Zsembera zároveň zdôraznil, že študenti, ktorí si už záverečnú prácu vybrali, alebo si ju budú vyberať v najbližšom akademickom roku, by mali svoje štúdium dokončiť podľa doterajších pravidiel.
Krok správnym smerom
Podľa predsedu Študentskej rady vysokých škôl Patrika Prístupného by zavedenie alternatívy k tradičnej písomnej práci mohlo predstavovať posun správnym smerom.
„Dlhodobo upozorňujeme na potrebu väčšej flexibility pri ukončovaní prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Takýto prístup by mohol lepšie reflektovať špecifiká jednotlivých študijných programov aj reálne potreby praxe,“ povedal Prístupný pre Štandard.
Zároveň pripomenul, že vysoké školy by mali mať autonómiu rozhodovať o tom, ktorá forma výstupu je pre ich poslucháčov najvhodnejšia.
„Zmena by mala byť zavádzaná citlivo, s dôrazom na kvalitu a objektívnosť hodnotenia. Kľúčové bude nastavenie jasných pravidiel, aby alternatívne ukončenie štúdia zachovalo akademické štandardy aj odbornú úroveň absolventov,“ dodal.
Z pohľadu študentov by alternatíva priniesla najmä lepšie uplatnenie získaných zručností v praxi a možnosť preukázať pripravenosť na pracovný trh.
Zamestnávatelia návrh podporujú
Zavedenie odbornej praxe ako alternatívy k tradičným záverečným prácam vnímajú pozitívne aj zamestnávatelia.
„Prepojenie vysokoškolského vzdelávania s praxou rozhodne vítame. Skúsenosť priamo v praxi je pre študentov neoceniteľná, pretože môžu aplikovať svoje poznatky v reálnych pracovných podmienkach,“ ozrejmila pre Štandard hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Filová.
Doplnila, že z pohľadu zamestnávateľov je prax počas štúdia veľmi vítaná, keďže im umožňuje vychovávať si svojich budúcich zamestnancov, čo asociácia považuje za výhodu pre obe strany.
Reakcie univerzít
Na Univerzite Komenského v Bratislave vnímajú návrh na alternatívnu formu záverečných prác ako možný krok vpred, no rovnocennosť stáže s tradičnými písomnými prácami bude závisieť od konkrétneho študijného odboru.
Podľa hovorkyne Evy Kopeckej by napríklad v lekárskych profesiách mohla byť prípadová štúdia plnohodnotnou náhradou akademickej práce, no pri iných odboroch by povinnosť písomnej práce mala zostať zachovaná.
Pri otázke objektívnosti a kvality hodnotenia výstupov zo stáže v porovnaní s tradičnými prácami zdôraznila, že úspech závisí najmä od správne nastavených procesov.
„V oboch prípadoch ide najmä o poctivosť školiteľov, oponentov, komisií a prístup študentov. Ak sa podarí vhodne nastaviť hodnotiace procesy, môže to viesť k zvýšeniu kvality a konkurencieschopnosti našich absolventov,“ doplnila Kopecká.
Na Slovenskej technickej univerzite (STU) v Bratislave sú už dnes mnohé záverečné práce orientované prakticky.
„Majú charakter projektov, návrhov či analýz, ktoré vychádzajú z výskumu, meraní, výpočtov alebo modelov. Často sa realizujú v reálnych podmienkach v spolupráci s praxou,“ priblížil pre Štandard hovorca STU Juraj Rybanský.
Dodal, že univerzita je otvorená ďalšej diskusii o možnostiach, ako zvýšiť flexibilitu záverečných výstupov.
Jozef Ristvej, prorektor pre medzinárodné vzťahy a marketing Žilinskej univerzity v Žiline, považuje zmenu v ukončovaní vysokoškolského štúdia za zásadnú, zaslúži si preto podrobnú diskusiu medzi odborníkmi, akademickou obcou a ďalšími zainteresovanými stranami.
„Našich študentov dlhodobo podporujeme k spolupráci s praxou, avšak absolvovanie iba stáže ako jedinej formy ukončenia vysokoškolského štúdia by z nášho pohľadu nebolo dostatočným preukázaním nadobudnutých vedomostí,” objasnil pre Štandard prorektor.
