Jozef Onačilla

Kľúčovým dôkazom v prípade bola práve výpoveď Imreczeho, ktorý sa k prijatiu úplatku priznal a podrobne opísal okolnosti skutku. Sudca Cisarik označil jeho výpoveď za presvedčivú a konzistentnú s odkazom na znalecké posudky o dôveryhodnosti Imreczeho s tým, že ide o kľúčový dôkaz o vine Petra Kažimíra.

Cisarik navyše nezistil u Imreczeho zištný motív svedčiť tak, ako to tvrdila obhajoba. Ak by sa svedok chcel pomstiť obžalovanému alebo seba vyviniť, mohol si podľa sudcu vymyslieť závažnejší skutok. Cisarik dodal, že „nedáva logiku vymyslieť si takýto banálny prípad. Určite by bolo pre OČTK zaujímavejšie, ak by si svedok Imrecze vymyslel niečo s vyššou trestnou sadzbou“.

Sudca nevidel premlčanie pre „európske peniaze“

Sudca pripomenul, že obhajoba argumentovala premlčaním skutku. Toto trestné konanie podľa jeho slov nemohlo byť premlčané, pretože v skutku videl trestný čin podplácania podľa paragrafu 334 odseku 1 Trestného zákona.

Tento trestný čin sa týka podplácania verejného činiteľa a zároveň poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, no v čase údajného spáchania skutku ešte v Trestnom zákone neexistoval.

Do Trestného zákona ho zaviedli až nedávnymi novelami trestných kódexov, ktoré zároveň znižovali premlčacie lehoty pre vybrané trestné činy.

Cisarik však tvrdí, že tento prípad sa „týka dane z pridanej hodnoty a časť tejto dane tvoria príjmy Európskej únie“. Dodáva, že „obžalovaný Kažimír sa môže právom cítiť ukrivdený, že mnoho trestných konaní bolo zastavených, toto ale zastavené nemohlo byť, pretože sa týka európskych peňazí“.

Advokáti Petra Kažimíra poukazujú na závažné nezrovnalosti

Obhajoba guvernéra NBS prvostupňové rozhodnutie súdu spochybňuje vo viacerých rovinách. S rozhodnutím súdu sa nielenže nestotožňuje, ale považuje ho za nezákonné a absolútne v rozpore s tým, čo bolo produkované, či už v prípravnom konaní, ale najmä na hlavnom pojednávaní.

Podľa obhajoby skutok, za ktorý bol Kažimír odsúdený, sa nikdy nestal a rozhodnutie je postavené len na výpovedi Imreczeho. Ten je podľa nich nedôveryhodný.

Advokát Ondrej Mularčík navyše upriamuje pozornosť na rozpory vo výpovediach bývalého šéfa Finančnej správy – najmä časový nesúlad medzi skutkovou vetou rozsudku a tým, čo Imrecze tvrdil. Vratky DPH totiž boli vyplatené ešte predtým, ako mala prísť požiadavka na ich urýchlené vybavenie zo strany Kažimíra. Nedáva preto podľa obhajoby zmysel, prečo by mal Kažimír niekoho uplácať.

Obhajoba dáva v tomto smere do pozornosti aj skutočnosť, že oprávnenosť vyplatenia DPH nikto nespochybňuje, a to ani sudca Cisarik. To je ale v priamom rozpore s motívom úplatku a zároveň s tvrdením, že došlo k poškodzovaniu finančných záujmov Únie. K poškodzovaniu totiž nemohlo dôjsť, ak bolo vyplatenie DPH v súlade so zákonom.

Imrecze podľa obhajoby ani nevedel povedať, či šlo o daň z príjmov alebo DPH, čo advokáti označili za „účelové a vymyslené tvrdenia“.

