Rok zápalov pľúc. Lekári varujú, aby sme oddych po pandémii nečakali

Medzi najčastejšie príčiny úmrtí sa už tento rok neradia dôsledky vírusového ochorenia COVID-19. To za rok 2024 zasiahlo už iba 200 ľudí, ktorí zomreli na následky infekcie. Podľa Štatistického úradu zomrelo minulý rok celkovo 53,9 tisíca ľudí. „Počet zomretých sa tak výrazne priblížil hodnotám pred pandémiou,” konštatuje sa v správe.

V štatistike sa tak covid prepadol až na 11. miesto. Po ústupe pandémie sa do rebríčka najčastejších príčin úmrtí podľa štatistík úradu teda vracajú choroby obehového systému, nádory a ochorenia dýchacej sústavy, ktoré za posledných desať rokov sužujú obyvateľov stredného a vyššieho veku. 

Štandard oslovil všeobecných lekárov, aká je aktuálna situácia, keďže následky z pandémie sú, zdá sa, na ústupe. V porovnaní s rokom 2021, keď na následky infekcie zomrelo 15-tisíc ľudí na Slovensku, sa krivka úmrtnosti vrátila späť do predpandemického obdobia. 

„Nemyslím si, že máme oddych. Minulý rok bol rokom kašľa, a tento rok podľa toho, ako sa vyvíja, by som označil ako rok zápalov pľúc. Dajme tomu, že nám nekoluje COVID-19, alebo 'COVID-25', je to jedno, o oddychu je ťažko hovoriť,” ozrejmuje pre Štandard všeobecný lekár a zároveň predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých SR Rastislav Zanovit s dôvetkom, že sa treba skôr pozrieť na krivku úmrtnosti.

Preventívkami sa dajú štatistické čísla zlepšiť

Slováci sa k preventívkam správajú mierne ľahostajne. Zuzana Žiaková z oddelenia komunikácie pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu pre Štandard uvádza, že vlani bolo u nich nahlásených 534 074 preventívnych prehliadok u všeobecného lekára pre dospelých. V porovnaní s rokom 2023 ich počet o viac ako 60-tisíc klesol. 

„Niektorí chodia radi, niektorí aj s blbosťami a niektorí s vážnou vecou neprídu, lebo sa boja, alebo majú zlú skúsenosť, respektíve neveria systému či majú iný dôvod,” vysvetľuje Zanovit. 

Podľa neho sú za menším číslom účasti na preventívnych prehliadkach aj poskytovatelia, aj pacienti. „Stále sú medzi nami všeobecnými lekármi kolegovia, ktorí nemajú záujem v tomto smere o svojich klientov a robia preventívne prehliadky v  minimálnej miere,” objasňuje lekár s dôvetkom, že by v tomto smere pomohli určité motivačné faktory. 

Všeobecný lekár pre dospelých Dušan Lipták zase poukazuje na financie. „Určite sme národ, ktorý skoro vo všetkom chce byť vedený za ‘rúčku’. To je daň za to, že všetko je v zdravotníctve dostupné skoro zdarma,” hovorí pre Štandard.

Doposiaľ sme sa podľa neho nenaučili, že základnou povinnosťou každého z nás je v prvom rade starať sa o svoje zdravie sám. „Lekár má byť tým poradcom, ako sa uberať,“ vraví Lipták, ktorý 20 rokov pravidelne písomne pozýva pacientov na preventívne prehliadky. „Úspešnosť je na mojej ambulancii asi 80 až 85 percent,” dodáva lekár z Veľkého Šariša. 

Rutinná kontrola vie odhaliť závažné ochorenia

Mnohými preventívnymi prehliadkami sa dá podľa doktorov včas odhaliť zákernejšie ochorenie, ktoré môže neskôr viesť k úmrtiu. Zdravotný pracovník tak vie včasnou liečbou oddialiť alebo zabrániť smrti pacienta. 

Zanovit ďalej objasňuje, že všetky kardiovaskulárne ochorenia sa dajú zachytiť pri preventívnej prehliadke, a teda sa včasnou prevenciou vie minimalizovať riziko fatálnych komplikácií. „A takisto aj onkologické ochorenia, či už rakovina prsníka, rakovina hrubého čreva alebo prostaty sa pri preventívnej prehliadke vedia zachytiť v štádiu, ktoré je kurabilné - to znamená vyliečiteľné ad integrum. Tým zachránime človeku život,” konštatuje a dodáva, že robí preventívne prehliadky aj pre občanov z európskej únie. 

„Stalo sa mi párkrát, že takíto občania prišli na preventívnu prehliadku kvôli práci a vďaka tejto prehliadke som zistil problém - napríklad uzol v štítnej žľaze -, ktorý nakoniec bol zhubný. Vďaka včasnej intervencii tí ľudia doteraz fungujú a sú zdraví,” hovorí Zanovit o situáciách, keď pacienti prichádzajú na „preventívku” zdraví, no v rámci nej sa im zistí závažné ochorenie. 

