Čína mieri Amerike na podbruško. Čo spraví Trump, ak začnú vzácne zeminy chýbať?

Samárium, gadolínium, terbium či dysprózium — chemické prvky, ktoré málokomu niečo hovoria, sa tento týždeň dostali do centra pozornosti. Ich dôležitosť nemožno podceňovať, ide o kľúčové strategické komodity, ktoré Peking začína využívať ako silnú páku v globálnom zápase s Washingtonom.

Čína, ktorá je hlavným svetovým producentom a spracovateľom kovov vzácnych zemín, totiž 4. apríla zaviedla nové vývozné obmedzenia na sedem z nich. Okrem štyroch spomenutých sa reštrikcie týkajú lutécia, skandia a ytria, ale aj zliatin týchto prvkov. Tie sú známe pod označením magnety vzácnych zemín.

Nejde pritom o úplný zákaz. Peking podľa denníka New York Times spúšťa systém udeľovania licencií, čo znamená, že firmy budú musieť žiadať o špeciálne povolenie na vývoz týchto siedmich kovov vzácnych zemín. No prístup Západu k surovinám, bez ktorých sa moderné technológie nezaobídu, sa beztak mimoriadne komplikuje.

Krok Pekingu prichádza krátko po tom, čo americký prezident Donald Trump radikálne zvýšil clá na čínske produkty. Jeho plošné desaťpercentné clá vstúpili do platnosti 5. apríla. O štyri dni nato sa k nim pridali aj jeho „recipročné“ clá, ktorými spočiatku zaťažil desiatky krajín, no pár hodín po ich spustení ich odložil o 90 dní. No nie v prípade Číny.

Tá totiž hneď po oznámení ciel vyrukovala s odvetnými krokmi voči americkému tovaru. Tento colný pingpong vyústil do šialene vysokých sadzieb na úrovni 125 percent (Čína), respektíve 145 percent (USA).

Obmedzenie vývozu vzácnych zemín je vnímané ako ďalšia strategická odpoveď v prehlbujúcej sa obchodnej konfrontácii.

Význam vzácnych zemín

Kovy vzácnych zemín sú nevyhnutnou súčasťou moderného sveta. Aj keď môže byť ich množstvo v jednotlivých výrobkoch z hľadiska hmotnosti, objemu či jeho hodnoty nepatrné, často sú esenciálne pre ich fungovanie.

Typickým príkladom sú batérie v elektrických a hybridných vozidlách, veterné turbíny či vysokovýkonné servery poháňajúce umelú inteligenciu. Nachádzajú sa však aj v spotrebnej elektronike – od smartfónov cez počítačové pevné disky až po monitory.

Kľúčovú rolu hrajú v obrannom a kozmickom priemysle. Využívajú sa v laserových, radarových a sonarových systémoch, navádzaných raketách či dronoch. A sú súčasťou aj takých zbraní, ako sú americké stíhačky F-35.

Kráľom odvetvia je Čína

Hoci je kovov vzácnych zemín v zemskej kôre požehnane, len na málo miestach sa vyskytujú v dostatočnej koncentrácii na to, aby bola ich ťažba rentabilná.

Takéto miesta sa nachádzajú najmä v Číne. Tá dlhodobo kraľuje trhu s kovmi vzácnych zemín. V roku 2024 sa na svetovej ťažbe podieľala viac než 69 percentami a v oblasti spracovania dominovala ešte výraznejšie – kontrolovala takmer 90 percent globálnej kapacity.

Dominancia Pekingu sa však nekončí pri ťažbe a spracovaní. V krajine draka sa tiež vyrába 90 percent magnetov vzácnych zemín. Hoci ich v menšom množstve vyrába aj Japonsko a Nemecko, závisia od čínskych surovín.

Najbohatšie ložiská sveta sa nachádzajú pri meste Longnan v provincii Ťiang-si. V tejto oblasti sa tiež sústreďujú hlavné rafinérie a továrne na výrobu magnetov.

