Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec: obavy samospráv a ľudí o pitnú vodu rastú
Ministerstvo životného prostredia podpísalo so starostami z Podpoľania memorandum o spolupráci pri výstavbe prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec – Látky. Sú však aj zástupcovia samospráv, ktorí ho nepodpísali. Majú obavu o pitnú vodu.
Tlačová beseda po podpise memoranda o spolupráci. Foto: Foto: TASR/ Jaroslav Novák
V spomínanom memorande si zástupcovia samospráv stanovili podmienky, za ktorých sú ochotní túto stavbu podporiť. Ide napríklad o zachovanie kvality pitnej vody, stopku pre úložisko jadrového odpadu či o výstavbu čistiarne odpadových vôd.
Podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu boli uzavreté veľmi konkrétne dohody. Jedna z nich hovorí o tom, že Podpoľanie si bude ročne rozdeľovať 2,5 milióna eur a ústretové samosprávy budú z projektu iba profitovať.
„Tie dohody sú v tomto memorande zadefinované a sú naviazané na prevádzku a činnosť budúcej prečerpávacej elektrárne," uviedol 5. júna na tlačovej besede Taraba.
Memorandum však ešte musia potvrdiť na úrovni vlády, kde ho chce budúci týždeň šéf rezortu životného prostredia predložiť. Ak bude prijaté, v ňom dohodnuté veci sa budú realizovať skôr, ako začne samotná výstavba.
Ľudia, ktorí výstavbu prečerpávacej elektrárne dlhodobo odmietajú, však spísali petíciu – podpísalo sa pod ňu takmer 20-tisíc obyvateľov.
Projekt vodnej elektrárne. Foto: Vodohospodárska výstavba
Sporný projekt si kladie za ciel získanie hydroenergetického potenciálu prepojením jestvujúcej vodárenskej nádrže Málinec s novou hornou nádržou pri Látkach.
Obava o zdroj pitnej vody
Memorandum podpísalo, a teda s výstavbou súhlasilo 17 obcí, medzi nimi aj najviac dotknutý Málinec a Látky. Našli sa však aj takí zástupcovia samospráv, ktorí tak neurobili. Podľa nich je totiž memorandum predčasné.
Obávajú sa hlavne toho, že dôjde k znehodnoteniu pitnej vody v Málinci. Ide o zdroj pitnej vody pre zhruba 63-tisíc obyvateľov, ktorí žijú v južných okresoch Banskobystrického kraja.
„Nemôže prísť k ohrozeniu zdroja pitnej vody v Málinci. To je absolútne prvý a základný predpoklad, ktorý verejne hovoríme, ale ktorý je a bude počas realizácie diela i následnej prevádzky garantovaný,“ ubezpečil Taraba.
Jedným zo starostov, ktorí sa pod memorandum nepodpísali, je aj starosta Cinobane, kde je dotknutá časť Žihľava – Čechánky, Jozef Melicher. Na stretnutí občianskeho združenia Čechánky to odôvodnil tým, že má obavu o zdroj pitnej vody.
„Som znepokojený, že s výstavbou prečerpávacej vodnej elektrárne by sme mohli prísť o zdroj pitnej vody pre juh stredného Slovenska,“ zdôraznil Melicher.
Podľa neho je na zvolených zástupcoch, aby sa zastali výstavbou dotknutých ľudí, ktorí môžu byť oklamaní. „Aby aj do budúcna mohli využívať vodu z vodárenskej nádrže Málinec naše deti a vnuci,“ dodal starosta Cinobane.
Podobný názor ako starosta Melicher zdieľa aj primátor Hriňovej a poslanec Banskobystrického samosprávneho kraja Stanislav Horník, ktorý navyše vyčíta kompetentným nedostatočnú komunikáciu s obyvateľmi dotknutej lokality.
Mestské zastupiteľstvo v Hriňovej v Detvianskom okrese ešte vo februári prijalo uznesenie, ktorým odmietlo takzvanú strategickú investíciu v regióne: prečerpávaciu vodnú elektráreň Málinec – Látky s horným stupňom Látky – Čechánky.
Zároveň mesto vyjadrilo plnú podporu vlastníkom nehnuteľností v tomto území, ktorí sa zhodujú, že sú poškodzované ich práva.
„Aj po štyroch mesiacoch konštatujem, že informácie o tejto stavbe sú napriek avizovanej kampani kompetentných veľmi chabé a zhrnuté do jednej malej brožúrky,“ uviedol na stretnutí Horník.
Podľa jeho slov sľubované verejné stretnutia a vysvetľovacia kampaň v dotknutých lokalitách boli veľmi sporadické.
„Za zmienku stojí jedine stretnutie v obci Látky, kde prítomní občania a dotknutí obyvatelia prezentovali jednoznačný nesúhlas,“ dodal Horník.
