Európska únia bez ruského plynu je zlý scenár. Tvrdí to Fico, ale aj slovenskí plynári
Európska komisia v utorok predstavila plán na ukončenie prítomnosti ruského plynu na starom kontinente. V ňom konkrétne stojí, že exekutívny orgán v júni predloží legislatívny návrh na zákaz jeho dovozu.
V prípade nových zmlúv, ako aj spotových kontraktov, sa zákaz uplatní do konca tohto roka. Pri existujúcich dlhodobých zmluvách, ktoré majú európske firmy uzavreté s ruskými subjektami, sa dovoz zakáže najneskôr do konca roka 2027.
Dodajme, že Brusel si – už krátko po spustení invázie na Ukrajinu v roku 2022 – stanovil nezáväzný cieľ -ukončiť dovoz ruských fosílnych palív do roku 2027.
Ideologické a neakceptovateľné rozhodnutie, vyhlásil Fico
Najnovšie kroky Komisie podľa slovenského premiéra našu krajinu úzko ovplyvňujú: "Ak sa pozrieme na obsah tohto dokumentu, Slovensko bude patriť medzi krajiny EÚ, ktoré budú najviac dotknuté."
Uviedol, že súhlasí s cieľom Bruselu diverzifikovať, teda znižovať energetickú závislosť od "tretích krajín". Aj od Ruska. Dodal však, že v pôvodnej nezáväznej dohode z roku 2022 sa neuvádzalo, že dodávky z Ruska budú stopnuté absolútne.
"Vo Versailles sa hovorilo: 'Postupne odstrániť našu závislosť´. Tento dokument je však o úplnom zastavení dodávok plynu, ropy a jadrového materiálu na územie Európskej únie," kriticky podotkol.
"Prosím Európsku komisiu - päťkrát merajte, raz strihajte," zdôraznil, poukazujúc na dôsledky rozhodnutia.
Cestovná mapa, ktorú Brusel predstavil, je podľa neho "v tejto podobe pre vládu Slovenskej republiky absolútne neakceptovateľná". Doplnil, že Slovensko aj EÚ môžu týmto krokom trpieť viac, než samotné Rusko.
Fico tiež zdôraznil, že na rokovaniach o konkrétnej podobe návrhu na zákaz dovozu sa budú príslušníci jeho kabinetu aktívne podieľať.
Slovensko podľa neho poškodí najmä zákaz dovozu na základe existujúcich dlhodobých kontraktov, ktorý by sa mal uplatniť do konca roka 2027. Pripomenul, že slovenskí plynári majú s Gazpromom uzatvorenú dlhodobú zmluvu do roku 2034.
Dodajme, že problémom, ktorý sa rysuje pri "rušení" dlhodobých kontraktov, sú zmluvné pokuty. Viacerí európski odberatelia (aj Slovenský plynárenský priemysel) majú s Gazpromom zmluvy typu „take-or-pay“. Tie vyžadujú, aby tí, ktorí odmietnu dodávky plynu, zaplatili veľkú časť zmluvne dohodnutých objemov.
Komisia vraj posudzuje právne možnosti, ktoré by európskym spoločnostiam umožnili zrušiť tieto zmluvy bez finančných sankcií, no návrh bližšie podrobnosti neobsahuje. Tým správnym receptom malo byť – podľa echa z kuloárov – odvolanie sa na vyššiu moc, no právnici si myslia, že to bude ťažké obhájiť. Aj bez toho však návrh prináša mnoho otáznikov.
"Na jednej strane chceme znižovať závislosť, ale na druhej strane vznikne závislosť na niekom inom," poznamenal Fico s tým, že budeme odkázaní na "neuveriteľne drahý" skvapalnený plyn zo Spojených štátov.
Rozhodnutie tak môže viesť k rastu cien plynu na celom európskom trhu. Fico však podotkol, že ak sa zatvorí aj Turkstream - jediné potrubie, ktorým na Slovensko tečie plyn z Ruska - tak to bude "ideologické rozhodnutie".
„Toto nemá nič spoločné so zdravým rozumom. Nemá to nič spoločné s tým, čo je dobré pre nás, aby sme zvyšovali konkurencieschopnosť Európskej únie,“ zdôraznil.
Plynári s Ficom súhlasia
Slovenský premiér pritom nie je jediný, kto sa na utorkový návrh z dielne Komisie pozerá kriticky. Podobné stanovisko zaujal aj hlavný dodávateľ plynu pre slovenské domácnosti a firmy.
Slovenský plynárenský priemysel (SPP) vo vyhlásení uviedol, že "nesúhlasí s novým plánom Európskej komisie na ukončenie dovozu ruských palív".
Zverejnený materiál podľa slovenských plynárov nedostatočne analyzuje dosah navrhovaných opatrení, ktoré "môžu mať výrazne negatívny vplyv na konkurencieschopnosť podnikateľského sektora Európskej únie" a môžu pokriviť voľný trh s energiami.
