Prezidentské voľby na Ukrajine: Zbytočný luxus výhodný pre Moskvu?

Šestnásteho apríla ukrajinský parlament prostredníctvom dvoch zákonov schválil v poradí pätnáste predĺženie vojnového stavu aj všeobecnej mobilizácie v krajine - tentoraz do 6. augusta 2025. Dva dni na to ukrajinský prezident oba zákony podpísal. 

Prijaté zákony umožňujú Ukrajine zodpovedajúco reagovať na prebiehajúcu ruskú inváziu - okrem všeobecnej mobilizácie ide napríklad o obmedzenie protestov a hromadných podujatí či o zákaz činnosti zoskupení, politických strán a hnutí, ktoré ohrozujú územnú celistvosť krajiny či ústavný poriadok v nej.

Jedným z najviditeľnejších dôsledkov predlžovania vojnového stavu je však odkladanie prezidentských volieb, ktorých nekonanie sa, samo sebou, znamená predlžovanie prezidentského mandátu Volodymyra Zelenského - ostatného právoplatne zvoleného ukrajinského prezidenta.

Sporný mandát?

Ruský prezident Vladimir Putin sa 24. mája 2024 na spoločnej tlačovej besede s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom na adresu Zelenského vyjadril, že "legitimita úradujúcej hlavy štátu sa skončila".

Provládne médiá v Rusku, ako aj proruské médiá mimo Ruska, začali naratív o nelegitímnom ukrajinskom prezidentovi hojne využívať.

Putin naposledy zopakoval svoje stanovisko k legitimite ukrajinského prezidenta 28. marca a ústami hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova 23. apríla 2025 v rozhovore pre francúzsky Point.

Vo februári tohto roku sa Keith Kellogg, Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu a Rusko, vyjadril, že Spojené štáty chcú, aby sa voľby na Ukrajine konali, a to pravdepodobne do konca roka 2025 - ale "urobiť ich treba".

Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko vyhlásil, že podľa zdrojov z okolia Zelenského voľby plánujú na 26. októbra tohto roku.

Americký prezident Donald Trump krátko na to označil Zelenského za "diktátora bez volieb", na čo Zelenskyj odpovedal vyhlásením, že Trump žije v "ruskej dezinformačnej bubline".

Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff následne 21. marca vyhlásil, že vedenie Ukrajiny s konaním volieb "súhlasilo", Kyjev to však zatiaľ oficiálne nepotvrdil.

Postoj Trumpovej administratívy výstižne zhrnula republikánska zástupkyňa ukrajinského pôvodu Victoria Spartzová, ktorá je presvedčená, že Ukrajina musí usporiadať transparentné voľby.

"A že ak tak neurobí, umožňuje Rusku povedať: ‚‘Máte nelegitímneho prezidenta, ktorý podpisuje tieto zmluvy a dohody‘," čím Spartzová narážala na prípadné podpísanie mierovej dohody "nelegitímnym" Zelenským.

Čo hovorí zákon?

V 64. článku Ústavy Ukrajiny sa uvádza, že "v podmienkach vojnového alebo výnimočného stavu sa môžu ukladať určité obmedzenia práv a slobôd pri stanovení trvania platnosti týchto obmedzení".

Daný článok ústavy dopĺňa okrem zákona "O prezidentských voľbách" aj článok 19 zákona "O právnom režime vojnového stavu".

Ten zakazuje "konanie volieb prezidenta Ukrajiny, a tiež volieb do Verchovnej rady [parlamentu, pozn. red.] Ukrajiny, Verchovnej rady Autonómnej republiky Krym a do orgánov miestnej samosprávy".

Tieto ústavné články a zákony boli prijaté dávno pred Zelenského zvolením a podobná legislatíva platí v mnohých krajinách - okrem iných aj na Slovensku či v Rusku. Naopak, USA - z historických dôvodov - podobné zákony nemajú.

Známy príklad z dejín, keď sa v demokratickej krajine pre vojnu predlžoval čísi mandát, predstavuje Veľká Británia - v nej v roku 1940 pre prebiehajúcu druhú svetovú vojnu neboli usporiadané parlamentné voľby, parlament si každý rok predlžoval mandát a riadne voľby sa konali dva mesiace po skončení vojny v Európe.

Trumpov plán

Ešte začiatkom marca vyšlo najavo, že Trumpov tím tajne rokuje so Zelenského politickými protivníkmi, ktorí by boli v prípade zvolenia do prezidentského úradu voči Washingtonu povoľnejší ako súčasný ukrajinský prezident.