Škoda EÚ nebola nijako definovaná

Mularčík zdôraznil, že súd „nielenže neustálil, o aký druh dane ide, ale upravil skutkovú vetu nielen o nadmerný odpočet DPH, ale aj v tom, že mal náš klient prisľúbiť úplatok vo forme finančnej hotovosti. Pán sudca slovo úplatok vypustil zo skutkovej vety, a to dokonca dvakrát“. Obhajoba tvrdí, že na uplatnenie paragrafu 334 Trestného zákona je potrebné, aby skutok poškodzoval finančné záujmy EÚ, čo nebolo nijako preukázané.

Podľa obhajoby je dôležité, že skutková veta rozsudku neobsahuje znaky poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, čo je kľúčová podmienka pre aplikáciu spomínaného paragrafu. Nikto v procese netvrdil, že škoda EÚ vznikla a ani prokuratúra nepredložila žiadne dôkazy o takejto ujme.

Advokát hovorí o „bohapustom klamaní" sudcu Cisarika

Advokát Mularčík ďalej dodáva, že sudca Cisarik „bohapusto klame“, keď tvrdí, že to bola obhajoba, ktorá žiadala vypočuť Imreczeho bez prítomnosti verejnosti. Žiadosť o neverejné vypočutie totiž podal prokurátor a obhajoba žiadala Imreczeho vypočuť verejne.

O tejto skutočnosti svedčí aj článok Adama Valčeka, ktorý potvrdil žiadosť obhajoby, aby v pojednávacej miestnosti ostali dôverníci, medzi ktorými bol aj on.

Na zavádzanie sudcu poukazuje obhajoba aj v bode, keď sudca Cisarik oprel odsúdenie Kažimíra o výpoveď Imreczeho, ktorá má byť podporovaná výpoveďami svedkov Daniela Čecha a Lenky Wittenbergerovej.

Kažimírovi advokáti poukazujú na výpoveď Wittenbergerovej, ktorá sa vyjadrila úplne opačne, ako to prezentoval sudca. Wittenbergerová mala výslovne poprieť, aby jej Imrecze niekedy hovoril o zasahovaní Kažimíra do chodu daňového úradu. Tieto tvrdenia sudcu majú byť podľa obhajoby „v rozpore s vykonaným dokazovaním“.

Advokát dodal, že „znalkyňa nebola ani pri jednom výsluchu v prípravnom konaní, ale vypracovala znalecký posudok“. Takýto nedostatok bol pritom vytýkaný aj znalcovi Šomšákovi pri tom, ako hodnotil osobnosť odsúdeného Mikuláša Černáka pri jeho snahe o podmienečné prepustenie, hoci ho nikdy nevyšetroval. Z pohľadu vyhotovenia znaleckého posudku ide o zásadnú vadu, ktorá má vplyv na objektivitu celého posudku.

Mimoriadne sporná otázka premlčania skutku

Najzásadnejším bodom odsúdenia Petra Kažimíra bola otázka premlčania skutku a jeho právnej kvalifikácie. Podľa advokáta Mularčíka „je neuveriteľné, že dokáže niekto priradiť právnu kvalifikáciu po novele k trestnému činu podplácania podľa daného paragrafu“.

Advokát narážal nielen na skutočnosť, že daný trestný čin v čase údajného spáchania skutku ani neexistoval v Trestnom zákone, ale aj na to, že jeho minulá obdoba sa týkala výhradne podplácania zahraničného verejného činiteľa. Tým však Imrecze nikdy nebol.

Okrem toho advokát poukázal na zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR, ktorý v týchto veciach jednoznačne prikázal súdom nazerať na podobné trestné veci ako na premlčané. Sudca Cisarik tak konal v rozpore so stanoviskom Najvyššieho súdu SR, keď konanie nielenže nezastavil, ale dokonca skutok kvalifikoval prísnejšie.

Obhajoba pritom opakovane žiadala súd, aby sa vysporiadal s námietkou premlčania. Podľa nich však sudca Cisarik na túto požiadavku nereagoval a pristúpil k zmene právnej kvalifikácie, aby vec nemohla byť premlčaná.