Upozorňujú, že EÚ už nahradila zhruba 140 miliárd kubíkov ruského plynu, a preto "nemožno hovoriť o závislosti Európskej únie od ruského plynu".
"Ruský zemný plyn je jediný flexibilný zdroj, ktorý Európa má. Všetky ostatné zdroje zemného plynu - Nórsko, severná Afrika, Azerbajdžan – buď dodávajú na maxime svojich technických možností, alebo ako v prípade skvapalneného plynu LNG nie sú flexibilné z časového hľadiska," konštatuje vo vyhlásení SPP.
Doplňuje, že rovnováhu medzi ponukou a dopytom po masívnom odklone od ruského plynu Európa dosiahla len skokovým zvýšením ceny za import dodatočného množstva LNG. A to na takú výšku, ktorú iné regióny sveta nie sú ochotné zaplatiť.
„Naratív 'zbavujeme sa závislosti na ruskom plyne' neplatí a navrhovaným opatrením Európskej únie zakázať ruský plyn si vytvoríme väčšiu závislosť, v tomto prípade od LNG. Navyše, na rozdiel od potrubného plynu je LNG celosvetovo obchodovanou komoditou. Preto musíme o dodávky tejto komodity bojovať so širšou konkurenciou, ktorá samozrejme vytvára tlak na cenu. Znižujeme tak svoju konkurencieschopnosť na úkor iných častí sveta,“ zdôraznil generálny riaditeľ SPP Vojtech Ferencz.
Pravdepodobne sa zopakujú predošlé scenáre a plyn bude opäť drahší
Pripomeňme, že nedávny krok ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý sa koncom minulého roka rozhodol nepokračovať v tranzite ruského plynu cez územie Ukrajiny, mal pre trh s plynom neblahé následky.
Veľká diera na trhu [cez plynovod Bratstvo prichádzalo do Európy cez 14 miliárd kubíkov plynu ročne, pozn. red.] zvýšila neistotu a popchla rast cien. A prázdne ukrajinské rúry sa rýchlo stali terčom ruských útokov. Tie mali za následok to, že Kyjev bol nútený žiadať o plyn európskych spojencov. Cez Slovensko preto dokonca tiekol plyn opačným smerom. Výsledkom bolo, že sa ceny plynu šplhali k 60 eurám za MWh.
Historický precedens tak ukazuje, čo môže nasledovať po najnovšom opatrení z dielne eurokomisie.
Tohtoročný šok zo zákazu uzatvárania nových obchodov a spotových zmlúv s ruskými subjektmi by však mohol byť o niečo menší, keďže sa dotkne zhruba o polovicu menšieho objemu plynu, než Európa odoberala cez Ukrajinu.
Navyše, plynu je na trhu pomerne dostatok a Brusel sa spolieha, že ruský skvapalnený plyn nahradí ten americký. Presne to opakovane požadoval americký prezident Donald Trump.
Aj preto sa v návrhu Komisie uvádza, že „ak sa bude postupovať v súlade s vývojom na svetových trhoch a so spoľahlivými dodávateľmi, postupné ukončenie dovozu ruského plynu by malo mať obmedzený vplyv na ceny energie v Európe a na bezpečnosť dodávok“.
Na druhej strane, po zime ostalo v európskych zásobníkoch - oproti rokom 2023 (k 5. máju 61 percent) a 2024 (63,5 percenta) - podstatne nižšie množstvo plynu. Ich naplnenie z aktuálnych zhruba 41 percent na požadovaných 90 percent môže byť do začiatku novembra (a novej vykurovacej sezóny) podstatne ťažšie a hon za plynom bude podnecovať rast cien oveľa viac ako v uplynulých dvoch rokoch.
Na porovnanie, 5. mája 2022, teda v kritickom roku, keď ceny plynu a elektriny prebili všetky stropy, boli európske zásobníky plné na 35,5 percenta.
Dodajme, že zastavenie dovozu ruského plynu na báze existujúcich dlhodobých zmlúv do konca roka 2027 môže mať v budúcich rokoch pre trh ešte horšie následky.
Problém vzniká aj pri rope a jadrovom palive
Pri jadrovom palive zase citoval z materiálov Komisie, že buď bude potrebná „investícia 20 miliárd eur na technológie obohacovania“, čo bude trvať osem rokov, alebo sa zatvoria elektrárne.
Treťou oblasťou je podľa Fica ropa, ktorej by sa členovia EÚ (Slovensko a Maďarsko) mali takisto do roku 2027 postupne zbaviť. Pripomenul, že Slovensko cez ropovod Družba odoberá z Ruska významné množstvo tejto komodity.
"Samotný Slovnaft bol postavený na ruskú ropu," podotkol s tým, že ak budeme chcieť prejsť vo väčšej miere na iný typ ropy, tak bude potrebné urobiť technologické úpravy.
Dodal, že problémom sú aj alternatívne prepravné trasy, ktoré sú násobne drahšie: „Áno, my vieme zobrať ropu cez Adriu [ropovod idúci na Slovensko z Chorvátska, pozn. red.], ale poplatky sú podstatne vyššie."