Trumpovi vyjednávači sa okrem Porošenka obrátili aj na bývalú premiérku Juliju Tymošenkovú, známu korupčnými škandálmi a uzavretím - pre Ukrajinu - nevýhodnej plynovej dohody s Moskvou.

Ako však ukazujú viaceré prieskumy, ak by sa konali voľby a nevyhral by ich Zelenskyj, nevyhral by ich ani nikto z vyššie uvedenej dvojice.

Voľby by s najväčšou pravdepodobnosťou vyhral bývalý vrchný veliteľ ozbrojených síl a súčasný ukrajinský veľvyslanec v Spojenom kráľovstve Valerij Zalužnyj, ktorý by pravdepodobne vo vzťahu k Trumpovi nebol mäkší ako Zelenskyj.

Možní kandidáti o možných voľbách

Porošenko 6. marca na sociálnej sieti uviedol, že s Američanmi síce rokuje, ale je jasne proti voľbám v čase vojny - podobné vyhlásenie učinila aj Tymošenková.

Zalužnyj, favorit v prípadných prezidentských voľbách, svoju kandidatúru ani nepotvrdil, ani nevyvrátil. "Zatiaľ máme jedinú úlohu: vydržať a zachovať náš štát, a až potom budeme rozmýšľať o inom."

Zakladateľ a bývalý veliteľ Azovu, v súčasnosti veliteľ 3. samostatnej útočnej brigády Andrij Bileckyj, ktorý v prieskumoch predbehol Tymošenkovú, sa priamo k voľbám nevyjadril, no podľa vyjadrenia koncom marca očividne nepočíta s ich skorým konaním: 

"Toto nie je otázka osobných ambícií akýchkoľvek politikov, ale otázka prežitia celej krajiny. [...] Toto je náš dom, naša zem, inú prosto nemáme."

Bývalý poradca prezidenta Zelenského Olexij Arestovyč viackrát menil svoj postoj k vojnovým voľbám i k svojej kandidatúre v nich - 1. októbra 2024 vo svojom zatiaľ poslednom vyjadrení v tejto veci uviedol, že kandidovať nebude.

Samotný Zelenskyj sa v poslednej dobe k možnej kandidatúre nevyjadroval - na jeseň 2023 bol ešte rozhodnutý v prípade volieb kandidovať, nateraz však ich konanie v súlade so zákonom odkladá.

Voľby na vojnovej Ukrajine

Kým však vojna na Ukrajine neskončila, nie je možné s istotou vylúčiť, že k prezidentským voľbám - pod tlakom spojencov - počas vojnového stavu predsa len dôjde.

Špecialista ochrany osôb a bezpečnostný analytik Vladimír Šajánek hodnotí pre Štandard možné voľby na vojnou zmietanej Ukrajine jednoznačne:

"O tom že sa budúce ukrajinské prezidentské voľby, ktoré - bez ohľadu na situáciu - forsírujú USA, stanú terčom ruských útokov akýmikoľvek prostriedkami, nemusíme vôbec pochybovať."

Ruská strana podľa neho využije "všetky prostriedky", aby ovplyvnila alebo aspoň spochybnila ich výsledky vo svoj prospech. "A v prípade, ak by sa jej nič z toho nepodarilo, tak aspoň spochybní ich legitimitu ako takú."

Podobne ako Trumpovi, ani Putinovi nevyhovuje Zelenskyj v prezidentskom úrade.

"Môžeme ho hodnotiť ako chceme, ale je to symbol odporu. Je to ‚brand‘. Značka, ktorá predáva, a udržuje v chode medzinárodnú verejnú mienku v prospech Ukrajiny," mieni Šajánek.

Podľa bezpečnostného analytika je otázkou, ako by bolo zabezpečené hlasovanie ukrajinských občanov, ktorí pred vojnou utiekli a nachádzajú sa v zahraničí.

Podobný problém vyvstáva pri dočasne okupovanom území: podľa medzinárodného práva je totiž súčasťou Ukrajiny tak Krym, ako aj Rusmi okupované časti ďalších ukrajinských oblastí - Luhanskej, Doneckej, Chersonskej a Záporožskej.

Pričom, ako podotýka Šajánek, "rovnaká otázka sa týka vojakov v aktívnej službe a špeciálne tých na frontovej línii, ktorých presná lokácia je často utajovaná."