Pri zmene právnej kvalifikácie je však súd povinný informovať obhajobu bezodkladne, čo sudca neurobil. O zmene ich informoval až pri skončení dokazovania, z čoho sa natíska otázka, prečo čakal tak dlho a na základe akých skutočností dospel k týmto záverom, keďže v celom konaní nikto nepreukázal poškodzovanie finančných záujmov EÚ.

Porušenie zákazu retroaktivity

Obhajoba poukazuje aj na zásadu zákazu retroaktivity trestného práva a princíp použitia priaznivejšej zákonnej úpravy v prospech páchateľa – tieto zásady boli podľa obhajoby porušené, keď sudca aplikoval prísnejšiu právnu úpravu, ktorá v čase skutku neexistovala.

Na tento nedostatok upozornil aj dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. Vysvetlil, že nemôže byť vyvodená zodpovednosť za niečo, čo nebolo trestné v čase, keď k danému skutku došlo. Dekan postup sudcu Cisarika označil za „absolútnu svojvôľu sudcu úplne v rozpore so základmi trestného práva“.

Obhajcovia tak vo svojej argumentácii poukazujú na viacero závažných skutočností. Spochybnenie jediného svedka – kajúcnika Imreczeho, ktorý svoje verzie o spáchaní skutku menil v tom, kedy sa mal skutok stať a koľko vlastne mal byť úplatok, a ktorého svedectvo nie je potvrdené inými skutočnosťami.

Generálna prokuratúra už raz obvinenie zrušila

Imreczeho verziu vyvracajú nielen časové údaje, ale aj chýbajúci motív korupcie, ktorý popísal vo svojom článku novinár Adam Valček. V prípade guvernéra NBS už Generálna prokuratúra SR raz zrušila obvinenie pre rozpory vo výpovediach Františka Imreczeho a chýbajúci motív uplácať zo strany Kažimíra.

V danom uznesení Generálnej prokuratúry SR sa spomína skutočnosť, že pracovníčka Finančnej správy potvrdila, že firmy, ktoré mali získať výhody výmenou za úplatok, žiadne špeciálne zaobchádzanie nemali.

Na tú istú skutočnosť upozorňuje aj obhajoba pri výsluchoch svedkov pred súdom.

Zásadné pochybnosti pri právnej kvalifikácii skutku, nerešpektovanie záverov Najvyššieho súdu SR či dokonca, podľa názoru obhajoby, údajné klamstvá sudcu Cisarika tak budú môcť byť pred verejnosťou vyvrátené až po tom, ako bude vyhotovené podrobné písomné odôvodnenie rozsudku.

Doposiaľ známe informácie však skôr naznačujú, že pri odvolaní bude tento rozsudok zo strany Najvyššieho súdu SR zrušený pre závažné pochybenia súdu.

Výpovede kajúcnikov musia byť starostlivo preverované

Kajúcnik Imrecze vystupuje v mnohých kauzách ako svedok, vďaka čomu sa vyhol väzeniu, aj keď páchal rozsiahlu korupčnú trestnú činnosť.

Špecializovaný trestný súd totiž schválil dohodu o vine a treste Františka Imreczeho, podľa ktorej bol odsúdený na úhrnný trojročný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou lehotou päť rokov a peňažný trest vo výške 202-tisíc eur za korupciu. Rovnaký súd ho odsúdil aj v trestnej veci označenej ako Mýtnik, no trest nedostal.

Prokuratúra celkovo podmienečne zastavila Imreczemu až sedem obvinení výmenou za objasňovanie viacerých korupčných káuz. Bývalý šéf Finančnej správy tak aj pri páchaní množstva trestnej činnosti vyviazol prakticky bez vážnejšieho trestu, a to vďaka svojej spolupráci so štátnymi orgánmi.

