Spoločnosť Naše Farmy chce po SLAK-u obnoviť chov do konca roka, škody ráta v miliónoch

Rozhodnutie štátnych veterinárov bolo nekompromisné. Všetky zvieratá na farmách museli utratiť, a to aj napriek tomu, že začali s ich očkovaním, ktoré však dokáže iba spomaliť šírenie vírusu. Takisto museli usmrtiť vnímavé zvieratá nachádzajúce sa v trojkilometrovom okruhu.

Štvrtý nakazený chov, ktorý sa nachádzal neďaleko troch postihnutých fariem, bol v Lúči na Ostrove, kde bolo takmer 300 kusov dobytka. Spolu na týchto štyroch farmách utratili viac ako dvetisíc kusov dobytka.

O pár dní slintačku a krívačku potvrdili aj na Záhorí, čo prekvapilo i odborníkov. Miesto sa totiž nachádza až sto kilometrov od ohnísk na juhu Slovenska. V Plaveckom Štvrtku chovali viac ako 3 500 zvierat. Posledným ohniskom bola farma v obci Jurová, kde chovali 870 býkov.

Miliónové straty v Ňárade a Medveďove

Na Slovensku v dôsledku slintačky a krívačky museli utratiť až 8 587 kusov hovädzieho dobytka. V chove v Ňárade to bolo 809 a v Medveďove 654 jedincov. Oba patria do spoločnosti Naše Farmy.

Maroš Sýkora v mene spoločnosti Naše Farmy pre Štandard uviedol, že doteraz vyčíslili škody vo výške približne päť miliónov eur: „To sú len priame škody. Straty na tržbách predstavujú približne 300-tisíc eur mesačne. Náklady na prípadnú obnovu chovu sa odhadujú na zhruba tri milióny eur.“

V týchto chovoch v súčasnosti realizujú čistenie a hĺbkovú dezinfekciu, ktorú vykonávajú v cykloch, po ktorých je vždy prostredie testované na prítomnosť vírusu.

„Potom môžeme na farmu priviezť niekoľko kusov zvierat, ktoré pozorujeme a s odstupom času testujeme na prítomnosť nákazy. Tento proces trvá niekoľko mesiacov,“ priblížil Sýkora s tým, že až keď sú opakovane všetky testy negatívne, je možné priviezť do chovu nové stádo.

Aj z jeho slov vyplýva, že ide o časovo náročný proces, počas ktorého farmy nemajú žiadny príjem, len náklady. „Prvotnú obnovu chovu by sme chceli stihnúť už v tomto roku, dostať ho však na úroveň pred nákazou je proces na niekoľko rokov,“ doplnil Sýkora.

Ľudia sa obávali, že po následnom usmrtení zvierat na juhu Slovenska i na Záhorí, prídu zamestnanci o prácu.

„Samozrejme, že slintačka a krívačka sa dotkla aj našich zamestnancov. Ak však hovoríme o prepúšťaní, tomu sa chceme vyhnúť,“ skonštatoval Sýkora.

Z vlastnej skúsenosti v spoločnosti totiž vedia, že v súčasnosti je nesmierny problém získať ľudí do poľnohospodárstva. Preto, ak by prepustili skúsených pracovníkov zo živočíšnej výroby, už by ich nezískali späť.

„Snažíme sa im preto dočasne nájsť inú prácu a s využitím pomoci od štátu využiť aj možnosť kurzarbeitu, teda možnosti znížených úväzkov, aby sme pracovníkom zabezpečili príjem a udržali si ich v stave zamestnancov,“ uzavrel Sýkora.

Skúsenosti odovzdajú iným krajinám

Situácia so slintačkou a krívačkou v súčasnosti podľa ústredného riaditeľa Štátnej a veterinárnej správy Martina Chudého vyzerá priaznivo. Od 4. apríla nie sú hlásené žiadne podozrenia na túto nákazu.

„Inkubačná doba, ktorá je spravidla sedem až štrnásť dní na výskyt nového ohniska, prešla už niekoľkokrát,“ ozrejmil pre Štandard Chudý s tým, že ku dňu 21. mája boli zrušené aj zóny vzťahujúce sa na opatrenia, ktoré bolo nutné vzhľadom na slintačku a krívačku prijať.

Hlavný veterinárny lekár, ktorého zvolili pred mesiacom do výkonného výboru Európskej komisie na kontrolu SLAK-u a bude zastupovať celý stredoeurópsky región ďalej uviedol, že v nedávnom boji s nákazou získali aj nové vedomosti a skúsenosti.

„Tieto naše skúsenosti pretavíme a odovzdáme určite iným krajinám a to ohľadom komunikácie, akčnosti postupu či informovania verejnosti,“ vysvetlil Chudý s tým, že Slovensko postupovalo absolútne transparentne a veľmi rýchlo v situácii, ktorá u nás vypukla.

Hlavný veterinárny lekár ďalej doplnil, že v boji s nákazou bude vytvorený aj nový a aktuálny pohotovostný plán, ktorý by mohol byť vzorom aj pre iné krajiny.

Podľa neho sa z celej situácie poučili aj farmári, ktorí by už mali mať skúsenosť, že alfou a omegou v predchádzaní takýmto situáciám sú biologické opatrenia na ochranu chovov.

„To sme počas celej krízy zdôrazňovali. Zapamätajú si zrejme aj do budúcna, že na farmách musia byť brody, evidencia osôb, ktoré tam idú, že sa musia dezinfikovať vozidlá či dodržiavanie čierno-bieleho systému na farmách, aby sa zabránilo zavlečeniu vírusu do chovu,“ dodal Chudý.

Veľké farmy zatiaľ neodškodnili

Počas nákazy museli veterinári preventívne usmrcovať aj niekoľko kusov ošípaných či hovädzieho dobytka v domácich chovoch v okolí ohnísk nákazy.

Škodu u nich odhadli na takmer 60-tisíc eur. „Fyzické osoby sme už vykompenzovali. Dostali reálne ceny za to, že si kúpia presne to isté zviera v danej váhe,“ povedal v minulosti minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč.

Veľké farmy zatiaľ neodškodnili. Čaká sa na vyjadrenie poisťovní, aby štát vedel, koľko treba doplatiť. Odškodnenie by malo ísť zo štátneho rozpočtu, konkrétne zo sumy, ktorá sa týka spolufinancovania v oblasti poľnohospodárstva.

Podľa Maroša Sýkoru odškodné od štátu si nemožno predstavovať ako jednorazovú platbu. O odškodnení rokuje so štátom Slovenská poľnohospodárska a potravinová komora a pôjde s najväčšou pravdepodobnosťou o komplex dotácií a úľav.

„Tie budú navyše rozložené v čase tak, aby zodpovedali potrebám chovateľov a pritom rešpektovali legislatívne a ekonomické možnosti štátu. Tieto diskusie sú partnerské a vnímame ich ako veľmi konštruktívne,“ doplnil pre Štandard Sýkora.

Štandard oslovil aj Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Na otázky neodpovedali.