Ťažba dreva v lokalite Marková. Ochranári ju kritizujú, inšpekcia pochybenie nezistila

Lokalita Marková v Nízkych Tatrách je chránené a vzácne územie. Viacerí ho označujú aj ako entomologický klenot, pretože tam žijú unikátne druhy hmyzu a rastlín.

Odborníci danú lokalitu skúmajú už desiatky rokov a bojujú, aby sa tu už neťažilo. Podľa iniciatívy My sme les je najväčšou vzácnosťou nedávny nález, ktorý sa podarilo urobiť.

Ide o muchárku pralesnú – veľkú dravú muchu, ktorá dokáže uloviť aj osu. Tento druh bol 160 rokov „nezvestný“ a považovaný za vyhynutý v celej Európe, až do objavenia v Markovej.

Prvé fotografie tejto muchy z prírody vyhotovili práve slovenskí entomológovia. Muchárka pralesná je naviazaná práve na jedlo v danom území. Je to lokálny druh, z vhodného biotopu sa do širšieho okolia nerozlietava.

Ďalším významných druhom je boroš schneiderov, ktorý už vyhynul vo väčšine krajín západnej a strednej Európy. Ďalším je fuzáč karpatský, ktorý žije iba v štyroch krajinách. Oba sú druhmi európskeho významu.

Hovoria o zneužití kalamitnej ťažby

Na území nad obcou Baláže pri Banskej Bystrici rastú takisto aj 200- až 300-ročné stromy a Lesy SR tam začali s výrubom smrekov. Ťažbu povolila Správa Národného parku. Aktivisti podali preto podnet na Slovenskú lesnícko-drevársku inšpekciu.

Podľa ochranárov iniciatívy My sme Les a OZ Prales v lokalite začali štátni lesníci s náhodnou ťažbou. „To znamená, že idú vyťať stromy, ktoré sú napadnuté lykožrútom,“ uviedol pre médiá Juraj Vysoký z OZ Prales.

Vysoký si podľa vlastných slov prezrel spadnuté kmene na mieste a vraj nenašiel ani jeden strom, ktorý by bol napadnutý lykožrútom a neboli tam ani stopy po ňom.

Ochranári sú presvedčení, že išlo iba o zneužitie kalamitnej ťažby. „Pritom v skutočnosti ťažili zdravé stromy. Teraz hrozí, že dôjde k poškodeniu biotopov a strate chrobákov, rastlín či húb,“ vysvetlil Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les.

Podľa Lesov SR, ktoré už medzičasom s prácami skončili, nedošlo k porušeniu zákona. Všetky kroky konzultovali, boli schválené štátnymi ochranármi a prišlo len k spracovaniu roztrúsenej kalamity.

„Ide o citlivo vybrané lykožrútom napadnuté smreky, ktoré vyznačili a vyťažia kvôli zabráneniu šírenia lykožrútovej kalamity v danej oblasti,“ uviedlo v stanovisku pre Štandard Ministerstvo životného prostredia SR.

Nešlo o bezzásahové územie

Štátni lesníci argumentujú, že zákrok bol nevyhnutný. Lokalitu napadol lykožrút smrekový a ich zákonnou aj odbornou povinnosťou je chrániť lesný porast pred jeho rozvratom.

Zásah prebehol v území s druhým stupňom ochrany, kde zákon umožňuje aktívny manažment. Podľa Lesov SR tak nešlo o bezzásahové územie.

„Práve naopak, naša činnosť bola zameraná na záchranu lesného biotopu a prevenciu jeho kolapsu v dôsledku šírenia škodcu,“ ozrejmila pre Štandard hovorkyňa Lesov SR Laura Tettingerová. 

Štátne lesy s ťažbou dreva v lokalite Marková už skončili. „V súčasnosti neprebieha žiadny výrub. Sanačné práce sme ukončili a realizovali ich výlučne na základe povolenia príslušných orgánov ochrany prírody,“ povedala hovorkyňa.

Podľa jej slov v Markovej ďalšiu ťažbu neplánujú. „Ak by sa v budúcnosti situácia v poraste zhoršila, napríklad v dôsledku novej kalamity, budeme konať presne v zmysle zákona,“ vysvetlila Tettingerová s tým, že požiadajú príslušné orgány o schválenie zásahov.

Nezistili žiadne pochybenia

Na základe spomínaného podnetu mimovládnych organizácií vykonala kontrolu v tejto oblasti Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia. Ako uvádza portál Lesmedium, zo záverov je zrejmé, že v lokalite Marková spracovali celkovo 434 kubických metrov kalamitného dreva.

„Z výsledkov štátneho dozoru vyplýva, že Lesy SR postupovali zákonne, odborne, v rozsahu, ako si vyžadoval akútny stav biotopu. Takisto nebolo identifikované žiadne porušenie zákona."

Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia skonštatovala, že spracovali výlučne stromy identifikované ako poškodené biotickým činiteľom, ktoré predstavovali potenciálne ohnisko ďalšieho šírenia škodcu.

Zdravé dreviny ani ekologicky stabilizovaná, neaktívna drevná hmota neboli podľa kontroly z porastu odstránené a ponechali ich na mieste, kde naďalej plnia svoju ekologickú a biodiverzitnú funkciu.