Prezidentské voľby na Ukrajine sú teda za súčasných podmienok "zbytočným luxusom, ktorý si Ukrajina nemôže zo žiadneho hľadiska dovoliť", a požiadavka na ich konanie zo strany Washingtonu je "rukolapným dôkazom toho, že USA nepochopili vplyv genocídnej vojny na politickú realitu Ukrajiny".

Šajánek je presvedčený, že keby aj k voľbám došlo, "nebudú slúžiť ako prezentácia sily demokracie, ale ako dôkaz toho, že USA a EÚ berú ohľad na ruskú propagandu, ktorá ako prvá použila naratív nelegitímneho mandátu Zelenského".

Vojnové voľby v Rusku

Keď 25. februára ukrajinský parlament oficiálne uznal legitimitu Zelenského predĺženého mandátu, vo vyhlásení uviedol, že v prípade, ak by sa voľby na Ukrajine konali počas vojnového stavu, nemohli by byť dodržané medzinárodné princípy volebného práva.

Z toho dôvodu by sa takéto voľby - podľa vyhlásenia ukrajinského parlamentu - zmenili na "frašku, podobnú opätovnému zvoleniu Vladimira Putina, konanému v marci 2024".

Inváziu na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára 2022, nazýva Kremeľ špeciálnou vojenskou operáciou, nie vojnou. Moskva takisto doteraz nevyhlásila na území Ruskej federácie - s výnimkou pohraničných území - vojnový ani výnimočný stav.

Minuloročné prezidentské voľby v Rusku, na ktoré narážalo vyhlásenie ukrajinského parlamentu, sa tak oficiálne nekonali počas vojny.

Napriek tomu mali tieto voľby blízko k "fraške". Na voľbách sa totiž nemohli zúčastniť voliči viacerých pohraničných obcí v Belgorodskej a Kurskej oblasti, ktoré boli v rukách ozbrojenej ruskej opozície na čele s Ruským dobrovoľníckym zborom (RDK) pod velením Denisa Nikitina.

Takisto sa nemohli zúčastniť na voľbách mnohí obyvatelia okupovaných oblastí Ukrajiny, ktoré Ústava Ruskej federácie považuje za ruské územie.

Okrem toho ruská Ústredná volebná komisia napriek splneným podmienkam neumožnila kandidatúru Jekateriny Duncovej ani Borisa Nadeždina, a za prezidenta tak okrem Putina kandidovali iba predstavitelia systémovej opozície, čo spolu s ďalšími skutočnosťami hovorí o nelegitímnosti volieb.

Za i proti

Portál Economist, odvolávajúc sa na zdroje blízke ukrajinskej vláde, priniesol 30. marca správu, že Zelenskyj nariadil svojmu tímu, aby sa začal pripravovať na voľby - tie sa boli mohli, podľa zdrojov Economist, konať už toto leto.

Dva týždne na to však ukrajinský parlament schválil predĺženie vojnového stavu do 6. augusta, a - ako podotýka Economist - ukrajinská legislatíva vyčleňuje na predvolebnú kampaň 60 dní.

Ak teda ukrajinský parlament vojnový stav viac nepredĺži a ani ten súčasný neodvolá, najbližšie by sa mohli voľby konať začiatkom októbra, čo nemá ďaleko od 26. októbra, o ktorom bol hovoril podľa svojich zdrojov Porošenko.

Z hľadiska politického boja na domácej scéne je Zelenskyj oproti možným protikandidátom určite vo výhode, keďže na rozdiel od nich bude v predstihu vedieť, kedy bude môcť byť spustená predvolebná kampaň.

Ako však uvádzajú zdroje Economistu, pre prebiehajúcu vojnu by dlhotrvajúca štvavá predvolebná kampaň, ktorú by niektorí kandidáti mohli stavať na útokoch voči protikandidátom, mohla - v dôsledku útoku zvonka nateraz jednotnú - Ukrajinu "roztrhať na kusy".

Keby sa voľby počas vojny predsa len konali, keby sa Moskva nesnažila ich ovplyvňovať a keby po ich skončení nespochybnila ich výsledky, Kyjev by mal v rukách silnú kartu tak v rokovaniach so spojencami, ako aj za prípadným rokovacím stolom s Kremľom.

Moskva však spochybňuje legitimitu poprevratového Kyjeva priebežne od roku 2014, keď neuznala za legitímne výsledky prezidentských ani parlamentných volieb, a neustále ruské útoky na civilné ciele, ktoré už kritizoval aj Trump, nedávajú veľké nádeje na korektné chovanie sa Ruska v priebehu prípadných volieb.