Ani iné ochorenia, ktoré sa odhalia, či už je to vysoký tlak, zvýšená hladina tukov, cukru, neskrátia dĺžku života pacientov, ak sa začnú správne a včas „manažovať”. „O rakovine hrubého čreva ani nehovorím, koľko karcinómov sa podarilo eliminovať a títo pacienti sa vyliečili jednoduchým zákrokom,” dopĺňa.

Keď prevencia prerastie do hypochondrie

Kým zhruba do 600-tisíc dospelých Slovákov ročne absolvuje preventívnu prehliadku u všeobecného lekára, ďalšia skupina ľudí navštívi lekára pre istotu častejšie, aj napriek tomu, že veľa bežných, sezónnych ochorení si dnes už vieme vyliečiť sami. 

„Strach je vždy fenomén, ktorý sa môže pre niektorých ľudí stať démonom ovládajúcim ich uvažovanie a správanie. Preto by som nastavil systém tak, aby sa eliminoval v najväčšej miere strach a obavy ľudí,” približuje predseda združenia všeobecných lekárov pre dospelých.

Ako príklad uvádza, že ak má niekto bolesť hlavy a verí tomu, že CT (počítačová tomografia) alebo magnetická rezonancia mu pomôže, nemali by sme mu v tomto brániť. „Určite by nemal človek s bolesťou hlavy čakať na vyšetrenie tri a viac mesiacov a žiť v tej obave, lebo to len zhoršuje jeho situáciu. Nie každý je tak silný, že si to vie v hlave usporiadať,” konštatuje Zanovit, čím poukazuje na určité prepojenie ochorení so stresom. 

„Mnohí ľudia si nevedia so stresom poradiť. A v konečnom dôsledku to spôsobuje nezdravý životný štýl, prejedanie, neaktivitu a v priebehu rokov sa to naakumuluje,” dopĺňa.

Základné vyšetrenie je dostupné každé dva roky

Na preventívnu prehliadku u všeobecného lekára má poistenec nárok raz za dva roky. Darcovia krvi ju môžu absolvovať každý rok. Ak by sa však Slováci, ktorí na preventívne prehliadky nechodia, rozhodli na ne chodiť, je otázkou, či by si vôbec lekári našli v diári voľné termíny, keďže už dnes majú čakárne plné. 

„Ako sa hovorí, 'kde je vôľa, tam je aj cesta'. Vždy sa dá nájsť riešenie. Aj napriek tomu, že máme toho veľa, myslím si, že je len otázkou správneho manažmentu, ako zabezpečiť čo najväčšiu účasť pacientov na prehliadkach,” približuje Zanovit, ktorý robí v priemere 1 200 preventívnych prehliadok ročne. 

„Samozrejme, vyžaduje to nejaký čas a úsilie, ale ako vraví Peter Sagan, 'keď nevládzeš, tak musíš do toho šľahnúť ešte viac’. Tak týmto sa riadim ja,” dodáva.

Na druhej strane sa to úsilie na konci vždy vráti, a to v tom, že tí pacienti už potom nie sú tak časovo nároční. "Pokiaľ sa im človek venuje, nakoniec je to situácia win-win,” myslí si Zanovit.

Očkovanie na ústupe, problémom je imobilita

Očkovaním sa dá určitým ochoreniam predísť, prípadne ich aspoň zmierniť. Zanovit však ozrejmuje, že sú známe štúdie o očkovaní na pneumokoka, ktoré pomohlo aj pri kardiovaskulárnych ochoreniach. „Čo je logické, keďže pacientov ležiacich s chronickým srdcovým zlyhávaním, najčastejšie 'zloží' infekt väčších rozmerov = pľúc,” spresňuje. 

Ako ďalej vraví, lekári evidujú pokles záujmu populácie o očkovanie. „Aj vďaka rôznym mediálnym hoaxom a vyhláseniam rôznych pseudoodborníkov. To je realita Slovenska,” konštatuje.

Podľa neho však v dnešnej dobe hrozí fenomén imobility detskej populácie, ktorá môže v neskoršom veku súvisieť s už spomínanými kardiovaskulárnymi ochoreniami. „Imobilita spôsobuje výskyt obezity, ktorá určite naberá epidemický charakter a bolo by potrebné s tým niečo robiť aj na úrovni štátu,” apeluje na verejnosť. 

Informáciu o probléme dnešnej doby, počas ktorej za posledných 10 až 15 rokov výrazne narástol počet občanov s nadváhou až obezitou, potvrdzuje aj Lipták. „Patríme na prvé priečky v Európe. S obezitou je spojený zvýšený výskyt vysokého tlaku, cukrovky, zvýšené hodnoty cholesterolu a chorôb pohybového aparátu,” dopĺňa s dôvetkom, že tieto choroby sú základom pre trvalú liečbu a postupom času vznikajú ďalšie nutné komplikácie.  

Na margo obéznych ľudí dodáva, že sme čím ďalej pohodlnejší na pohyb, jeho pravidelnosť a taktiež nemáme dobré stravovacie návyky.