Judikatúra súdov pritom explicitne vyžaduje, aby sa pri takýchto osobách mimoriadne starostlivo preverovala hodnovernosť ich výpovedí. Nestačí iba ich tvrdenie, pretože majú zištné motívy svedčiť proti iným výmenou za výhody zo strany orgánov činných v trestnom konaní.

V prípade Imreczeho svedectva sa ukazuje, že nielenže upravoval svoje výpovede a nevedel ich zasadiť do správnych časových súvislostí, ale jeho verziu nepotvrdila napríklad svedkyňa Wittenbergerová.

Samotné tvrdenie sudcu Cisarika o tom, že kajúcnik by si „mohol vymyslieť vážnejšie obvinenia“, a preto tieto jeho tvrdenia sú pravdivé, je mimo akúkoľvek právnu relevanciu. Myšlienkový pochod sudcu, ktorý však nemá základ v dôkaznej situácii, je niečo, o čo by sa nemal žiaden súd opierať pri svojom rozhodovaní.

Obhajoba má viacero odôvodnených argumentov

Advokáti Petra Kažimíra poukázali na zásadné rozpory pri uznaní viny ich klienta. Jediný priamy svedok František Imrecze nevedel definovať, kedy presne sa mal skutok stať a v akej hodnote mal byť úplatok.

Nesedí ani dokázaný časový rámec, podľa ktorého mal Kažimír poskytnúť úplatok za urýchlené vybavenie veci až po tom, ako boli nadmerné vratky DPH vyplatené. Súd navyše nevysvetlil, prečo by mal Kažimír niekoho uplácať, keď vratky DPH boli v súlade so zákonom

Prokuratúra a ani súd v celom konaní ani raz nespomenuli, o aký druh dane ide. To je dôležité z hľadiska definovania, či môže ísť o daň priradenú pod možné poškodzovanie finančných záujmov Únie.

Samotné poškodzovanie finančných záujmov – či a ako k nemu došlo – rovnako nebolo spomenuté v žiadnom bode odôvodnenia. Táto skutočnosť je pritom základným predpokladom na to, aby sudca Cisarik mohol prekvalifikovať skutok podľa prísnejšieho paragrafu.

Prekvalifikovanie skutku je zároveň bytostne dôležité pri posudzovaní skutočnosti, či nedošlo k porušeniu zákazu retroaktivity.

S tým všetkým sa bude musieť vysporiadať odvolací súd a dať odpoveď na otázku, či guvernér NBS svojou korupciou skutočne poškvrnil dobrú povesť aj Európskej centrálnej banky tak, ako to tvrdia medzinárodné médiá.

Ak sa ukáže, že skutok mal byť nielen premlčaný, ale že jeho kvalifikácia bola účelová a založená iba na dojmoch sudcu Cisarika, a nie na vykonaných dôkazoch na hlavnom pojednávaní, prípadne sa nedokáže, že sa vôbec skutok stal, bude namieste otázka hodnotenia samotného postupu sudcu Cisarika.

O ňom už svoje kritické postoje verejnosti prezentoval dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. Podľa jeho názoru mohlo ísť o trestnú činnosť v podobe ohýbania práva či zneužívania právomoci verejného činiteľa zo strany sudcu.

Súdna rada SR odsúdila príliš tvrdé výroky dekana a podľa jej názoru výzvy na disciplinárne alebo trestné stíhanie sudcu nie sú vecnou kritikou súdov alebo ich rozhodnutí.

Na druhej strane, aj verejnosť by chcela mať istotu, že súdy rozhodujú podľa práva a minimálne sporné rozhodnutia z hľadiska dôkaznej situácie či judikatúry budú relevantne vysvetlené alebo neskôr aj potvrdené odvolacím súdom.

Že nepôjde o právne názory sudcov mimo dôkaznej či právnej reality, ako to bolo v prípade istého sudcu Najvyššieho súdu SR, ktorý svoj útok a vulgarizmy na adresu svojho kolegu na parkovisku súdu vydával za nutnú obranu.