Čína mieri Amerike na podbruško. Čo spraví Trump, ak začnú vzácne zeminy chýbať?

Samárium, gadolínium, terbium či dysprózium — chemické prvky, ktoré málokomu niečo hovoria, sa tento týždeň dostali do centra pozornosti. Ich dôležitosť nemožno podceňovať, ide o kľúčové strategické komodity, ktoré Peking začína využívať ako silnú páku v globálnom zápase s Washingtonom.

Čína, ktorá je hlavným svetovým producentom a spracovateľom kovov vzácnych zemín, totiž 4. apríla zaviedla nové vývozné obmedzenia na sedem z nich. Okrem štyroch spomenutých sa reštrikcie týkajú lutécia, skandia a ytria, ale aj zliatin týchto prvkov. Tie sú známe pod označením magnety vzácnych zemín.

Nejde pritom o úplný zákaz. Peking podľa denníka New York Times spúšťa systém udeľovania licencií, čo znamená, že firmy budú musieť žiadať o špeciálne povolenie na vývoz týchto siedmich kovov vzácnych zemín. No prístup Západu k surovinám, bez ktorých sa moderné technológie nezaobídu, sa beztak mimoriadne komplikuje.

Krok Pekingu prichádza krátko po tom, čo americký prezident Donald Trump radikálne zvýšil clá na čínske produkty. Jeho plošné desaťpercentné clá vstúpili do platnosti 5. apríla. O štyri dni nato sa k nim pridali aj jeho „recipročné“ clá, ktorými spočiatku zaťažil desiatky krajín, no pár hodín po ich spustení ich odložil o 90 dní. No nie v prípade Číny.