Černák sa za mrežami nesprával vždy vzorovo, tvrdí prokurátorka. Súd proces odročil

Konanie s Mikulášom Černákom sa tentokrát neuskutočnilo v budove Okresného súdu v Piešťanoch, ale za múrmi leopoldovskej väznice, kde si mafiánsky bos odpykáva doživotie.

Dôvodom je veľký záujem zo strany médií a verejnosti. Z týchto dôvodov pojednávacia miestnosť kapacitne nestačí. Pred vstupom do väzenia v Leopoldove sa museli podrobiť prísnym bezpečnostným prehliadkam a odovzdať aj mobilné telefóny.

Černák si odpykáva svoj trest za šesť vrážd a jednu objednávku likvidácie nepohodlného svedka, ktorú zorganizoval už spoza mreží.

Neskôr sa postupne priznal k 14 vraždám. Teraz po viac ako štvrťstoročí, ktoré strávil vo väzení v Ilave či Leopoldove, žiada o podmienečné prepustenie.

Vypovedali traja znalci

Na poslednom súdnom pojednávaní začiatkom apríla vypovedali v Piešťanoch traja súdni znalci z oblasti psychológie a psychiatrie.

Ich výpovede boli v prospech Mikuláša Černáka a vyplývalo z nich, že je pripravený viesť na slobode riadny život a netrpí žiadnou duševnou chorobou. Prepustenie odporúča aj riaditeľ leopoldovskej väznice.

Prokurátorka s tým však nesúhlasí. Spochybnila jedného zo znalcov a navrhla aj nový posudok z oblasti psychiatrie s preskúmaním, či Černák netrpí duševnými ochoreniami. Preto sudca odročil pojednávanie na májový termín.

Podľa psychológa Karla Netíka, ktorého navrhla obhajoba, má dlhý trest odňatia slobody význam iba pre človeka, ktorý je pre spoločnosť nebezpečný.

Pred súdom uviedol, že Černák nie je pre verejnosť nebezpečný a na slobode je určite pripravený viesť riadny život. Karel Netík vo svojej výpovedi uviedol, že ak by mal Černák zmiešanú poruchu osobnosti, tá by sa objavila vo výsledkoch realizovaných testov, čo sa nestalo.

Prokurátorka voči posudku Netíka podala námietku zaujatosti. Podľa nej nie je nestranný, lebo má uzatvorenú zmluvu o budúcej spolupráci s OZ Reštart - nový život, ktoré podalo žiadosť o Černákove podmienečné prepustenie. „Navrhujem, aby na posudok nebolo prihliadané,“ uviedla v apríli pred súdom prokurátorka.

Černák na verejnom zasadnutí v apríli povedal, že vo väzení je dlhé roky pod drobnohľadom a absolvoval aj viaceré resocializačné kurzy.

Denne podľa vlastných slov prichádza do kontaktu s odsúdenými od sýkorovcov, pápayovcov a ďalších skupín. Vraj už vôbec neriešia 90. roky a ani nenávisť medzi sebou.

„Každý normálny, kto nie je psychopat, si uvedomí, že to bolo zlé obdobie, naše zlé rozhodnutie a s tým sme sa museli nejako vysporiadať. Boli obete, to nespochybňujem,“ konštatoval Černák.

Jedným dychom ďalej dodal, že neskoršou spoluprácou s orgánmi činnými v trestnom konaní sa chcel vyrovnať s vlastnou trestnou minulosťou.

„Urobil som zlé rozhodnutie, keď som sa dostal do organizovaného zločinu. Bolo to moje osobné zlyhanie. Ublížil som mojej rodine a mnohým iným rodinám,“ kajal sa Černák s tým, že sa za svoje konanie hanbí.

Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania

Na utorkové zasadnutie, na ktoré eskortovali aj Mikuláša Černáka, doručila prokuratúra súdu pred pár dňami návrhy na doplnenie dokazovania. Išlo o rozsiahly materiál niekoľko stoviek strán.  

Podľa obhajcov Mikuláša Černáka však väčšina týchto návrhov nesúvisí so samotným konaním a ide len o snahu zo strany prokuratúry o predlžovanie konania. Preto ich navrhli zamietnuť.

Prokurátorka odmietla, že by išlo z jej strany o predlžovania konania a obštrukcie. „Prokuratúra prioritne predkladá návrhy, ktoré sa týkajú splnenia podmienok pre podmienečné prepustenie,“ argumentovala prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava Monika Brodanská.

S predmetným podaním prokuratúry sa nemal čas oboznámiť ani súd. Predseda senátu Peter Vrbjara preto už krátko po začiatku verejného zasadnutia oznámil, že bude odročené.

Predtým však uviedol, že v utorok bude ešte vypočutá Adina Ioana Popa z OZ Reštart - nový život. Ide o štatutárku spomínaného združenia, ktoré žiada o podmienečné prepustenie Mikuláša Černáka.

Tá vo svojej výpovedi priznala, že sa stretla s priateľkou, mamou, ale i bratrancom Mikuláša Černáka a hovorili spolu aj o tom, že po jeho prípadnom prepustení na slobodu bude kľúčových prvých 90 dní. Doplnila, že ide o prvý návrh združenia na podmienečné prepustenie odsúdeného z väzenia.

„Urobím všetko vo svojich silách, aby bol úspešne splnený jeho cieľ, a to je dožiť na slobode. Verím, že môže byť úspešný v prípade, že dostane šancu,“ uviedla vo výpovedi žena, ktorá prišla na verejné zasadnutie s priateľkou Mikuláša Černáka Monikou Křivovou.

Konanie odročené na neurčito

Po jej výpovedi sudca odročil konanie na neurčito. Senát sa musí totiž oboznámiť s návrhmi procesných strán na doplnenie dokazovania.

