Starostka Spišských Tomášoviec Zuzana Nebusová tvrdí, že dôležitá je aj prevencia budovania čiernych stavieb. „Samospráva musí zakročiť. Pokiaľ majú obce územné plány, je potrebné stanoviť, kam majiteľov chatrčí chcú premiestniť,“ dodala.
Neplatenie daní, ale aj agresivita a enormné množstvo túlavých psov
Nebusová ďalej upozorňuje, že druhým najväčším problémom v obciach s MRK je neplatenie daní. Ako predsedníčka regionálneho ZMOS Spiš hovorí, že tento problém idú riešiť takzvaným inštitútom vymáhania.
„Je nutné, aby každý jeden uchádzač, ktorý je evidovaný na úrade práce a je v hmotnej núdzi, preukázal nielen zaplatenú daň, ale aj všetky poplatky vyplývajúce zo Všeobecne záväzného nariadenia. Na základe toho dostane dávku v hmotnej núdzi,“ objasnila.
Výraznou komplikáciou v mestách a obciach s MRK sú premnožené túlavé psy. Len za Spišský región ich evidujú v počte 350. V rámci riešenia ZMOS navrhuje všetkých túlavých psov a mačky vykastrovať a všetkých chorých psov a mačky uspať.
„Obec, ak sa má postarať o nechcené zviera, musí mať zmluvu s odchytovou službou. Keď psíka zoberie, obec platí 300 eurový poplatok za to, že ho odčerví a poskytne ďalšie služby. Ak u nich psík ostane, obec musí zaplatiť mesačný paušál od 10 do 40 eur,“ vyčíslila starostka.
Ako ďalej dodala, túlavé psy sú rizikové aj z pohľadu prenosu chorôb. Zvieratá sú podľa jej slov týrané, hladné a aj z tohto statusu agresívne a napádajú ľudí. Do osád sa dostávajú tak, že nechcené zviera človek prinesie do osady s tým, že Rómovia ich vezmú.
Najvyšší výskyt túlavých psov zaznamenal ZMOS v Spišskom Štiavniku a v Sečovciach. S Ministerstvom pôdohospodárstva už komunikovali o možnosti vyčleniť peniaze na kastráciu psov. Obce totiž na tento účel prostriedky nemajú. Pri počte 350 psov by išlo o sumu približne 35-tisíc eur.
Ministerstvo pôdohospodárstva na otázky Štandardu v súvislosti s vyčlenením financií zatiaľ nereagovalo.
Slovensko zaostáva za inými krajinami posledných dvadsať rokov
Bezpečnosť v obciach by podľa predsedu ZMOS Jozefa Božíka mohli priniesť združené policajné a vojenské hliadky, ktoré by dohliadali na poriadok v obciach. Božík však vraví, že tento krok by musel byť financovaný štátom.
„Samosprávy majú nedostatok peňazí, za tie roky môžeme konštatovať, že majú výpadok 1,4 miliardy eur. V období konsolidácie sa my samosprávy nachádzame už šiesty rok,“ povedal na tlačovej konferencii po rokovaní ZMOSu na Spiši.
Ako ďalej dodal, v nadchádzajúcich rokoch by chceli priniesť korektnú diskusiu o zavedení rovnej podielovej dane 17 percent troch daní a to DPH, výnosu daní z príjmu fyzických osôb a právnických osôb.
„V tomto duchu sa približujeme, ale len na úrovni necelých dvoch tretín modelu, ktorý je v Českej republike, keďže Na Slovensku sme zvyknutí žiť vo veľkej skromnosti a zaostávame permanentne posledných minimálne dvadsať rokov,“ uzavrel Božík.