Ropa, plyn a diplomacia. Turecký návod, ako speňažiť každú krízu

Zatiaľ čo Európska únia po vypuknutí vojny na Ukrajine v roku 2022, až na pár výnimiek, pozastavila dovoz ruskej ropy, Turecko ho, naopak, výrazne zvýšilo. Turecké rafinérie nakupovali ruskú ropu so zľavou, čo tamojším firmám v roku 2023 prinieslo úsporu približne dvoch miliárd dolárov.

V novembri 2023 dodávky ruskej ropy Urals do Turecka dosiahli rekordných 400-tisíc barelov za deň, čo predstavovalo až 14 percent celkového ruského vývozu ropy po mori. Paralelne doviezlo v januári až novembri 2023 trojnásobné množstvo ruských rafinovaných produktov (najmä nafty a vykurovacieho oleja) ako rok predtým. V praxi sa tak Turecko stalo po Číne a Indii tretím najväčším odberateľom ruskej ropy a palív.

V oblasti zemného plynu zohrávajú kľúčovú úlohu už existujúce plynovody prechádzajúce cez Turecko. Dva hlavné koridory sú TurkStream, ktorý prepravuje komoditu z Ruska cez Čierne more do Turecka a ďalej do juhovýchodnej Európy, a Transanatolský plynovod (TANAP) z Azerbajdžanu cez Turecko do Grécka a Talianska.

TurkStream sa začiatkom tohto roka stal jediným prevádzkovaným plynovodom, cez ktorý krajiny Únie odoberajú plyn z Ruska. Od spustenia v roku 2020 prešlo cez TurkStream do Európy už viac než 63 miliárd kubických metrov plynu. Objem dodávok cez európsky úsek plynovodu pritom rastie – v prvom štvrťroku 2025 to bolo okolo 4,5 miliardy kubických metrov, čo je medziročne nárast o 16  percent.

Mohlo by Vás zaujímať Najprv cez Kirgizsko do Ruska, potom z Číny cez Thajsko. Ako sa obchádzajú sankcie a clá

Po invázii na Ukrajinu a sprísnení sankcií ruské exporty tejto komodity do krajín Únie výrazne klesli – zo zhruba 150 miliárd kubických metrov v roku 2021 na necelých 52 miliárd v roku 2024. Po ukončení tranzitu cez Ukrajinu, kadiaľ tieklo ročne okolo 14 miliárd kubíkov, plní TurkStream kľúčovú úlohu. Slovensko začalo po roku 2024 dovážať ruský plyn práve cez cezhraničné prepojenie s Maďarskom (kde TurkStream končí), ktorého kapacita sa navýšila z 2,6 na 3,5 miliardy kubíkov ročne, pričom v aktuálnom roku sa plánuje jeho ďalšie rozšírenie.

Plynovod TANAP (z Azerbajdžanu cez Turecko do Grécka a Talianska) je centrálnou časťou Južného plynového koridoru na prepravu kaspického plynu. Zo skladiska Shah Deniz v Azerbajdžane vedie cez 930-kilometrovú turkménsku hranicu do Grécka a Talianska.

Týmto spôsobom Turecko kapitalizuje partnerstvo so susedmi. Azerbajdžanský (SOCAR) a turecký (BOTAS) štátny prevádzkovateľ nedávno uzavreli dohodu o využívaní úsekov svojich plynovodov na transport plynu z Turkménska. V praxi to znamená, že Turecko pripravuje trasy vedúce ďalej k novým dodávateľom, aby diverzifikovalo svoje zdroje a tranzitné toky.

Jeden z najvýznamnejších krokov bol prienik k zdrojom plynu v Strednej Ázii. V máji 2024 Azerbajdžan, Turkménsko a Turecko oficiálne podpísali dohodu o tranzite turkménskeho plynu do Turecka. Podľa jej podmienok BOTAS od turkménskeho Turkmengazu od marca 2025 odoberá dve miliardy kubíkov zemného plynu ročne. Tento plyn sa prepravuje po existujúcej infraštruktúre – cez iránske rúry. Pri dohode vie navyše využívať obchodný nástroj zvaný “swap”, vďaka čomu vie "očistiť" aj sankcionovaný plyn od Iránu. Oficiálne sa nakúpi turkménsky plyn, ale fyzicky dôjde Turkom iránsky plyn, zatiaľ čo Irán obdrží dodávku z Turkménska.

Mohlo by Vás zaujímať Čína a Európa. Keď dvaja centrálni plánovači robia to isté, často to prináša iné výsledky

Takéto kroky priniesli Turecku nemalé benefity. Tržby z tranzitu od vojny raketovo vzrástli. Podľa Úradu pre reguláciu trhu s energiou (EMRA) sa príjmy Turecka z využívania energetickej infraštruktúry vrátane tranzitu pohybovali v roku 2023 nad úrovňou 500 miliónov dolárov. No v roku 2024 už toto číslo stúpa na 1,5 miliardy dolárov, pričom sa očakáva, že do roku 2028 vzrastie na tri miliardy.

Trend odhaľuje aj pohľad na súkromné spoločnosti. Zisky spoločnosti Tüpraş, ktorá v krajine prevádzkuje štyri rafinérie s ročnou spracovateľskou kapacitou na úrovni okolo 30 miliónov ton ropy, vzrástli medzi rokmi 2021 a 2023 o 120 percent – až na 3,5 miliardy dolárov.

Turecko tiež posilňuje svoju rolu kľúčového hráča pre energetickú bezpečnosť Európy. Na druhej strane však krajina zvyšuje závislosť na dodávkach plynu zo zahraničia. V roku 2022 pochádzalo až 40 percent tureckého dovozu plynu z Ruska. Momentálne sa spolieha na o niečo rozmanitejší mix plynu, ktorý však stále prichádza najmä z Ruska, Azerbajdžanu či Iránu. Odoberá však aj skvapalnený zemný plyn (LNG) z rôznych krajín sveta.

Turecko buduje moderné zásobníky a terminály, aby ešte viac znížilo svoju závislosť na malom počte veľkých dodávateľov – napríklad do roku 2035 chce vybudovať plynové zásobníky s celkovou kapacitou približne desať miliárd kubických metrov zemného plynu, čo by výrazne zlepšilo flexibilitu trhu a možnosti obchodu.

Trajektória Turecka ako príjemcu aj tvorcu energetického poriadku po zavedení sankcií vystihuje jeho obchodné majstrovstvo a strategickú prezieravosť. Jeho plynovodná sieť s celkovou kapacitou 63 miliárd kubických metrov, prieliv Bospor, kadiaľ vie "pustiť" z Čierneho mora 2,9 milióna barelov ropy denne, či nedávne turkménske partnerstvo ho stavajú do pozície kľúčového energetického hráča s globálnym významom. Problémami do budúcna môžu byť najmä obrat EÚ k obnoviteľným zdrojom, zvyšovanie prítomnosti amerického LNG v Európe či geopolitické napätie. Všetky si budú vyžadovať agilnosť a veľkú dávku schopnosti prispôsobiť sa. To však v sebe Turci majú.

Orientácia v zložitej geopolitike je pre krajinu naďalej kľúčová, keďže jej odmietnutie pripojiť sa k sankciám naštrbuje vzťahy s EÚ a USA. Napriek tomu štatút Turecka v NATO a jeho rola sprostredkovateľa – napríklad obilninová dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou – ho chránia. A zároveň vyvažujú vplyv Moskvy. Vďaka tejto chôdzi po lane dokáže Turecko obdobie vojny, napätia a sankcií optimálne speňažiť.