Nová trať na Chopku zasiahne biotopy európskeho významu. Prekvapené sú i urbariáty

Plán vybudovania novej ľahkej lyžiarskej zjazdovej trate v severnej časti Chopku v stredisku Jasná Nízke Tatry vznikol ešte v roku 2018. V roku 2022 s ním súhlasil aj Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši, odbor starostlivosti o životné prostredie.

„Cieľom navrhovanej činnosti je rozšírenie súčasnej siete zjazdových tratí a sprístupnenie dotknutého územia aj menej pokročilým,” uvádza sa v zámere.

Akciová spoločnosť Tatry Mountain Resorts, ktorá stojí za celým projektom, vo februári požiadala na Okresnom úrade v Žiline o výnimku zo zákona, týkajúceho sa ochrany prírody a krajiny, ktorá by povolila odstrániť chránené biotopy fauny a flóry na území. 

Štandard pre konkrétne vyjadrenie oslovil firmu Tatry Mountain Resorts. „Hlavným dôvodom je vybudovanie modrej zjazdovky, ktorá nám v tejto lokalite chýba a celkovo rozšírenie ponuky modrých tratí, ktorých je nedostatok,” ozrejmil Marián Galajda, manažér komunikácie a PR spoločnosti. 

Ako ďalej špecifikuje, druhým dôležitým dôvodom je zníženie úrazovosti, ktorú majú najväčšiu práve na modrých zjazdovkách z dôvodu najväčšej hustoty lyžiarov. Taktiež v praxi plánujú prepojenie dvoch lokalít v rámci strediska. 

„V tomto prípade pôjde zároveň o vybudovanie alternatívnej formy odjazdu z hlavnej trasy z Chopku, ktorú tak dokážeme odbremeniť a zároveň poskytneme lyžiarom menej náročnú (rodinnú) alternatívu a prepojenia do ďalšej lyžiarskej lokality,” objasňuje manažér. 

Išlo by teda o zjazdovú trať Luková - Otupné číslo pätnásť, ktorá by pribudla v katastrálnom území obce Demänovská dolina s dĺžkou okolo 2 000 metrov a šírkou trate v rozmedzí 20 až 40 metrov. Na lyžiarskej zjazdovke pre menej zdatných lyžiarov plánuje investor vybudovať aj zasnežovanie trate, aby tak zabezpečil prevádzku počas celej zimnej sezóny. 

Ochranári sú proti

Developer však musí čeliť zo strany ochranárov, národného parku či verejnosti konfrontáciám pre ochranu krajiny.

Od počiatku projektu je totiž Národný park Nízke Tatry absolútne proti výstavbe, keďže sa nachádza v ochrannom pásme tretieho stupňa. Ako v dokumentoch o záverečnom rozhodnutí uvádza: „NAPANT bude odporúčať a trvať na realizácii nulového variantu navrhovanej činnosti.” To podľa nich znamená nulovú výstavbu.

„Zásah do prírodného prostredia bude znamenať oproti súčasnému stavu zásadný rozdiel, keďže dôjde k zmene prírodného prostredia na ľudskou činnosťou zmenené,” konštatuje NAPANT. Ako ďalej upozorňuje, výstavba si vyžiada záber biotopov európskeho významu a zásah do prírody sa dotkne aj chránených druhov rastlín, živočíchov či voľne žijúcich vtákov.

Podľa mapy z dostupných prospektov sa v blízkosti plánovanej zjazdovky Luková - Otupné nachádza ďateľ čierny, jariabok hôrny, kuvičok vrabčí, rys ostrovid a chránené vtáčie územie s biotopom hlucháňa či teritórium medveďa hnedého. 

Z pohľadu ochrany prírody a krajiny by nová trať susedila s územím európskeho významu a s už spomínaným chráneným vtáčím územím, ktoré je súčasťou európskej sústavy chránených území sústavy Natura 2000. 

Zjazdovka by podľa mapy mala prechádzať aj smrekovým čučoriedkovým lesom a kosodrevinou, ktoré so svojím biotopom majú európsky význam, ale aj ich rúbaniskami, kde sú väčšinou už len trávy. 

„NAPANT nepovažuje navrhované dielo za činnosť, ktorá by bola v súlade s cieľmi a predmetmi chránenými zákonom o ochrane prírody a krajiny v jeho aktuálnom znení,” znie stanovisko národného parku. Ako na záver konštatuje, v správe o hodnotení boli preukázané negatívne vplyvy na chránené druhy rastlín, chránené druhy živočíchov a chránené prírodné biotopy. 

Zámer však napriek výhradám národného parku prešiel posudzovaním vplyvov na životné prostredie. 

Národný park Nízke Tatry Štandard neskôr viackrát oslovoval, ale ďalšie vyjadrenia už poskytnúť nechcel. 

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie

Na otázku, či neprídu hory o ďalšiu časť, kde sú chránené živočíchy a rastliny, Marián Galajda z Tatry Mountain Resorts špecifikuje, že „samotná trasa bola predmetom procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Skúmali dva varianty a schválený bol ten, ktorý sme predložili na úrad.”

