Téma rezonuje. Pre Štandard promptne zareagovali aj viaceré ženy, ktoré vychádzali zo svojich vlastných skúseností. „Je to pravda, dúfam, že zvíťazí zdravý rozum, lebo 65-ročná sa starať o starých, no neviem... Neviem, ako to budem dávať, keď už teraz sily ubúdajú,“ znejú slová Moniky Matejovej.
„Sme unavené, zdravie máme zničené a nikto si našu prácu neváži. Ja osobne som dlhodobo PN a v kútiku duše si hovorím, že už stačilo. Mne zdravie nikto nevráti,“ konštatuje iná, ktorá túto namáhavú profesiu vykonáva na Slovensku.
Situáciu by odlev ešte zhoršil
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pristupuje k požiadavkám Komory opatrovateliek Slovenska aktívne, ale riešenie tejto otázky vidí inak. „V prípade skoršieho odchodu do dôchodku v týchto profesiách by došlo už aj tak v súčasnosti k nepriaznivému personálnemu stavu a poklesu týchto zamestnancov v sociálnych službách,“ konštatuje pre Štandard tlačové oddelenie rezortu.
Ako ďalej ministerstvo uvádza, chcú ísť predovšetkým cestou lepšieho finančného ohodnotenia tejto profesie. „To je aj súčasťou rozsiahlej reformy financovania sociálnych služieb, na ktorej participuje aj Komora opatrovateliek Slovenska,“ spresňuje rezort s dôvetkom, že spoločenské postavenie, ako aj odmeňovanie pracovníkov v sociálnych službách, sú dlhodobým problémom.
Ministerstvo má však záujem stav riešiť a postupne podniká viaceré kroky. „Napríklad v podpore opatrovateľskej služby, do ktorej v rámci využívania európskych zdrojov ročne smerujú desiatky miliónov eur, ktoré sú použité predovšetkým na mzdy opatrovateliek v sociálnych službách,“ špecifikuje tlačové oddelenie.
Okrem toho prijíma rezort opatrenia, aby v oblasti sociálnych služieb boli k dispozícii dostatočné finančné zdroje, ktoré každým rokom navyšujú.
Zvýšenie príspevku a sadzby na osobnú asistenciu
K navyšujúcim sa finančným výdavkom bude patriť aj opatrovateľský príspevok, ktorý v prípade schválenia od júla 2025 porastie. Opatrovatelia alebo rodinní príslušníci, starajúci sa o svojich blízkych s ťažkým zdravotným postihnutím, tak dostanú vyššiu čiastku.
Ministerstvo práce predpokladá, že peňažný príspevok na opatrovanie sa v roku 2025 pozitívne prejaví u takmer 73-tisíc poberateľov, ktorí si pri opatrovaní jednej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím prilepšia mesačne o 48 eur. Pôvodná suma 615,50 eura sa navýši na 663,50 eura.
Osobám, ktoré sa starajú o dvoch či viacerých ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, sa mesačný opatrovateľský príspevok navýši o 63,90 eura - pôvodná suma 818,60 eura sa dostane na sumu 882,50 eura. Počet týchto poberateľov je momentálne asi 2 192.
Z dielne ministerstva vyšiel aj návrh na zvýšenie sadzby na jednu hodinu osobnej asistencie o 19 centov (pôvodná hodinová sadzba 5,83 eura sa navýši na 6,02 eura). Podľa predpokladu rezortu by si tak viac ako 14 550 poberateľov mohlo mesačne prilepšiť o 26,60 eura.
„Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny sa neustále snaží zlepšovať podmienky poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu v prospech fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ako aj tých, ktorí sa o nich starajú,“ reaguje pre Štandard tlačové oddelenie.
Keďže vždy k 1. júlu ministerstvo prijíma opatrenia na zlepšenie postavenia fyzických osôb, ktoré vykonávajú osobnú asistenciu alebo opatrujú fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, čaká sa, ako dopadne ďalšie navrhnutie zvýšenia sadzby na jednu hodinu osobnej asistencie, ako aj pri obidvoch výškach peňažného príspevku na opatrovanie, pričom pripomienkové konanie k tomuto materiálu je do 9. mája 2025.
