Samosprávy chcú garanciu, že neprídu o eurofondy. Minister Migaľ tlmí obavy

Európska komisia (EK) v tejto veci už oslovila jednotlivé členské štáty EÚ. Práve pre nižšie čerpanie európskych prostriedkov má Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) obavu, či vláda nesiahne na európske peniaze, ktoré sú určené pre samosprávy.

Podľa predsedu ZMOS Jozefa Božika samosprávy už dlhodobo pociťujú nedostatok peňazí a jednou z mála možností, ako financovať rozvoj, sú eurofondy. „Tu sme v názoroch jednotní aj so Združením samosprávnych krajov SK 8. Ak sa v polovici programovacieho obdobia budú prehodnocovať priority, aby sa v žiadnom prípade nesiahalo na finančné prostriedky, ktoré sú určené pre mestá a obce," povedal Božik.

Zdôraznil, že ZMOS si uvedomuje, že obrana štátu je kľúčová, ale treba si uvedomiť, že situácia samospráv je špecifická. Podľa Božika slovenské samosprávy patria v eurozóne medzi najchudobnejšie. Ocenil postoj ministra investícií Samuela Migaľa. „Telefonicky ma ubezpečil, že rokovania, ktoré absolvoval v Bruseli v žiadnom prípade nenasvedčujú, že by mal záujem niečo meniť," povedal Božik.

Predseda Komory miest ZMOS a primátor Zvolena Vladimír Maňka upozornil, že od ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) dostali kvóty týkajúce sa čerpania, čo každý chápe. „Ak chcete uskutočniť nejakú investíciu, musíte všetko pripraviť. Všetko si vyžaduje čas a čerpanie príde na rad až neskôr. Dokážeme čerpať, ale nie v takých kvótach, ako nám niekto predpísal," vysvetlil Maňka. Obáva sa aj toho, že ak by samosprávam niekto zobral eurofondy, prišli by o milióny, ktoré už vynaložili na prípravy projektov. Došlo by tak k veľkému poškodeniu miest a obcí.

K postoju ZMOS-u sa pridali aj samosprávne kraje. Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondrej Lunter tlmočil rovnaké obavy, ako majú mestá a obce.

„Zaráža ma ticho, ktoré okolo tejto témy panuje. Preto som sa rozhodol prehovoriť nahlas. Veci sa hýbu, všetci o tom vedia, ale mlčia. Takýto zásah by znamenal katastrofu pre rozvoj regiónov, modernizáciu škôl, ciest či sociálnych služieb,“ vyhlásil Lunter. Dodal, že jeho obavy posilňuje fakt, že téma, o ktorej sa predtým diskutovalo len v zákulisí, sa už stáva oficiálnou na pracovných poradách MIRRI.

Samosprávy sú podľa neho na čerpanie eurofondov pripravené viac ako štát. Aj preto neexistuje žiadny dôvod, aby niekto siahal na eurofondy pre samosprávy. „Po tom, čo zásahy centrálnej vlády a parlamentu narobili z rozpočtov samospráv Titanic, toto by bol ďalší úder, ktorý si ľudia v obciach, mestách a krajoch nezaslúžia,“ apeloval na vládu Lunter.

MIRRI na obavy samospráv reagovalo, že ako riadiaci orgán Programu Slovensko predložilo 31. marca 2025 eurokomisii strednodobé preskúmanie programu spolu s návrhom revízie. Zdôraznilo však, že výška financií sa pre regióny nezníži.

„V súčasnosti pokračujú na európskej úrovni negociácie ohľadom nového legislatívneho balíka. Od finálneho znenia legislatívnych návrhov bude závisieť, či bude pre Slovensko predkladať upravené strednodobé preskúmanie spolu s doplnenou revíziou programu. EK navrhuje pre tie krajiny, ktoré preprogramujú časť svojich alokácií na nové priority, určité motivačné benefity," uvádza sa v stanovisku, ktoré Štandardu poskytlo MIRRI.

Ide napríklad o 30-percentnú zálohovú platbu na nové priority, alebo 100-percentné spolufinancovanie na nové priority z európskych zdrojov. „Aj v prípade zapracovania nových priorít do programu (ako napr. prístup k vode, udržateľné vodné hospodárstvo alebo energetická transformácia), finančné zdroje budú naďalej smerovať na rozvoj regiónov," uviedol rezort investícií.

Ak bude z dlhodobého hľadiska dané územie vykazovať nízku absorpčnú schopnosť, ministerstvo navrhne presunúť financie do územia s vyššou absorpčnou schopnosťou, pričom takýto krok by bol vopred diskutovaný s dotknutými partnermi. Migaľov rezort argumentuje, že musí zabezpečiť kroky na zabránenie prepadnutia financií v dôsledku ich pomalého čerpania.