Trump: Putin sa zahráva s ohňom. Na Ukrajine zahynulo už 1,2 milióna ľudí, dodáva Kellogg

Rusku by sa podľa Trumpa vraj bolo už stalo veľa zlého, keby nebol na čele Spojených štátov.

Trump vyjadril nespokojnosť s Putinom aj v nedeľu po tom, čo Rusko nadránom podniklo dovtedy najmasívnejší útok dronmi na Ukrajinu od začiatku vojny, ktorý si podľa ukrajinských zdrojov vyžiadal 13 mŕtvych vrátane dvoch detí.

Ukrajina sa terčom útokov podobného rozsahu stala každú noc od piatka večera do pondelka rána. Rusko tvrdí, že išlo o odvetu za ukrajinské dronové útoky proti civilistom na jeho území.

V noci z 23. na 24. mája začali Rusi masívny útok, ktorý pokračoval tri dni po sebe: "Viac ako 900 útočných dronov proti Ukrajine za tri dni, plus balistické rakety, plus strely s plochou dráhou letu," napísal na Telegrame ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Vladimír Putin si neuvedomuje, že keby nebolo mňa, Rusku by sa už stalo veľa naozaj zlých vecí, a to naozaj zlých. Zahráva sa s ohňom!“ uviedol Trump na Truth Social. „Vždy som hovoril, že chce (Putin) celú Ukrajinu, nielen jej časť, a možno sa to ukazuje ako pravda, ale ak to urobí, povedie to k pádu Ruska," vyhlásil tiež.

Už v nedeľu v odpovedi na novinársku otázku americký prezident povedal, že zváži sprísnenie sankcií USA voči Rusku. „Neviem, čo s ním je. Čo sa s ním, do pekla, deje? Zabíja veľa ľudí. Nie som z toho nadšený,“ povedal vtedy Trump o Putinovi.

Dmitrij Medvedev, bývalý ruský prezident na slová prezidenta Spojených štátov reagoval, že vie len o jednej "naozaj zlej veci - tretej svetovej vojne". "Dúfam, že Trump to chápe!" napísal na X.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil Trumpove slová za výsledok „emocionálneho preťaženia“. Kyiv post s odvolaním sa na dva západné zdroje uvádza, že Trump „vážne zvažuje“ možnosť zrušenia všetkých obmedzení uvalených jeho predchodcom Joeom Bidenom na vojenské akcie na Ukrajine.

Ruské ministerstvo obrany na druhej strane komentuje, že od večera 20. mája po ráno 27. mája zostrelila ruská protivzdušná obrana temer 2 400 dronov, z toho sto za posledný deň.

Podľa ruského rezortu obrany boli ruské kombinované útoky vedené na vojenské ciele a v odvete na ukrajinské útoky budú ďalšie nasledovať – jedným z cieľov mal byť sklad rakiet a delostreleckého streliva v Sumskej oblasti.

Kellogg prezradil počty mŕtvych

Vyslanec prezidenta USA pre Ukrajinu Keith Kellogg medzitým v utorok pre televíziu Fox News povedal, že vo vojne medzi Ukrajinou a Ruskom zahynulo prinajmenšom 1,2 milióna ľudí.

„Je to neuveriteľné. Toto je viac ako v druhej svetovej vojne, je to priemyselné zabíjanie. A potom je tu ostreľovanie miest s nevyberavým násilím. To nie je práve správna cesta,“ vyhlásil Kellogg a podotkol, že Rusko útokmi na ukrajinské mestá porušuje ženevské dohovory, ktoré samo podpísalo.

„Zabíjajú ženy a deti bez rozdielu raketovými útokmi alebo útokmi dronov. Ženevský dohovor predpisuje pravidlá vojny. Podpísali ho Rusi, Spojené štáty a Ukrajinci. A bolo to urobené s cieľom zabrániť tomuto nevyberanému zabíjaniu, ktoré ste videli cez víkend,“ dodal.

Ruské jednotky tretiu noc po sebe zasýpali ciele na Ukrajine údermi rakiet a dronov. Nemecký kancelár Friedrich Merz v reakcii na kroky Moskvy uviedol, že Ukrajina viac nie je viazaná obmedzeniami a raketami môže útočiť priamo na území Ruska.

Ruské rakety nad Európou

Nemecký kancelár Friedrich Merz v súvislosti s ruskými útokmi v televízii 26. mája vyhlásil, že "už nejestvujú žiadne obmedzenia doletu zbraní, ktoré boli dodané na Ukrajinu – ani Britmi, ani Francúzmi, ani nami, a ani Američanmi."

Na nedostatočnú jasnosť a oficiálnosť Merzovho stanoviska upozorňuje agentúra AP, a Times podotýka, že k takému závažnému kroku sa musí ešte jednoznačne vyjadriť Washington.

Ak by Merz v najbližších hodinách či dňoch svoj postoj potvrdil, Ukrajina by tak mohla používať spojencami dodané, ako i vlastné rakety aj na útoky v hlbokom tyle inváznych jednotiek.

Doteraz sa Kyjev uchyľoval k raketovým útokom na ciele predovšetkým na okupovanom ukrajinskom území a v pohraničných oblastiach Ruska.

Peskov sa vyjadril, že povolenie nasadenia rakiet je „potenciálne v rozpore s našimi (ruskými) ambíciami dosiahnuť politické riešenie" rusko-ukrajinskej vojny.

Predseda obranného výboru Štátnej dumy generálplukovník Andrej Kartapolov povedal, že po zrušení obmedzení na nasadenie rakiet zo strany Ozbrojených síl Ukrajiny budú hrozbe ruských rakiet vystavené "všetky európske mestá".

Ruský minister diplomacie Sergej Lavrov uviedol, že európske mocnosti sa už dávno rozhodli umožniť Ukrajine útočiť raketami s dlhým doletom hlboko v ruskom tyle, ale že toto rozhodnutie „zostalo utajené“.

Zásah Moskvy

Ruský útok na mesto Sumy z 13. apríla, ktorý si vyžiadal vyše 30 civilných obetí, obnovil diskusiu o možnom dodaní nemecko-švédskych rakiet Taurus zo skladov Bundeswehru Ukrajine.

Takmer poldruha tonová raketa Taurus má dolet vyše 500 kilometrov, a vystrelená zo Sumskej alebo z Charkovskej oblasti by mohla zasiahnuť aj cieľ v Moskve.

Nateraz však ešte nie je isté ani to, že Nemecko spolu so Spojenými štátmi, Francúzskom a Spojeným kráľovstvom skutočne Kyjevu povolí raketové útoky v hlbokom ruskom tyle – tobôž nie je jasné, či Nemecko dodá Taurusy.

Ak Kyjev rakety od Berlína nezíska, no obmedzenie nasadenia rakiet na ruskom území bude potvrdené, môžu ukrajinské ozbrojené sily použiť viacero typov rakiet, napríklad aj Neptun z domácej produkcie.

[link url=https://standard.sk/952028/rusko-zacalo-vytvarat-naraznikovu-zonu-na-hraniciach-s-ukrajinou-oznamil-putin]

Jeho dostrel však nepresahuje 400 kilometrov a ciele pod Moskvou by tak napriek povoleniu zo strany spojencov neboli ohrozené inak ako doteraz – dronmi.

Bývalý ruský prezident a súčasný zástupca predsedu Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev 25. mája na Telegrame napísal, že ak budú dodávky vojenskej pomoci Ukrajine pokračovať, na území Ukrajiny môže byť vytvorená rozsiahla nárazníková zóna zahŕňajúca väčšinu územia, ktoré dnes Kyjev kontroluje.

(hal, tasr)