Nemci berú do rúk vojnové opraty. Taurusy nahradia podporou domácej výroby

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu rokoval s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom. Na stretnutí v Berlíne diskutovali o nemeckej podpore Kyjeva a o možnostiach dosiahnutia prímeria vo vojne, ktorá trvá od ruskej invázie 24. februára 2022.

Nemecký líder potvrdil spoločné nemecko-ukrajinské investície v hodnote niekoľkých miliónov eur, ktorých cieľom je domáca výroba zbraní dlhého dosahu. Tie zároveň podľa Merza môže Kyjev použiť „bez obmedzenia“, čo je vyjadrenie, ktoré zopakoval v reakcii na údajnú neochotu Ruska diskutovať o prímerí.

Európa je podľa Merza „pripravená“ podporiť technické rozhovory medzi Kyjevom a Moskvou, pre úspech dialógu je však „nevyhnutná“ prítomnosť Spojených štátov. Práve s Washingtonom v tom istom čase prejednáva otázku sprísnenia sankcií nemecký minister zahraničia Johann Wadephul.

„Každý, kto tvrdí, že sme neurobili dosť pre ukončenie vojny na Ukrajine, ignoroval posledné tri týždne,“ povedal Merz. „Urobíme všetko pre to, aby Nord Stream 2 nebol opätovne spustený,“ vyhlásil v reakcii na novinársku otázku o plynovode, ktorý spájal Nemecko a Rusko.

Na tlačovej konferencii vystúpil aj Zelenskyj, ktorý potvrdil rokovania ministra obrany Rustema Umerova so šéfom ruskej delegácie a poradcom Kremľa Vladimirom Medinským.

„Návšteva sa zameria na nemeckú podporu Ukrajiny, ako aj na úsilie o dosiahnutie prímeria,“ oznámil v stredu ráno hovorca spolkovej vlády s tým, že Zelenského prijmú s vojenskými poctami, a neskôr cez deň sa stretne aj so svojím náprotivkom Frankom-Walterom Steinmeierom.

Otázka číslo jeden: Taurus

Lídri Nemecka a Ukrajiny sa v rokovaniach dostali aj k téme dodávok rakiet dlhého dosahu Taurus. O rakety nemecko-švédskej výroby žiadal Zelenskyj už od začiatku otvorenej vojny, hoci bývalý kancelár Olaf Scholz ich odmietol poskytnúť pre obavy z rozšírenia vojny. Moskva podľa sociálneho demokrata mohla vyhodnotiť použitie Taurusov na ruskom území ako vstup Berlína do vojny.

Merz v predvolebnom období koncom roka 2024 odmietol tieto obavy a v kampani prisľúbil prehodnotenie tohto postoja. Na obnovenie diskusií o Taurusoch v pondelok reagoval hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s tým, že „takéto politické rozhodnutia sú v absolútnom rozpore s našimi snahami o dosiahnutie politického urovnania“.

Otázku Taurusov opätovne otvorili po víkendových nočných útokoch na Ukrajinu, po ktorých ostalo 13 mŕtvych vrátane dvoch detí. Trump v nedeľu opäť Putina kritizoval s tým, že ruský líder „sa zahráva s ohňom“, a avizoval, že sa zamyslí nad možnosťou sprísnenia sankcií.

Na tento útok v utorok reagoval aj Merz, ktorý vyhlásil, že Ukrajina už nie je viazaná obmedzeniami na ostreľovanie ruského územia. „Putin a Rusko v tejto chvíli zjavne nemajú záujem o prímerie alebo mierovú dohodu,“ povedal. „To v dôsledku znamená, že Ukrajina sa musí naďalej brániť sama – a my musíme v skutočnosti zintenzívniť naše úsilie, aby sme jej to umožnili.“

Ako sme už na stránkach Štandardu písali, diskusiu o Taurusoch otvorili západní predstavitelia už po ruskom útoku na mesto Sumy na severe Ukrajiny. Raketa vzduch-zem s dosahom približne 500 kilometrov však otvára kapitolu o možnom ostreľovaní Moskvy ukrajinskou armádou.

Treba tiež pripomenúť, že oficiálne uvádzaný dolet sa vzťahuje na raketu samotnú. Odpaľuje sa však zo vzduchu, teda z lietadla, ktoré má tiež svoj dolet daný svojimi vlastnými parametrami. Stíhačka MiG-29 má podľa dostupných informácií vlastný dolet 1 500 kilometrov, v prípade úpravy nosníkov na držbu Taurusov sa celkový dosah rakiet „natiahne“ ďaleko za Ural. Je len otázne, či by ukrajinskí letci boli ochotní vstúpiť do ruského vzdušného priestoru.