Prokuratúra predložila približne 600 strán a zhruba 300 strán zas obhajoba. Zrušené bolo aj štvrtkové plánované verejné zasadnutie, ktoré sa malo tiež konať v Leopoldove.

Nové skutočnosti by vraj mali vrhať tieň na správanie Mikuláša Černáka za múrmi väzenia. Opätovne mal podľa týchto dokumentov porušovať pravidlá väznice.

Prokurátorka argumentuje, že predložené záznamy detailne monitorujú Černákov každodenný život vo väzení. Podľa nej treba brať komplexne celých jeho 27 rokov za mrežami, a to nielen z Leopoldova, kde dostal od riaditeľa pozitívne hodnotenie, ale aj z Ilavy.

„Podľa môjho názoru to hodnotenie nekorešponduje s tým, čo je uvedené v tých záznamoch. Pán Černák sa nie vždy správal v súlade s ústavným poriadkom,“ uviedla pre médiá.

Tieto skutočnosti vraj začala preverovať na základe anonymného podania, ktoré dostala približne pred mesiacom. Materiály podľa jej slov obsahujú konkrétne mená pedagógov, dátumy, popis správania i citácie odsúdeného.

Jeden z Černákových obhajcov Erik Magál v utorok po skončení verejného zasadnutia spresnil, že ide o stovky strán, s ktorými sa obhajoba ešte nemala čas oboznámiť.

Doručenie krátko pred verejným zasadnutím považuje za obštrukciu zo strany prokuratúry a v podaní, ku ktorému prikladala tieto stovky strán príloh vraj uvádzala preukázateľné klamstvá.

„Ich cieľom bolo jednak atakovať súd na základe krivých informácií (...) s cieľom zapríčiniť odročenie pojednávania,“ dodal pre zástupcov médií.

Bude Černák prvý?

Podmienečné prepustenie v praxi znamená, že odsúdený je prepustený na slobodu, ale má súdom určenú skúšobnú dobu. Pri doživotne odsúdených je to desať rokov.

Počas plynutia skúšobnej doby musí prepustený viesť riadny život a dodržiavať podmienky, ktoré mu prípadne súd určí - napríklad chodiť k probačnému úradníkovi či nosiť monitorovací náramok.

Po skončení skúšobnej doby sa celé obdobie vyhodnotí. Ak sa človek osvedčí, nemusí sa už vrátiť do výkonu trestu. Keď však spácha trestný čin a v podmienke sa neosvedčí, ide späť za mreže a pokračuje v odpykávaní si trestu.

Ak by súd Černáka pustil na slobodu a rozhodnutie by potvrdil následne aj krajský súd, bol by u nás prvým doživotne odsúdeným, ktorý skončil podmienečne na slobode. Keď sudca zamietne jeho návrh, môže znova požiadať o podmienečné prepustenie o tri roky.

Podľa trestného zákona má na Slovensku každý odsúdený po splnení podmienok možnosť požiadať o podmienečné prepustenie na slobodu. Aj na doživotie odsúdený človek. V minulosti už o podmienečné prepustenie žiadali viacerí, no nik nebol úspešný.

Právo na podmienečné prepustenie neexistuje

Najčastejšie o podmienečné prepustenie žiadajú samotní odsúdení, avšak môže to navrhnúť i prokurátor, riaditeľ väznice, či občianske združenia. Tak, ako je to v prípade Mikuláša Černáka. Základnou podmienkou je, že doživotne odsúdení musia mať odsedených viac ako 25 rokov.

Sudcovia pri následnom rozhodovaní prihliadajú na správu z väznice, či tam viedol riadny život. Takisto na znalecké posudky z oblasti psychiatrie či psychológie.

Zároveň musí sudca dbať podľa zákona aj na povahu trestných činov, za ktoré bol vinník odsúdený. Napríklad o akú vraždu ide, koľko ich bolo a podobne.

Dodajme, že odsúdený môže žiadať o podmienečné prepustenie, ale právo naň neexistuje. To znamená, že zákon neukladá, že sudca musí žiadateľa pri splnení daných podmienok automaticky prepustiť. Sudca si musí pozrieť a naštudovať všetky materiály a rozhodnúť.  

Priznal sa k viacerým vraždám

Mikuláš Černák je iba s malou prestávkou za mrežami takmer 28 rokov. Za ne sa dostal po tom, ako sa v decembri 1997 sám prihlásil na polícii v Banskej Bystrici, nakoľko bolo po ňom vyhlásené celoštátne patránie. Následne sa rozbehol megaproces, ktorý slovenská justícia dovtedy ešte nezažila.

Ten vyvrcholil v septembri 2010, keď senát Krajského súdu v Prešove potvrdil Mikulášovi Černákovi doživotný trest odňatia slobody, na ktorý ho odsúdil Okresný súd v Prešove 10. novembra 2009. Podľa verdiktu súdu sa v rokoch 1994 až 1997 osobne zúčastnil na vraždách šiestich osôb, pričom išlo o úmyselné vraždy. Ďalšiu si objednal spoza mreží.

To však nebolo všetko. Po rokoch strávených za mrežami začal v roku 2015 spolupracovať s políciou a postupne vypovedal aj o ďalších brutálnych skutkoch z minulosti. Spájaný je s tridsiatimi vraždami, ktoré buď sám vykonal, nariadil ich vykonať, alebo sa na nich inak podieľal.

Výsledkom toho bolo, že pred piatimi rokmi schválil Okresný súd v Banskej Bystrici dohodu o vine a treste, v rámci ktorej sa bývalý mafiánsky bos priznal k 16 skutkom, z toho bolo 14 vrážd a dva trestné činy všeobecného ohrozenia.