Najprv cez Kirgizsko do Ruska, potom z Číny cez Thajsko. Ako sa obchádzajú sankcie a clá

Abnormálne vysoké americké clá na čínsky tovar, ktoré v niektorých prípadoch siahali do výšky až 145 percent, viedli k nárastu kreatívnych a neraz nelegálnych taktík na ich obchádzanie.

Ide o jeden z ukazovateľov toho, aké náročné je spútať ducha obchodu. A aj to sa zrejme podieľalo na tom, že v pondelok došlo po víkendových rokovaniach medzi Čínou a USA k 90-dňovému výraznému zníženiu ciel a záväzku k ďalším rokovaniam o budúcej podobe obchodných vzťahov. Namiesto sadzieb na úrovni 145 percent [125 percent v prípade Číny, pozn. red.], budú tovary zaťažené 30-percentným clom [v Číne len 10-percentným, pozn. red].

Tieto javy, ktoré pri obmedzení obchodu prirodzene nastávajú, nie sú novinkou. No v čase, keď je obchodná vojna na spadnutie a keď sa európska koalícia ochotných snaží pred rokovaniami o prímerí tlačiť na Rusko vyhrážkami o predĺžení platnosti sankcií a prípadnom uvalení tvrdých ciel a kapitálových kontrol, ich treba poctivo pripomínať.

Ako Čína prepiera tovar cez prestupné stanice

Čínski exportéri si pri obchádzaní ciel pomáhajú tretími krajinami ako sú Malajzia, Vietnam či Thajsko, kde tovarom zmenia označenie pôvodu. Takéto výrobky potom pod novou vlajkou putujú do USA.

Deje sa to napriek tomu, že obchodné zákony Spojených štátov vyžadujú, aby tovar pre účely cla a zmeny miesta pôvodu prešiel počas medzizastávky v tretej krajine „podstatnou transformáciou“, čo zvyčajne zahŕňa spracovanie, výrobu či montáž.

Na čínskych sociálnych sieťach, ako je Xiaohongshu [u nás známejšia pod anglickým názvom Red Note, pozn. red.], sa podľa britského denníka Financial Times dokonca objavujú reklamy ponúkajúce vývozcom pomoc pri preprave tovarov do juhoázijských štátov, kde im vydajú nové osvedčenie o pôvode, a potom ich odošlú do USA.

„USA uvalili clá na čínske výrobky? Tranzit cez Malajziu ich ‚premení‘ na juhovýchodné ázijské výrobky!“ popisujú noviny jednu z nich.

„Clo je príliš vysoké. Ale môžeme tovar predať susedným krajinám a tie ho potom predajú do Spojených štátov, čím sa clo zníži,“ konštatuje Sarah Ou z firmy Baitai Lighting.

Dodáva, že takéto priekupnícke firmy to čínskym vývozcom zjednodušujú natoľko, že im stačí priviezť tovar do čínskych prístavov, kde ich prostredník prevezme a po opustení prístavu za nich preberá aj právnu zodpovednosť.

„V podstate ja len odosielam tovar do čínskeho prístavu a oni ho odtiaľ preberajú,“ cituje Financial Times istú podnikateľku z Dongguanu. Dodala, že priekupníci jej ponúkli svoje služby za pomerne nízky poplatok na úrovni okolo 60 centov za kilogram odoslaného tovaru.

Nemenovaní predajcovia v dvoch logistických spoločnostiach zase pre britské noviny uviedli, že môžu dodávať tovar do prístavu Port Klang v Malajzii, odkiaľ ho presunú do miestnych kontajnerov a zmenia jeho označenie a balenie. Domnievajú sa, že ich firmy majú kontakty na továrne v Malajzii, ktoré im zrejme pomáhajú s vydávaním osvedčení o pôvode.

Juhokórejská colná agentúra takéto praktiky potvrdila, keď len v prvom štvrťroku tohto roka zistila prípady falšovaného pôvodu tovaru v hodnote 21 miliónov dolárov, pričom väčšina pochádzala z Číny a bola určená pre USA.