Merzovo vyjadrenie o „zrušení všetkých obmedzení“ však bolo podľa svetových médií nejednoznačné, pričom sa tiež očakáva spresnenie postojov ďalších dodávateľov rakiet – USA a ich ATACMS, Briti so svojimi Storm Shadow či Francúzi so SCALP.

Opäť Taurusy bez Taurusov

Ďalšou možnosťou, ako by Nemecko mohlo vstúpiť do rusko-ukrajinského konfliktu, je miliónová investícia do kyjevskej obrany s cieľom výroby domácich rakiet dlhého dosahu. Spolková vláda má podľa analytika Juliana Röpckeho na stole plán, v rámci ktorého vyvinie Ukrajina plochodrážne rakety s dosahom až 2 500 kilometrov. Kancelár svojím vystúpením tieto informácie potvrdil.

Denník Bild sa tiež dostal k plánom ukrajinských inžinierov, z ktorých vyplýva, že tieto rakety sú v štádiu vývoja, hoci ukrajinské továrne sú hlavným cieľom ruských vzdušných útokov.

Bild doplnil, že Merz „má v pláne poskytnúť Zelenskému aj ďalšie raketové systémy Mars-2“ s dosahom približne 85 kilometrov. Tým by podľa denníka „okľukou splnil svoj sľub o dodávkach útočných zbraní“.

Vstup do rokovaní s Ruskom?

Merz po svojom zvolení za kancelára – ktorému predchádzalo jedno neúspešné hlasovanie v Bundestagu – avizoval, že Berlín pod vedením kresťanských demokratov „bude hrať rozhodujúcejšiu úlohu“ v snahách o dosiahnutie prímeria v rusko-ukrajinskej vojne.

Išlo o reakciu na rokovania v gescii Spojených štátov, ktorých séria sa začala vo februári v Rijáde a vyvrcholila priamym stretnutím delegácií Ruska a Ukrajiny v Istanbule pred dvoma týždňami.

Po februárových rokovaniach medzi ministrami zahraničia Ruska a USA boli európski lídri šokovaní. Pripomínali, že Európa v otázke ukončenia vojny nesmie ostať na vedľajšej koľaji. Nemecký kancelár sa tak snaží zvrátiť trend, v rámci ktorého rokujú Spojené štáty s Ruskom a Ukrajinou bez účasti starého kontinentu.

Kremeľ už reagoval

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na spoločnú tlačovú konferenciu Merza so Zelenským reagoval ostro. Financovanie vývoja ukrajinských ďalekonosných rakiet označil za „pokračujúcu vojnovú provokáciu“ a postoj Berlína v otázke obmedzenia ostreľovania ruského územia za „mimoriadne nezodpovedný“.

V súvislosti s pokračovaním mierových rozhovorov v Istanbule Peskov potvrdil, že najväčšie mesto Turecka by mohlo hostiť aj ďalšie kolo. Ruská strana „uprednostňuje krajinu, ktorá už prvé kolo hostila“, vysvetlil hovorca Kremľa postoj ruskej vlády.

Berlín sa snaží presvedčiť Washington o sprísnení sankcií

Deň pred začiatkom rokovaní medzi ukrajinským prezidentom a nemeckým kancelárom vycestoval nemecký minister zahraničia Johann Wadephul na svoju prvú zahraničnú návštevu do Washingtonu. Podľa programu, ktorý zverejnil jeho rezort, sa stretol so svojím americkým náprotivkom Marcom Rubiom, s ktorým diskutovali o sankčnom režime proti Moskve.

„Aby sme konečne priviedli Putina k rokovaciemu stolu, aby sme zabezpečili, že Rusko pristúpi na seriózne rokovania, musíme pokračovať v tlaku,“ povedal Wadephul pred utorkovým odletom. „My Európania budeme pokračovať v sprísňovaní sankcií, a americký Kongres je tiež pripravený na ďalšie sankcie,“ dodal.

Odvolal sa pritom na návrh kongresmana Lindseyho Grahama, ktorý navrhol radikálne sprísnenie protiruských sankcií. Dôvodom má byť Putinov odmietavý postoj k prímeriu a narúšanie snáh prezidenta USA Donalda Trumpa o zastavenie paľby. Do utorka návrh podporilo asi 80 členov Snemovne reprezentantov, v Senáte si tiež získava podporu.

(reuters, tasr, sab)