Dodala, že rastie počet neurologických ochorení v čoraz nižšom veku, rastie počet detí s poruchami autistického spektra alebo iným zdravotným znevýhodnením, počet duševných porúch a chorôb.
„Jednoducho rastie skupina ľudí, ktorá je a bude odkázaná na pomoc iných osôb, a klesá počet tých, ktorí budú schopní a ochotní opatrovať,“ zhrnula.
Podľa ich posledných zistení z apríla 2024 je v sociálnych službách na Slovensku cca 17-tisíc opatrovateľov, 73-tisíc je poberateľov, ktorí poberajú príspevok na opatrovanie ako neformálni opatrovatelia. V Rakúsku je 10- až 15-tisíc slovenských opatrovateľov.
Problém v praxi
Jej slová o chýbajúcom personáli potvrdil aj riaditeľ Zariadenia pre seniorov Harmónia v rekreačnej oblasti Cemjata pri Prešove. Starostlivosť poskytuje 122 klientom. Pracuje u nich 28 opatrovateľov a osem sestier.
Momentálne im chýbajú štyri opatrovateľky a dve sestry. „Pred mesiacom nám chýbalo osem a to už bolo veľmi cítiť,“ povedal riaditeľ Dušan Demčák s tým, že do ich domova prichádzajú pracovať najmä slovenské ženy z Rakúska, ktoré opatrovali tamojších seniorov.
„No keď prídu sem, nedokážu si zvyknúť na náš systém práce. Vnímajú, že v zahraničí mali viac voľna, pretože pracovali dva týždne tam a dva týždne boli doma. Tu to takto nefunguje, starostlivosť musí byť zabezpečená nepretržite,“ vysvetlil riaditeľ.
Stotožňuje sa s tvrdením, že práca nie je finančne zaujímavá. Priamo Harmónia je dotovaná z mestského rozpočtu. „Práca je nielen málo platená, ale častokrát aj demotivujúca, občas musia opatrovatelia bojovať s nespokojnosťou klientov a ich príbuzných, čo nie každý psychicky unesie,“ dodal.
Mesto Prešov poskytuje opatrovateľskú službu seniorom aj v ich domácom prostredí a denných stacionároch. Momentálne eviduje 19 žiadostí o takúto službu a jednu žiadosť o odľahčovaciu službu k dieťaťu so zdravotnými problémami. Opatrovateľské služby vykonáva 72 zamestnancov pre 131 klientov.
Hovorca mesta Prešov Michal Hudák tvrdí, že záujem uchádzačov o povolanie opatrovateľa by aj bol, no viacerých odradí nízke finančné ohodnotenie.
Inzerátov je veľa, zamestnávatelia lákajú benefitmi
V Prešovskom kraji sa mesačná mzda opatrovateľov pohybuje v priemere okolo 850 eur v hrubom. Inzeráty sa objavujú na pracovných portáloch často, z niektorých zariadení aj viackrát po sebe. V práci totiž málokto vydrží.
„Za posledných 12 mesiacov bolo na portáli profesia.sk zverejnených 29 pracovných ponúk na opatrovateľov v domovoch dôchodcov v Prešovskom kraji,“ informovala nás PR manažérka portálu profesia.sk Ľubica Melcerová s tým, že v čase našej komunikácie boli uverejnené dve ponuky.
Na portáli kariéra.sk boli približne tri ponuky od rôznych subjektov. Pri niektorých svietila odmena 700 eur v hrubom mesačne.
Popis pracovných činností v inzerátoch je podľa Ždiľovej často zavádzajúci. Obsahuje činnosti, ktoré nemajú byť v náplni práce opatrovateľky. Popis benefitov predstavuje prevažne zákonom dané veci.
„Len výnimočne ponúkajú napríklad päť dní dovolenky naviac, podporu vo vzdelávaní, benefit pri nástupe detí do školy, pri narodeninách, rekreačný poukaz, nastavený bonusový systém napríklad za nečerpanie PN, OČR, predškolské zariadenie a iné. Tie však vidieť viac na západe Slovenska, kde skutočne zápasia s nedostatkom opatrovateliek, lebo tie radšej odchádzajú za hranice,“ vyjadrila sa.
Sociálne zariadenia sú malými nemocnicami
Opatrovateľky patria pod Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny (MPSVR). Nie sú zdravotníckymi pracovníkmi, nepotrebujú zdravotnícke vzdelanie. No aj ony majú zodpovednosti za ľudské zdravie a život, len pracujú v sociálnych zariadeniach.
„V rukách opatrovateliek sú často najťažšie zdravotné stavy, lebo v zdravotníckych zariadeniach nie je miesto. Myslím, že tento systém vyhovuje predovšetkým zdravotným poisťovniam a Ministerstvu zdravotníctva SR, lebo im to šetrí ich rozpočet. Za málo peňazí majú veľa muziky v sociálnych zariadeniach, ktoré sú aj tak malými nemocnicami,“ kriticky hodnotí dlhodobý problém podpredsedníčka KOS.
Upozornila na fakt, že riaditelia sociálnych zariadení berú všetkých klientov aj so zdravotným stavom, ktorému nie sú schopní zabezpečiť odbornú a kontinuálnu ošetrovateľskú starostlivosť podľa zákona.
O pomoc žiadali už všetky vlády. Čo potrebujú zmeniť?
Komora opatrovateliek Slovenska od svojho vzniku oslovuje každú vládu. Avšak spoluprácu vníma skôr ako boj s veternými mlynmi. Opatrovatelia potrebujú zmeniť niekoľko zásadných skutočností.
