V stredu večer je však opäť všetko inak. Trump zatiahol ručnú brzdu a oznámil, že povolil 90-dňovú pauzu v uplatňovaní dodatočných ciel, ktoré zaviedol voči viacerým krajinám, ktoré boli ochotné s USA rokovať.
Trump to uviedol v príspevku na sociálnej sieti Truth: „Na základe skutočnosti, že viac ako 75 krajín vyzvalo predstaviteľov Spojených štátov [...], aby rokovali o riešení, a že tieto krajiny na môj dôrazný návrh nepodnikli žiadne odvetné opatrenia voči Spojeným štátom, schválil som 90-dňovú pauzu a počas tohto obdobia podstatne zníženú recipročnú colnú sadzbu vo výške 10 percent, ktorá nadobúda okamžitú účinnosť.“
Zatiaľ čo voči všetkým krajinám - vrátane Únie - Trump takzvané "recipročné" clá zrušil, Číne, ktorá medzitým avizovala odvetné kroky, sadzby ešte zvýšil: „Na základe nedostatku rešpektu, ktorý Čína preukázala svetovým trhom, týmto zvyšujem clo účtované Číne Spojenými štátmi americkými na 125 percent, s okamžitou platnosťou."
Brusel nenastavil druhé líce
Paradoxom pritom je, že Trump pozastavil "recipročné" clá aj voči Bruselu. A to napriek tomu, že členské štáty EÚ v stredu hlasovali za návrh Európskej komisie na zavedenie obchodných protiopatrení voči Spojeným štátom. Zhodli sa na tom, že clo na tovary z USA sa začne vyberať už od 15. apríla.
Návrh zaviesť odvetné opatrenia vznikol ešte v reakcii na marcové rozhodnutie administratívy USA uvaliť 25-percentné clá na dovoz ocele a hliníka z EÚ.
Komisia spresnila, že EÚ považuje americké clá za „neopodstatnené a škodlivé“, pretože spôsobujú hospodársku ujmu obom stranám a zároveň aj globálnej ekonomike. S USA chce radšej naďalej rokovať.
Európsky výkonný orgán dodal, že protiopatrenia môžu byť kedykoľvek pozastavené, ak Spojené štáty budú súhlasiť so „spravodlivým a vyváženým výsledkom rokovaní“. Momentálne však nie je jasné, ako Únia zareaguje na pozastavenie "recipročných" ciel, keďže plošné 10-percentné sadzby, ako aj clá na hliník či autá ostali v platnosti.
Hrádzu pred americkými výrobkami buduje aj Čína
Najtvrdšie zareagovala na Trumpove "recipročné" clá Čína. Tamojšia vláda v stredu oznámila, že zvyšuje clo na dovoz zo Spojených štátov o 50 percent, čo je rovnaký nárast, ako pôvodne oznámil prezident Trump v prípade ciel na čínsky dovoz do USA.
Čínske odvetné clá na tovar zo Spojených štátov sa tak vyšplhajú na 84 percent. Trump neskôr v stredu splnil hrozby, ktoré niekoľkokrát avizoval, a úder Pekingu znova opätoval, keď už tak vysoké sadzby posunul na úroveň 125 percent.
„Americká prax eskalácie ciel pre Čínu je chybou nad rámec chyby, ktorá vážne porušuje legitímne práva a záujmy Číny, vážne poškodzuje multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách a vážne ovplyvňuje stabilitu globálneho ekonomického poriadku. Je to typický príklad unilateralizmu, protekcionizmu a ekonomického šikanovania,“ uviedlo čínske ministerstvo financií vo vyhlásení a vyzvalo USA, aby zrušili všetky jednostranné clá a obchodné spory s Čínou vyriešili dialógom.
Hoci Čína označila Trumpove clá za „vydieranie“, uviedla tiež, že nechce obchodnú vojnu s USA. Vyhlásila však, že je ochotná bojovať proti Washingtonu „až do konca“. Peking odmietol konkretizovať, či bude s Bielym domom rokovať.
Clá ničia prosperitu
Dodajme, že budovanie colných bariér je v dnešnom (ešte stále) obchodu otvorenom svete mimoriadne rizikovým počinom. Následkom je nárast neistoty a tendencia skĺznuť do špirály ciel, ktorá skončí prehrou všetkých zúčastnených strán.
Obchodná vojna najviac ničí tie krajiny, ktoré sa príliš špecializujú alebo sú bohaté len na isté zdroje, prípadne majú konkurenčnú výhodu len v špecifickej oblasti (ak vám pri tom napadlo Slovensko postavené na automobilovom priemysle, vaše myšlienky sa uberajú správnym smerom).
Nie div, že trhy hneď po oznámení pozastavenia "recipročných" ciel prudko vzrástli. Index Dow Jones Industrial zareagoval rastom o 6,6 percenta a širší index S&P 500 vzrástol o 7,8 percenta. Ešte výraznejší rast zaznamenal technologický index Nasdaq, ktorý sa posunul nahor o deväť percent.
Trump je ochotný podstúpiť riziko obchodnej vojny najmä preto, že je presvedčený o sebestačnosti Ameriky, ktorá z konfliktu vyjde s menej odretým chvostom ako ostatní.
Clami sleduje najmä dva kľúčové ciele. Tým prvým je zvýšiť tok peňazí do amerického rozpočtu, ktorý je posledné roky hlboko v záporných číslach.
Druhým je udržať výrobné kapacity strategických odvetví v Spojených štátoch (a prípadne prilákať nové firmy či podnietiť expanziu tých existujúcich). A to nielen z bezpečnostného a vojenského hľadiska, ale aj v rámci podpory zamestnanosti „modrých golierov“, ktorí tvoria veľkú časť jeho voličov.
Tamojších obyvateľov však najprv čaká bolestivé prechodné obdobie, ktoré sa bude vyznačovať najmä rastom cien. ING odhaduje, že každému Američanovi môže v prípade obchodných konfliktov za rok z vreciek odísť o 1 300 eur viac.
Clá totiž neznamenajú len drahší zahraničný tovar, spôsobujú aj zníženie konkurenčného tlaku na amerických výrobcov, ktorí budú môcť navýšiť ceny a svoje zisky, pričom nebudú motivovaní inovovať. A tým americkým firmám, ktoré síce majú v USA továrne, no zo zahraničia dovážajú materiál či medziprodukty, výrazne stúpnu náklady, čo takisto pretavia do cien.
To všetko sa odzrkadlí najmä na vrecku spotrebiteľa, ktorému klesne kúpna sila, čo sa zväčša spája s poklesom spotreby (a ochladením ekonomiky).
Tá istá premisa však platí aj pre Európsku úniu, ktorá avizovala, že od 15. apríla spustí odvetné clá. Z pohľadu ekonómie je jasné, že nejde o optimálne riešenie. Brusel sa skôr môže inšpirovať krokom Londýna, a - aj keď sa mu s americkým prezidentom nepodarí dohodnúť - upustiť od myšlienky oplácať clá, na čo je Trump pripravený odpovedať.
(sak/tasr)