Noviny Financial Times dopĺňajú, že okrem „prania pôvodu“ sa používa aj metóda zmiešavania lacného tovaru s drahým, aby sa falošne uviedla nižšia priemerná cena pre celú zásielku a tým sa znížila colná povinnosť.

Čínski obchodníci sa tiež snažili do poslednej chvíle využiť to, že dovoz tovarov do hodnoty 800 dolárov nebol v USA zaťažený clom. Čínski exportéri tak tovar rozdeľovali na množstvo malých zásielok. Trumpova administratíva však v apríli okrem ciel ohlásila aj to, že od 2. mája túto dieru zapláta.

Čínsky export napriek americkým clám rástol

Tieto úspešné snahy o obchádzanie ciel očividne stoja za výnimočne dobrými údajmi o čínskom exporte. Ten v apríli medziročne vzrástol o 8,1 percenta a prekonal očakávania analytikov, ktorí predpokladali rast okolo dvoch percent.

Hoci priamy export do USA klesol v danom mesiaci o 21 percent, vývoz do ázijských štátov prudko vzrástol. Dodávky do Indie a desiatich krajín juhovýchodnej Ázie v skupine ASEAN vzrástli o viac ako 20 percent, vývoz do Európskej únie zase o osem percent.

„Najviac sa zvýšil vývoz z Číny do Indonézie, Thajska a Vietnamu,“ konkretizoval pre Financial Times ekonóm Moody’s Analytics Heron Lim.

Dodajme, že ešte výraznejší bol medziročný nárast v marci (o 12,4 percenta), keďže mnohí vývozcovia sa snažili urýchliť dodávky, aby sa vyhli predpokladaným clám, ktoré nakoniec začiatkom apríla naozaj prišli.

Pripomienka sily živlu menom obchod

Čínske firmy majú pritom v podobných činnostiach prax, poslúžili im aj protiruské sankcie. Na ich obchádzaní sa totiž mnohokrát podieľajú schránkové firmy práve z Číny či Hongkongu. Ide o podobnú schému, hoci v jednom prípade ide o snahu dostať tovar do Ruska, zatiaľ čo tentokrát sa Čína snaží svoju produkciu vyviezť do Spojených štátov.

Pripomeňme, že koalícia krajín vedená Spojenými štátmi uvalila na Rusko smršť sankcií, ktoré zahŕňajú aj prísny súbor kontrol vývozu rôznych tovarov. Ich hlavným cieľom je brániť Rusku v prístupe k súčiastkam, ktoré sa dajú vojensky využiť.

Dosiaľ však Ukrajinci v raketách, ktoré dopadajú na ich územie, nachádzajú techniku, ktorá pochádza z krajín podieľajúcich sa na represáliách.

Sankcie totiž spôsobili najmä to, že tovary namiesto priamych obchodných ciest putujú z rúk do rúk cez schránkové spoločnosti v rôznych krajinách sveta, ktoré sa k sankciám nepridali.

Dobre to vidieť na údajoch o obchode viacerých postsovietskych krajín. Export tovarov z Únie do Kirgizska vzrástol medzi rokmi 2021 až 2023 približne o tisíc percent. Podobne je to v prípade Arménska, Azerbajdžanu, Kazachstanu či Gruzínska. Údaje o vývoze tovarov z týchto krajín do Ruska pritom potvrdzujú, že tovary neostávajú v danom štáte, ale putujú ďalej do krajiny medveďa.

„Sankčný režim je ako taký švajčiarsky syr. Nech robíme čokoľvek, vždy sme tri mesiace pozadu za Rusmi.“

Ide o slová nemenovaného diplomata EÚ, ktoré ešte v roku 2023 vyslovil pre web Politico. Platia však dodnes. A nielen pre západné sankcie, ale ako ukázali v posledných mesiacoch čínski obchodníci, aj pre americkú snahu o kontrolu obchodu.