Pod memorandom chýba aj podpis starostu obce Klokoč Radoslava Hrušku, ktorý celú situáciu vysvetlil obyvateľom na sociálnej sieti. Ako jeden z hlavných dôvodov odmietnutia memoranda uviedol krátkosť času na oboznámenie sa s projektom.
Podľa jeho slov na vyjadrenie svojho názoru mal mimoriadne krátky čas, a to doslova z jedného dňa na druhý. To mu neumožňovalo zvolať obecné zastupiteľstvo, ktoré by ho poverilo alebo nepoverilo k podpisu.
„Čo je ale dôležitejšie, pre krátkosť času ani nebolo možné oboznámiť sa s dopadovými štúdiami ohľadom výstavby a dopadom na biodiverzitu, nakoľko takéto štúdie doposiaľ neexistujú,“ vysvetlil Hruška.
Takisto si je vedomý svojho kroku a takisto toho, že niektorí obyvatelia môžu mať opačný názor. „Som pripravený niesť za to zodpovednosť pri najbližších komunálnych voľbách, no ja iný nechcem byť a ani nebudem,“ doplnil Hruška.
Na starostovskej stoličke sa chce naďalej rozhodovať objektívne a na to je nevyhnutné mať k dispozícii všetky potrebné informácie. „Som presvedčený, že ani samotných Klokočanov by netešil finančný profit na úkor prípadnej skrivodlivosti občanov inej obce,“ dodal.
Zástupcovia najviac dotknutých samospráv starosta Málinca Igor Lacko a starosta Látok Mário Kubiš memorandum podpísali. Foto: TASR
So životom ľudí nehazardujú
Starosta priamo dotknutého Málinca Igor Lacko memorandum podpísal a na tlačovej besede uviedol, že memorandum sa nerodilo z večera do rána. Boli to vraj hodiny a dni neustálej komunikácie.
„My sme prichádzali so svojimi podmienkami. Jedna je prvoradá, a to zásobovanie pitnou vodou, jej dodávanie a kvalita surovej vody pre celý región,“ argumentoval starosta Lacko.
Podľa neho odporcovia výstavby spochybňujú odborníkov. „K tomu sa ja vyjadrovať nebudem. Ale kto by išiel hazardovať so životom 60-tisíc ľudí, ktorí prijímajú túto vodu?“ pýtal sa starosta Málinca.
Ďalej doplnil, že im je vyčítané, že predali vodu za garančný, respektíve solidárny fond. „Tu je teraz na ťahu vláda, ministerstvo, aby to dali do legislatívy. Keď to bude v zákone, budeme vedieť, že to s nami myslia vážne,“ doplnil Lacko.
Tento dotknutý región je vedený aj ako vhodné miesto na úložisko jadrového odpadu. V memorande je podľa neho podmienka garantovaná, "že by sme sa tomuto vyhli“, dodal s tým, že nič nepredávajú.
Jeho náprotivok z výstavbou priamo dotknutej obce Látky tiež zdôraznil, že nič nepredali. „My sme bojovali za podmienky do budúcnosti. Pre naše deti a všetkých ľudí, ktorí budú v regióne žiť,“ vysvetlil starosta Látok Mário Kubiš.
Tiež potvrdil, že číslo jeden v memorande je udržanie kvality surovej a pitnej vody. „Aktivisti vykrikujú, že toto tam nie je. Je to tam číslo jedna a aj od začiatku bolo,“ povedal Kubiš.
Ďalej doplnil, že aktivisti i ľudia z občianskeho združenia Čechánky vedeli o všetkých podmienkach, ktoré sú v memorande zapracované.
„Oni sami na tom s nami pracovali. Boli prizvaní do komunikácie, boli na sedeniach. My myslíme na ľudí, myslíme na pitnú vodu. Ak sa to nedodrží, memorandum bude neplatné,“ zdôraznil Kubiš.
Minister Taraba na tlačovej besede uviedol, že podpis memoranda odsúhlasili najmä v Látkach a Málinci, kde to jednohlasne schválili na svojich obecných zastupiteľstvách.
„Dobrovoľne sa pridalo ďalších 15 obcí z Podpoľania. My nepotrebujeme ani tých 15, ale sme veľmi radi, že prišli a podporili to,“ povedal envirominister.
Podľa ministra sú to primátori a starostovia, ktorí sa postavili k téme zodpovedne a história im to nezabudne.
„Kto nechce benefit, tak ho nebude mať,“ reagoval, naopak, Taraba na margo zástupcov samospráv, ktorí memorandum nepodpísali.
Šéf envirorezortu doplnil, že "nikomu nebudú tlačiť peniaze, aby bol bohatý". Takisto nemieni nikoho tlačiť do projektu – balík peňazí si však rozdelia iba tí, ktorí na projekte participujú.
Taraba ďalej konštatoval, že doteraz mu nikto nepovedal, čo je zlé na tom, že ministerstvo na Podpoľanie prinesie 1,8 miliardy eur, ktoré nebudú financované zo štátneho rozpočtu, ale z externých zdrojov, a projekt bude vysoko návratný.