Devastačné následky pre americkú armádu

Peking si túto dominanciu dobre uvedomuje. Nie je náhoda, že exportné obmedzenie sa týka presne tých kovov, ktoré sa nerafinujú nikde inde na svete, len v Číne.

Hoci zo strany Pekingu nejde o kompletný zákaz vývozu, systém vydávania licencií sa ešte len formuje, čo v podstate znamená, že vývoz sa dočasne preruší, píše denník New York Times s tým, že „dodávky magnetov boli v mnohých čínskych prístavoch zastavené“.

Doplňuje, že viaceré americké firmy môžu čeliť problémom s dodávkami. A to najmä tie, ktoré podnikajú aj vo vojenskom sektore.

Peking totiž súčasne s obmedzeniami zaradil 16 amerických spoločností na svoj exportný kontrolný zoznam, čím im obmedzil prístup k tovarom s dvojakým použitím – civilným aj vojenským. Takmer všetky z nich pôsobia v obrannom alebo leteckom priemysle.

„Drony a robotika sa všeobecne považujú za budúcnosť vojenstva a na základe všetkého, čo vidíme, sú kritické vstupy pre náš budúci dodávateľský reťazec odstavené,“ skonštatoval James Litinsky, ktorého spoločnosť MP Materials vlastní v kalifornskej púšti pri hraniciach s Nevadou jedinú baňu na vzácne zeminy v Spojených štátoch.

Ešte do väčších detailov zachádza analýza Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS), v ktorej autori píšu, že kovy vzácnych zemín sú okrem iného kľúčové pre výrobu „stíhačiek F-35, ponoriek triedy Virginia a Columbia, rakiet Tomahawk, radarových systémov, bezpilotných lietadiel Predator a série inteligentných bômb Joint Direct Attack Munition“.

Poukazujú pritom na to, že Washington za Pekingom vo výrobných kapacitách ďaleko zaostáva: „Čína rýchlo rozširuje svoju výrobu munície a získava pokročilé zbraňové systémy a vybavenie päť- až šesťkrát rýchlejším tempom ako Spojené štáty.“

Sťaženie prístupu ku kovom vzácnych zemín podľa nich „túto priepasť len prehĺbi a umožní Číne posilniť svoje vojenské kapacity rýchlejšie ako Spojeným štátom“, ktoré výpadok nemajú šancu nahradiť vlastnými kapacitami.

Autori dodávajú, že „zatiaľ čo niekoľko krajín pracuje na rozvoji svojich ložísk ľahkých a ťažkých kovov vzácnych zemín, Čína si zatiaľ udržiava monopol v sektore rafinácie ťažkých kovov vzácnych zemín“.

Bude Trump kupovať Grónsko, alebo si podá ruku s Rusom a Ukrajincom?

Americký prezident si bol pravdepodobne vedomý toho, že podobná situácia môže nastať. Najmä ak Číne krokmi, ako bolo uvalenie ciel, spôsobí ujmu. Tá totiž už v minulosti podobne reagovala na americké reštrikcie vývozu technologického know-how. Peking začal ešte v auguste 2023 vyžadovať, aby čínski vývozcovia žiadali o licenciu na prepravu niektorých zlúčenín gália a germánia, ktoré sú kľúčové pre výrobu polovodičov. Koncom minulého roka opatrenia ešte sprísnila.

Nie div, že sa Trump pred aj po nástupe do Bieleho domu zaoberal kovmi vzácnych zemín či kritickými surovinami v Grónsku, Rusku či na Ukrajine.

Vzhľadom na to, že Čína momentálne udiera na mimoriadne citlivé miesto Spojených štátov, sa dá očakávať, že Trump bude ešte väčšmi tlačiť na dohody, ktoré Američanom umožnia prístup k pomerne bohatým ložiskám, ktoré sa v spomenutých krajinách nachádzajú.

Dodajme však, že aj keby sa tak stalo, bude to beh na dlhé trate, kým sa z ložísk niečo vyťaží a spracuje. A Čína pôjde medzitým míľovými krokmi dopredu.