Ako dodáva, okrem toho, že je trasa zjazdovky v súlade so závermi procesu EIA, je v súlade aj s Návštevným poriadkom NAPANTu a Územným plánom obce Demänovská Dolina. 

[link url =https://standard.sk/699566/taraba-envirorezort-nebude-rusit-narodne-parky-kritika-progresivcov-je-nekompetentna]

„Čo sa týka biotopov, tak sa lesný biotop zmení na lúčny. Z pohľadu vplyvov na faunu, flóru a biotopy bol zvolený variant s vyšším podielom rúbaniskových plôch na trase, ktorý by mal minimalizovať výruby ako aj zásahy do prírody,” tvrdí Galajda.

Zjazdovka v rozlohe do desiatich hektárov by teda mala podľa neho z väčšej časti byť na plochách, na ktorých vplyvom pôsobenia podkôrneho hmyzu, hubových patogénov a mimoriadnej sily vetra došlo k rozvráteniu stromov, ktoré boli z danej lokality odstránené. „Na zatrávnenie upravených plôch použijú viac ako štyri tony autentických trávových semien z tohto územia,” dodáva. 

Zákon o ochrane prírody a krajiny

Prevádzkovateľ horských stredísk v tomto roku vo februári na Okresnom úrade v Žiline požiadal o výnimky zo zákona o ochrane prírody a krajiny, na základe ktorých by tatranská spoločnosť mohla zlikvidovať chránené druhy a biotopy, ktoré sa na území nachádzajú. Škodu by mal úrad presne vyčísliť a firma by ju mala nahradiť. 

„Keďže dodnes neexistuje zonácia NAPANT (ani TANAP), ktorá by nastavila jasné pravidlá fungovania v národných parkoch a po ktorej voláme už dlhé roky, akýkoľvek rozvoj v tomto území musí byť riešený formou výnimiek,” objasňuje Galajda.

Ako ďalej informuje Národný park Nízke Tatry, ktorý môže náhradu nariadiť napríklad vo forme obnovy podobného biotopu v inej lokalite, zatiaľ žiadnu náhradu nedefinoval. 

Horské stredisko Jasná však podľa manažéra spoločnosti už dlhé roky z vlastnej iniciatívy organizuje akciu Zelený Chopok, počas ktorej spolu s dobrovoľníkmi a zástupcami urbárov vysadili desaťtisíce nových stromov. 

„V stredisku venujeme veľkú pozornosť vodozádržným opatreniam, kosíme a mulčujeme zjazdovky, pričom pokosenú trávu ponechávame na tratiach, aby zadržiavala vlahu, v náročnejších polohách sú zjazdovky spásané ovcami,” tvrdí a dodáva, že v prípade, ak v povoľovacom procese bude nariadená náhrada, budú ju, samozrejme, realizovať.

[link url =https://standard.sk/874106/tazba-v-lokalite-hluchana-horneho-vyvolava-vasne-a-obvinovania-z-klamstva]

Mediálnym priestorom sa podľa Galajdu navyše začali šíriť informácie o výpočte údajnej škody, ktorú by nová trať spôsobila. Hovorí sa o sume päť a pol milióna eur. 

„Považujeme za nekorektné a zavádzajúce, ak organizácia použije na výpočet spoločenskej škody sumy, ktoré sa používajú pri stanovovaní trestov za porušenie zákona nelegálnym výrubom, zberom, lovom a podobne,” reaguje manažér Tatry Mountain Resorts.

Dopĺňa, že v prípade tohto projektu rovnako ako v prípade akýchkoľvek rozvojových projektov ide o aktivitu riešenú zákonom stanoveným spôsobom vrátane riešenia potenciálnych náhrad.   

Na otázku časového harmonogramu, kedy by sa mohlo s výstavbou novej zjazdovky začať, si však treba ešte počkať. „Akákoľvek realizácia je možná vtedy, keď budú splnené všetky podmienky dané legislatívnym procesom,” spresňuje Galajda.

Výstavba by mala podľa informácií z projektových materiálov trvať zhruba šesť mesiacov od zahájenia prác v jednej etape. Celkové náklady na terénne úpravy zjazdovej trate a zasnežovanie sú v projektovej dokumentácii predbežne vyčíslené na zhruba 1,5 milióna eur. 

Vlastníci pozemkov informovaní neboli

Štandard oslovil aj majiteľov pozemkov, na ktorých plánujú vybudovať novú zjazdovku, s otázkou, ako vnímajú zámer novej zjazdovej trate. Vlastníkmi sú urbariáty Pozemkové spoločenstvo Ploštín, Urbár Vrbica Pozemkové spoločenstvo a Pozemkové spoločenstvo Palúdzka.

„Neviem o tom celkom nič. Sme podielnikmi na liste vlastníctva spolu s Pozemkovým spoločenstvom Vrbica a Ploštín, ale o pripravovanej zjazdovke nás zatiaľ neinformovali,” reaguje pre Štandard na zámer výstavby Pozemkové spoločenstvo Palúdzka.