Následky slintačky a krívačky zasiahli chovateľov jahniat. Pred sviatkami ovplyvnili aj predaj z dvora

Z družstva priamo na bitúnok

„Keďže sme v ochrannom pásme, máme obmedzenia zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Z hľadiska presunu vnímavých zvierat, a to sa týka aj jahniat, nemôžeme predávať fyzickým osobám a ani do ďalších chovov,“ povedal pre Štandard predseda PD Žemberovce Milan Halmeš.

Zazmluvnených mali 150 jahniat na ďalší plemenný chov. Pre zákaz - presúvať zvieratá z Nitrianskeho kraja do iných krajov a okresov - ich nemohli premiestniť do iných chovov.

Ďalším problémom spojeným s nákazou je dovoz mláďat oviec na bitúnok v Sabinove, ktorý je schváleným miestom. Tam už presunuli 850 zvierat, čo je jeden kamión. Zostalo im však ešte 60 kusov, keďže boli obmedzení spomínaným predajom plemenných jahníc.

„Momentálne riešime dopravu, ako týchto 60 kusov dopraviť bez doplnenia z našich ostatných chovov po ceste na bitúnok. Musí to byť samostatný dopravný prostriedok, ktorý bude zaplombovaný a odplombujú ho až priamo na bitúnku v Sabinove,“ doplnil Halmeš.

Vývoz jahniat do Talianska neovplyvnila - z pohľadu PD Žemberovce - situácia so slintačkou a krívačkou, keďže Štátna veterinárna a potravinová správa povolila začiatkom apríla vývoz zvierat aj za hranice Slovenska. Zákaz platil od vypuknutia nákazy u nás.

„My sme vyvážali do Talianska vždy, ale cez schválený bitúnok. Držíme sa toho už dlhé roky. Keby sme zvieratá predávali živé, je to komplikovanejšie z hľadiska presunu. Sme zástancami predaja jahniat na slovenské jatky,“ uviedol Halmeš.

Viaceré chovy z celého Slovenska distribuujú na zahraničné trhy aj živé jahňatá. Súčasťou prevozu boli vždy prísne bezpečnostné a hygienické opatrenia. Tie sú v súčasnej situácii ešte prísnejšie, čo pre chovateľov prináša výrazné zvýšenie nákladov na prepravu.

Dostali menej, ako predpokladali   

Ďalší problém kváriaci chovateľov je pokles ceny. „O akú sumu pôjde, budem presne vedieť, keď nám odíde spomínaný kamión so 60 jahňatami do Sabinova,“ vysvetlil predseda poľnohospodárskeho družstva.

Hoci ovce patria do skupiny vnímavých a teda ohrozených zvierat, nákaza sa im našťastie zatiaľ vyhýba. „Dúfam, že to tak zostane. Pre verejnosť sa situácia skomplikovala aj tým, že je zakázaný predaj z dvora a všetko môže ísť iba cez bitúnok,“ konštatoval Halmeš.

Podstatným, už spomínaným problémom je, že slintačka a krívačka ovplyvňuje cenu o desať až pätnásť percent. Nákaza totiž vytvorila priestor na manipuláciu s cenou.

Pred vypuknutím vírusu mali chovatelia pozitívne informácie, že za kilogram môže byť suma jahňacieho mäsa cez 5,20 či 5,40 eura, najoptimistickejšie predpovede dokonca hovorili až o 5,60 eura. Teda za dvanásť kilogramové jahňa by dostali cez 60 eur. Teraz je to menej.

„Dostali sme za ne cenu, ktorá bola nižšia ako tá, ktorú sme predpokladali. Takže výkupcovia nám sumy znížili. Dá sa to v podstate vnímať tak, že využili situáciu vo svoj prospech,“ dodal Halmeš.

Odporúčajú overený bitúnok

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) na svojej stránke uvádza, že jahňacie mäso je vynikajúci zdroj železa, udržuje zdravý nervový systém, je bohaté na zdroj zdravých tukov a bielkovín. Je teda mimoriadne zdravé a vysoko výživné, vhodné aj pre batoľatá.

Podľa SPPK i Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku (ZCHOK), ani v súvislosti s aktuálnou situáciou výskytu vírusu slintačky a krívačky na Slovensku, nemusia mať spotrebitelia obavy.

„Slovenská jahňacina je bezpečná. Naše zvieratá rastú na mlieku a sene z horských lúk a je to tá skutočne najvyššia kvalita," napísal na sociálnej sieti riaditeľ ZCHOK Slavomír Reľovský.

„Aktuálne narážame na veľký problém, že pre slintačku a krívačku nie je možné presunúť zvieratá na inú farmu, len na bitúnok. To znamená, že v súčasnosti môžu spotrebitelia kúpiť jahňacinu od tých našich členov, ktorí majú schválený bitúnok," vysvetlil Reľovský.

ZCHOK preto odporúča spotrebiteľom stránku mojbaca.sk. „Tu si môžu vybrať, od koho a kde si jahňacie mäsko kúpia. Majú tak istotu, že dodávatelia jahňaciny a aj všetkých produktov od oviec a kôz, sú overení. Chceme, aby si spotrebiteľ našiel svojho baču, ktorý mu bude výrobky dodávať,“ dodal Reľovský.   

Riaditeľ ZCHOK ubezpečuje spotrebiteľov, že bezpečné je nielen mäso slovenských jahniat, ale aj tradičné mliečne výrobky, ako napríklad biely syr, ovčí hrudkový syr, oštiepky, parenice či bryndza. Aj tieto si môže spotrebiteľ overiť a pozrieť na spomínanej stránke.