„Predovšetkým venovať viac pozornosti terénnej a domácej opatrovateľskej službe. Opatrovatelia by mali byť integrovaní do procesov dlhodobej starostlivosti ako partneri. Po druhé, bez sestier v teréne to nepôjde. Po tretie, rozlišovať medzi kompetenciami ošetrovateliek a opatrovateliek. Nie je možné, aby opatrovateľka vykonávala ošetrovateľské výkony, na ktoré nemá zručnosti, schopnosti ani kvalifikáciu len preto, že niekto ich urobiť musí,“ vysvetlila Ždiľová.
Za ďalšie priority považuje prijať opatrenia na ochranu zdravia, aby opatrovatelia zvládali starostlivosť a recipročne starostlivosť aj dostávali, nie len dávali. Taktiež je podľa nej nevyhnutné zvýšiť mzdy a v niektorých prípadoch uznať náročnosť práce rizikovým príplatkom.
„Potrebujeme status quo a prilákať nových ľudí do služieb starostlivosti,“ zhrnula zdravotná sestra, ktorá bojuje za práva opatrovateľov a zmenu sociálno-zdravotného systému.
Komore sa doteraz podarilo zjednotiť dodržiavanie liečebného režimu pre domácnosti a zariadenia a zaviesť inštitút poverenia opatrovateliek na výkon ošetrovateľských výkonov v sociálnych zariadeniach.
Podstatou zmeny, na ktorú by si mali zamestnávatelia, sestry aj opatrovateľky v sociálnych zariadeniach zvyknúť, je úroveň ich ochrany a právo sestry vybrať si šikovné opatrovateľky.
Reforma financovania sociálnych služieb už aj s opatrovateľmi
KOS informovala, že po dlhých hluchých rokoch s nimi súčasné vedenie rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny nadviazalo komunikáciu a bolo ochotné vypočuť ich postrehy, pripomienky a návrhy.
Aktuálny minister Erik Tomáš (Hlas) prizval zástupcov Komory opatrovateliek Slovenska do pracovných skupín pre prípravu reformy financovania sociálnych služieb.
Situáciu s akútnym nedostatkom opatrovateľov na Slovensku ministerstvo vníma. Zlepšiť by to mala novela v systéme opatrovateľských príspevkov, ktorá je súčasťou pripravovanej reformy financovania sociálnych služieb. Na tej ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v súlade s plánom obnovy už pracuje.
„Platiť začne od januára 2026 a za jeden z hlavných cieľov definuje zavedenie osobného rozpočtu – príspevku na starostlivosť pre odkázanú osobu,“ informoval rezort s tým, že cieľom je umožniť odkázanej osobe, aby sa sama (alebo s podporou) rozhodla, ako bude využívať dostupné možnosti starostlivosti.
„Môže si vybrať medzi formálnou starostlivosťou (sociálnou službou), neformálnou starostlivosťou (aktuálne poskytovanou prostredníctvom peňažného príspevku na opatrovanie) alebo kombináciou týchto možností,“ uviedol komunikačný odbor.
Ako ďalej poznamenal, predovšetkým terénne opatrovateľské služby v domácom prostredí klientov sú dlhodobo veľmi žiadané a v mnohých regiónoch Slovenska naozaj výrazne nedostupné a nedostatočné.
„Preto sa na ich podporu zameriavame pomocou prostriedkov z fondov EÚ. Už začiatkom roka 2024 sme spustili v rámci Programu Slovensko nový národný projekt Podpora opatrovateľskej služby. V nasledujúcich dvoch rokoch pôjde na tento účel takmer 100 miliónov eur,“ uviedlo ministerstvo.
Minister Tomáš koncom septembra vyhlásil, že MPSVR chce zrušiť krátenie všetkých opatrovateľských príspevkov na základe príjmov odkázanej osoby. Opatrenie, ktoré krátilo opatrovateľské príspevky pre ľudí v dôchodkovom veku, schválila vláda v roku 2022.
Avizoval tiež, že novela podľa neho prináša aj ďalšie pozitívne správy pre zdravotne znevýhodnených ľudí. Jednou z nich je zdvojnásobenie opatrovateľského príspevku v prípade zdravotne znevýhodneného dieťaťa zo 100 na 200 eur.
Zlepšiť by sa mal aj systém odľahčovacej služby, po novom tak budú mať rodičia nárok na 30 dní v roku na využitie pobytovej služby. Pri ambulantnej a terénnej domácej opatrovateľskej službe to bude 360 hodín ročne. Rozšíriť by sa mal tiež počet hodín domácej opatrovateľskej služby, a to z osem na 40 hodín mesačne, pričom opatrovateľ o svoj príspevok nepríde.
Ak by mali o 500 eur viac, neodchádzali by
KOS je presvedčená, že opatrovateľky by mali mať nástupný plat na úrovni tretej platovej triedy s príplatkami za rizikovosť povolania. „Keď komora vznikla, navrhovali sme zvýšenie platov o 300 eur. Ak by sa platy dnes zvýšili o 500 eur, bola by to suma, pri ktorej by sa opatrovateľky pracujúce v zahraničí zamysleli a uvažovali nad návratom domov,“ identifikovala Ždiľová.
Platy na úrovni 1 250 eur v hrubom majú momentálne v Bratislave, pretože o prácu opatrovateľa sa tam uchádza veľmi málo ľudí. Ždiľová tiež považuje za dôležité zvýšenie povedomia o náročnosti a dôležitosti tejto práce.
Zdôraznila, že ju môže vykonávať iba človek, ktorý má silne vyvinutú empatiu, morálne a etické hodnoty zakorenené hlboko vo svojom vnútri. „Potreba pomáhať a byť užitočný a prejavy aj tej najmenšej vďačnosti môžu byť tiež motivujúce. Isté čínske príslovie hovorí: ‚Ak chceš nájsť v živote šťastie, začni pomáhať‘,“ dodala na záver.