Komora opatrovateliek Slovenska prostredníctvom Ivety Ždiľovej navýšené sumy - či sú dostatočné - hodnotiť nechcela. Podľa jej slov vnímajú pozitívne každé zvýšenie.
Toto zvýšenie vychádza zo zákona, ktorým vláda môže ustanoviť výšku sadzby na jednu hodinu osobnej asistencie a tiež výšku peňažného príspevku na opatrovanie. „Je tam slovo 'môže' a to je na tom podstatné,“ vraví podpredsedníčka.
Aký bude dosah na štátny rozpočet
Štandard zaujímalo aj to, aký bude mať spomínané zvýšenie príspevkov dosah na štátny rozpočet. Podľa vyčíslenia rezortu, zatiaľ čo by celkový nárast finančných príspevkov v tomto roku dosiahol viac ako 20 miliónov eur, v roku 2026 by sa príspevky mohli navýšiť o viac ako 100 percent.
V budúcom roku figuruje pri celkovom náraste finančných prostriedkov suma 50,87 milióna eur.
Navýšenie a následné zrušenie opatrovateľského príspevku
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravuje však v rámci plánovanej reformy financovania sociálnych služieb zmenu. Opatrovateľský príspevok by mal od roku 2026 zaniknúť a nahradiť ho takzvaný príspevok na pomoc pri odkázanosti.
„Súčasťou bude aj zavedenie príspevku na pomoc pri odkázanosti, pričom odkázaná osoba bude sama rozhodovať o jeho použití, teda podľa toho, aká sociálna služba jej najviac vyhovuje,“ spresňuje pre Štandard tlačové oddelenie s dôvetkom, že rezort považuje súčasný systém za dlhodobo neudržateľný a chce aj takto predísť celkovému kolapsu.
Odkázaná osoba by po zmenách mala na výber. Buď by mohla použiť príspevok na zariadenie sociálnych služieb (formálna starostlivosť), alebo si bude môcť vybrať použiť financie z príspevku na starostlivosť v domácom prostredí (terénna sociálna služba ako formálna starostlivosť alebo neformálna starostlivosť).
Podľa predbežných informácií by sa však zmena nemala týkať zrušenia príspevku na osobnú asistenciu. Ten by mal aj po reforme zostať zachovaný. „Podmienky jeho poskytovania bude naďalej upravovať zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia,“ dodáva rezort.
Nová reforma prinesie aj iné pozitíva
Komora podľa Ždiľovej reformu víta. S ministerstvom práce o dlhodobých problémoch v profesiách starostlivosti, do ktorej patrí opatrovanie seniorov, starostlivosť o ťažko zdravotne postihnutých či práca s deťmi s mentálnym znevýhodnením, intenzívne komunikuje.
Komora je v zastúpení podpredsedníčkou súčasťou pracovných skupín pre reformu financovania a Víziu a stratégiu rozvoja sociálnych služieb na Slovensku do roku 2040. „Sme za to vďační. Je to obrovská zodpovednosť, naša, ale aj tých, ktorí nielen návrhy a pripomienky spracovávajú, ale napokon ich v parlamente aj schvaľujú,“ konštatuje pre Štandard Ždiľová.
Jedným z pálčivých problémov, na ktoré sa v koncepcii nezabúda, je aj konkrétne riešenie nedostatku sociálnych pracovníkov a opatrovateľov. „Cieľom reformy je okrem iného aj zatraktívniť pozíciu opatrovateľa. Súčasťou pracovnej skupiny, ktorá reformu pripravuje, sú všetky relevantné subjekty a odborníci z oblasti sociálnych služieb, vrátane Komory opatrovateliek Slovenska,“ uzatvára tlačové oddelenie ministerstva práce.
Podrobný návrh by mal rezort pripraviť do konca roka, keďže reforma by mala platiť po avizovanom roku 2026.
