Ako Teherán vníma napätie s Američanmi

Obe strany amerického politického spektra varujú pred potenciálnou vojnou USA s Iránom, ku ktorej sa údajne schyľuje v dôsledku vyjadrení prezidenta Donalda Trumpa na adresu islamského režimu. Upozornil na to prominentný iránsky denník Tehran Times, ktorý vychádza v angličtine.

Denník je akýmsi oknom do myšlienkového sveta iránskej politickej elity. Používa preto emocionálne zafarbené vyjadrovanie – jeden príklad za všetky je výraz „sionistický režim“ pre označenie štátu Izrael.

„Američania sa zjednotili proti vojne, ktorá podľa nich poslúži Izraelu, nie USA,“ napísali Tehran Times, ktoré zozbierali vyjadrenia amerických politických komentátorov, ktorí varovali, že hypotetický ozbrojený konflikt medzi Spojenými štátmi a Iránom by bol „v rozpore so záujmami USA“.

Článok je zároveň reakciou na pondelkovú návštevu izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v Bielom dome. Dlhoročný líder židovského štátu je vo Washingtone častým hosťom, pričom opakovane vyzýva na hlbšie zapojenie Američanov do blízkovýchodných konfliktov.

Tehran Times tento vzťah hodnotia ako Trumpove „väzby na izraelský režim a vplyvné sionistické osobnosti“. Vplyv týchto ľudí „významne formuje jeho [Trumpovu, pozn. red.] podporu zverstiev Tel Avivu v Pásme Gazy“, a údajne stojí aj za podporou priamych vojenských akcií v Jemene proti húsíom.

„Súčasne s tým bezprecedentná koalícia amerických hlasov – zahŕňajúca konzervatívne, progresívne aj libertariánske názory – nalieha na okamžité zastavenie toho, čo je podľa nich čoraz nebezpečnejší vývoj,“ upozornil denník.

Zároveň je jasné, že provládny denník si vyberá respondentov na základe svojej – čiastočne protiamerickej – zaujatosti, ide však o dôležitú sondu do myslenia iránskej vládnucej vrstvy.

Od konzervatívcov po feministky

Výzvy na priame akcie voči Teheránu boli súčasťou Trumpovej vyjednávacej stratégie. Sľuboval „bombardovanie a tvrdé clá“, ak iránski predstavitelia nepristúpia na priame rokovania o jadrovej dohode. Jej výsledkom má byť ukončenie jadrového programu v islamskej republike.

Teherán v tejto veci opakovane pripomínal náboženské rozhodnutie (fatvu), ktorú v roku 2003 vydal najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí. Vývoj atómovej zbrane je podľa neho „v príkrom rozpore s islamským učením“. Nátlak na jadrový program však odsúdil ako „zasahovanie do suverenity Iránu“.

Je jasné, že záujem Teheránu na suverenite nebol témou amerických komentátorov, pred vojnou však varovali aj oni. Bývalý moderátor televízie Fox News a v súčasnosti nezávislý novinár Tucker Carlson zverejnil komentár, podľa ktorého „by nič nebolo pre USA ničivejšie“ ako vojna s Iránom.

„Je jasné, že teraz je najhorší možný čas na to, aby sa Spojené štáty zúčastnili na vojenskom útoku na Irán. Zahynuli by tisíce Američanov. Vojnu, ktorá by nasledovala, by sme prehrali,“ varoval. „Je to samovražedné. Každý, kto obhajuje konflikt s Iránom, nie je spojencom Spojených štátov, ale nepriateľom.“

Tehran Times tvrdili, že Carlsonov predošlý komentár podnietil Trumpa, aby ustúpil od vojenskej reakcie na zostrelenie amerického dronu pri hraniciach s Iránom.

Zakladateľka feministickej protivojnovej mimovládky CodePink Medea Benjaminová vyjadrila odpor k prípadnej vojne proti Iránu trochu otvorenejšie. „Vojna s Iránom by bola darom pre Netanjahuovu vládu, nie pre americký ľud. Prestaňme bojovať vo vojnách Izraela,“ vyhlásila.

„Kandidát, ktorý bol zvolený, aby ukončil vojny, výrazne vystupňoval vojnu v Jemene a teraz sa vyhráža Iránu. Čo to je s Bielym domom, keď z každého obyvateľa robí vojnového štváča?“ reagoval na eskaláciu napätia libertariánsky bývalý kongresman z Texasu Ron Paul.

Laureát Pulitzerovej ceny a autor knihy o Edwardovi Snowdenovi Glenn Greenwald tiež odsúdil „toxické spojenie vojnových štváčov z think-tankov a zahraničím financovaných výborov na politickú činnosť (PAC), ktoré tlačia na konfrontáciu“.

