Programy aj pre humanitné odbory
Aj keď sa profesionálne štúdium prirodzene spája s technickými alebo aplikovanými vedami, ministerstvo školstva neuvažuje o ich obmedzení len na konkrétne oblasti. Vysoké školy budú mať slobodu rozhodnúť, v ktorých odboroch takýto typ programu vytvoria.
„Aby mohla vysoká škola akreditovať profesijne orientovaný bakalársky študijný program, musí podľa platných akreditačných štandardov zabezpečiť aspoň jeden semester praktickej výučby,” ozrejmilo pre Štandard ministerstvo školstva.
V budúcnosti sa tieto požiadavky majú ešte lepšie a konkrétnejšie ukotviť v novom zákone o vysokých školách, na ktorom ministerstvo aktuálne pracuje.
„Termín spustenia nového konceptu bude závisieť od účinnosti pripravovaného zákona a od pripravenosti vysokých škôl adaptovať svoje vnútorné procesy,” doplnilo ministerstvo.
Bakalár potrebuje väčšiu spoločenskú prestíž
Prepojenie akademického vzdelávania s praxou pozitívne vníma aj Andrej Brník, prorektor pre rozvoj a vzťahy s verejnosťou Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave.
„Študentom tak poskytneme kvalitné a prakticky orientované vzdelanie. Za tri, respektíve štyri roky (podľa typu študijného programu) budú pripravení pre prax,” vysvetlil prorektor.
Dodal, že ich vysoká škola už pripravila štyri nové profesijne orientované študijné programy. Tento model považuje za vhodný najmä pre absolventov priemyselných a odborných škôl, ktorí prichádzajú lepšie pripravení.
„Je však potrebné popracovať ešte na spoločenskom uznaní titulov Bc., tak, aby boli brané rovnako ako druhostupňové tituly Mgr. alebo Ing.,“ dodal Brník.
Aj Univerzita Komenského (UK) v Bratislave oceňuje krok ministerstva školstva, ako skonštatovala hovorkyňa univerzity Eva Kopecká, hoci tento typ štúdia existuje v slovenskej legislatíve už dlhšie, až teraz prichádza k jeho cielenejšej podpore zo strany štátu.
Zároveň však dodala, že tento model štúdia nie je typický pre UK. „Takéto študijné programy tvoria u nás absolútnu minoritu,“ spresnila Kopecká.
Podľa nej môže byť zavedenie a rozvoj profesijne orientovaných programov jedným z nástrojov, ako motivovať študentov zostať študovať na Slovensku.
Bez dobrých partnerstiev to nepôjde
Podľa Patrika Prístupného, predsedu Študentskej rady vysokých škôl, sú profesijné študijné programy bežnou súčasťou vzdelávacích systémov vo viacerých krajinách.
„Ich úspešnosť na Slovensku však bude závisieť od kvality spolupráce vysokých škôl so zamestnávateľmi, zabezpečenia praxe a odstránenia administratívnych bariér, ako je vyžadovanie druhého stupňa štúdia aj v odboroch, v ktorých by to vôbec nemuselo byť potrebné,“ skonštatoval pre Štandard Prístupný.
Je tiež presvedčený, že by tento model mohol pomôcť mladým ľuďom ľahšie nájsť prácu po ukončení školy. Možnosť absolvovať časť štúdia priamo v praxi totiž podľa Prístupného poskytne študentovi nielen pracovné skúsenosti, ale aj kontakty a lepšie povedomie o požiadavkách zamestnávateľov.
„Dôležité však je, aby aj táto forma štúdia mala jasné kvalitatívne štandardy a neznižovala nároky na odbornú pripravenosť absolventa,” dodal.
Profesie s najväčším profitom
Iniciatívu ministerstva školstva oceňuje aj Peter Fečík, tajomník Výboru Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) pre vzdelávanie.
„RÚZ dlhodobo podporuje zavádzanie kratších vysokoškolských programov, ktoré by lepšie reflektovali potreby trhu práce. V súčasnosti máme na Slovensku výrazne nadpriemerný podiel absolventov druhého stupňa štúdia, a naopak, trojročné bakalárske programy sú zastúpené nedostatočne,“ ozrejmil Fečík.
Podľa jeho slov, typickému slovenskému vysokoškolákovi štúdium trvá o rok dlhšie ako je priemer krajín OECD. Zavádzanie väčšieho počtu profesijných bakalárskych programov by mohlo túto nerovnováhu korigovať a zároveň poskytnúť študentom rýchlejšiu cestu k plnohodnotnému uplatneniu.
Tajomník tiež potvrdil, že Republiková únia zamestnávateľov je otvorená spolupráci s výchovno-vzdelávacími inštitúciami pri tvorbe profesijných programov.
„Dlhodobá spolupráca medzi školami a firmami je nevyhnutná, ak chceme pripraviť študentov na trh práce. Vidíme to na úspechu duálneho vzdelávania na stredných školách, kde prepojenie teórie a praxe prináša konkrétne výsledky,“ povedal.
Podľa neho je dôležité, aby uchádzači o štúdium mali istotu, že získajú vedomosti a zručnosti, ktoré od nich zamestnávatelia očakávajú. To chcú dosiahnuť práve spoluprácou medzi školami a firmami.
Fečík si myslí, že profesijné bakalárske štúdium by mohlo najviac pomôcť v oblastiach ako technika, IT, zdravotníctvo, logistika či služby, v ktorých je dlhodobý nedostatok kvalifikovaných pracovníkov.
„V týchto oblastiach je praktická skúsenosť kľúčová a trojročný profesijný program môže pripraviť flexibilných a okamžite zamestnateľných odborníkov,“ doplnil tajomník.