„Je Trump taký veľký pokrytec, že po vedení protivojnovej kampane by bombardoval Irán? To je ťah [bývalého viceprezidenta Dicka] Cheneyho. Tým by bol úplne provojnový. A to len preto, aby sa zapáčil Izraelu,“ napísal ľavicový komentátor Cenk Uygur.

Islamský štát, len stonásobne

Aj ekonomickí experti a bývalí predstavitelia Pentagónu varujú pred hlbším angažovaním sa na Strednom východe. „Úder by spojil afganské hory a iracké mestské peklo do regionálnej katastrofy,“ napísal Curt Mills z časopisu American Conservative.

Konflikty v Iraku a Afganistane stáli amerických daňových poplatníkov šesť biliónov dolárov, čo je hranica, ktorú by vojna s Iránom hravo preskočila.

Plukovník vo výslužbe Douglas MacGregor, ktorý sa často vyjadruje k vojenským záležitostiam či už na Strednom východe alebo na Ukrajine, varoval, že útok na Irán by mohol vytvoriť „ISIS krát sto“, čím myslel radikalizáciu miestneho obyvateľstva v dôsledku zničenia pôvodných štruktúr.

Čo je líbyjský model – a prečo ho Teherán odmieta

Netanjahu počas návštevy USA – pre ktorú sa stal prvým lídrom, ktorý navštívil USA po zavedení ciel –vyzval na „líbyjský model“ riešenia situácie s Iránom. Tehran Times vysvetľujú, že ide o „dohodu z roku 2003 medzi [vtedajším líbyjským lídrom] Muammarom Kaddáfím a západnými krajinami, najmä USA a Spojeným kráľovstvom o likvidácii líbyjského jadrového, chemického a raketového programu“ výmenou za zrušenie sankcií.

Iránsky denník tvrdí, že tento scenár nie je možné v krajine zopakovať, keďže islamská republika „stojí na systéme mnohých odolných inštitúcií“, ktoré pod vedením ajatolláha „udržiavajú výnimočnú súdržnosť v otázke vonkajších hrozieb“. Líbya na druhej strane „stála na Kaddáfího osobnej moci a kmeňových alianciách“, a na rozdiel od Iránu neinvestovala do „hnutia odporu“.

Tým autor myslel voľné zoskupenie militantných a teroristických organizácií, ktoré sa primárne sústredia na útoky proti Izraelu či angloamerickým záujmom v regióne.

Západ stelesnený v aliancii NATO podľa Tehran Times v roku 2011 využil túto vnútornú slabosť Líbye a Kaddáfího počas takzvanej arabskej jari zvrhol. A práve na tento scenár údajne narážal Netanjahu.

Tehran Times tiež varujú pred takzvaným líbyjským syndrómom, ktorý vyplýva z ochoty odovzdať odstrašovacie prostriedky výmenou za upokojenie vzťahov.

Toto naliehanie na šéfa Bieleho domu sa však podľa denníka skončilo neúspechom. Iránske periodikum si totiž všimlo, že pondelková schôdzka lídrov Izraela a USA „sa skončila náhle a bez podstatného pokroku“, a citovalo viaceré západné médiá, ktoré si tento vývoj všimli tiež.

„Západné médiá, vrátane titulov ako New York Times a Washington Post, vykreslili návštevu ako skúšku spojenectva Trumpa a Netanjahua,“ a izraelské médiá pripisovali premiérovi snahu o posilnenie vnútropolitického imidžu, dodal denník.

Trump sa napríklad nezaviazal ani k odvolaniu ciel voči Tel Avivu. Izraelský rozhlas spresnil, že návšteva sa skončila „náhle a trochu podozrivo“ bez dosiahnutia konkrétnych dohôd, či už v téme podpory Izraela proti hnutiu Hamas alebo ciel. Tehran Times sa preto zamýšľajú nad možným vývojom vzťahov Izraela a Spojených štátov, ktorý môže skončiť ochladnutím.

Do hry vstupuje aj Rusko, s ktorým Irán v januári podpísal dohodu o strategickom partnerstve. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tiež v marci navrhol, že Moskva sprostredkuje rozhovory medzi Washingtonom a Teheránom, čo sa však doteraz nestretlo s odpoveďou.

Z dohody, ktorá je podobná tej so Severnou Kóreou, vyplýva aj spoločná obrana, je preto otázne, či by útok na Irán nenarušil proces otepľovania vzťahov medzi Ruskom a Spojenými štátmi. Američania a Rusi sa totiž diplomaticky zbližujú na pozadí rokovaní o prímerí na Ukrajine.