Nedostatočne chránime hlucháňa. Európska komisia hrozí pokutami

Eurokomisia podala na Súdny dvor EÚ spomínanú žalobu na Slovensko za porušenie smerníc o biotopoch a o vtáctve. Spor následne naša krajina prehrala s odôvodnením, že porušila dané smernice.

Vtedajšie vedenie ministerstva životného prostredia argumentovalo, že je to poľutovaniahodné, avšak vinu nenesú. Podľa nich predchádzajúca vláda neprijala potrebné opatrenia.

Envirorezort v stanovisku v roku 2022 uviedol, že v rozsudku Súdneho dvora EÚ sa uvádza, že programy starostlivosti o lesy od 1. januára 2015 nepodliehali primeranému posúdeniu ich vplyvov. „Z povinnosti vykonať posúdenie bola vyňatá tiež náhodná ťažba dreva,“ reagovalo MŽP SR.

Tieto opatrenia teda mali vraj uľahčovať neoprávnené ťažby za čias ich predchodcov. „V dôsledku takzvanej náhodnej ťažby dreva sa v rokoch 2004 až 2015 znížila populácia hlucháňa hôrneho o 42,5 percenta,“ dodal envirorezort.

K náprave podľa Európskej komisie neprišlo

Slovensko bolo v roku 2022 zaviazané k tomu, aby vykonalo náležité opatrenia adekvátne chrániace daného živočícha a jeho biotopy. V prípade, že chce štát zasiahnuť, napríklad kalamitnou ťažbou, tak tento zásah má byť prísne posúdený.

„Odvtedy podľa Európskej komisie Slovensko neurobilo náležité kroky. Nechráni hlucháňa dostatočne a nezmenilo legislatívu tak, aby nedochádzalo k negatívnym zásahom do jeho populácie,“ uviedol na sociálnej sieti europoslanec Michal Wiezik.

Podľa neho to platí pre predchádzajúcu vládu i tú súčasnú. Slovensko má teraz niekoľko týždňov na to, aby na výzvu Európskej komisie odpovedalo a predložilo adekvátne argumenty, že si plní svoje povinnosti.

Ak bude EK aj naďalej vidieť, že neprišlo k náprave, bude to zrejme riešiť súdnou cestou. Pôjde tak už o druhý súd v uvedenom prípade.

„Prvýkrát sme sa sankcii vyhli s prísľubom, že veci zlepšíme, keďže sme sa ukázali ako niekto, kto nedodržal slovo, pokuta musí prísť,“ doplnil Wiezik.

Suma, o ktorú pôjde, môže byť naozaj veľká. Podľa vyjadrení europoslanca až niekoľko miliónov eur plus penále. Odpoveď by mohla byť známa už o pár týždňov.

Hovoria o zdedenom probléme

Súčasné vedenie envirorezortu hovorí, že je to zdedený problém, ktorý na pravidelnej a odbornej báze intenzívne komunikuje s EK. V tejto súvislosti rezort prijíma opatrenia založené na spolupráci všetkých dotknutých strán.

Ide o inštitúcie, ktoré podporia život na vidieku a súžitie človeka s prírodou a rovnako umožnia primerané hodnotenie vplyvov asanačnej ťažby dreva v lokalitách sústavy Natura 2000.

V stanovisku pre Štandard Ministerstvo životného prostredia SR odmieta jednostrannú aktivistickú ideológiu predošlých vlád. „Nerešpektovali práva súkromných vlastníkov či obhospodarovateľov pozemkov a nedokázali pretaviť do praxe riešenia založené na celospoločenskej dohode,“ uviedol odbor komunikácie MŽP SR.

Envirorezort pod vedením Tomáša Tarabu podľa vyjadrenia presadil program, ktorý pomôže Slovensku pri obhajobe riešení.

„V programe záchrany sme spoločne s vedeckými inštitúciami identifikovali vyše 38-tisíc hektárov lesných pozemkov, kde sú potrebné aktívne zásahy na zlepšenie biotopov hlucháňa hôrneho,“ informoval komunikačný odbor.

Podľa nich práve v týchto lokalitách je dôležité vykonať manažmentové opatrenia, obzvlášť v mladých porastoch. „Na rozdiel od predošlých vlád ideme cestou spolupráce s obhospodarovateľmi súkromných či štátnych pozemkov,“ doplnil envirorezort.

Na záver ministerstvo ozrejmilo, že tak, ako bol po odbornej stránke pripravený nový program záchrany živočícha aj po komunikácii s obhospodarovateľmi pozemkov, tak budú komunikovať riešenia s EK pri implementácii európskej smernice o biotopoch a smernice o vtáctve.

V biotopoch musí byť súzvuk

Biotop je v podstate životné prostredie, ktoré tvoria neživé a živé faktory, ktoré tam spolu pôsobia. Medzi tie prvé môžeme zaradiť teplotu, slnko, dážď či sneh. Živé – biotické faktory sú iné organizmy, s ktorými má konkrétny živočích nejaký súzvuk, ako napríklad potrava. 

Optimálny biotop predstavujú prirodzené horské zmiešané lesy so smrekom obyčajným, jedľou bielou, bukom lesným a javorom horským, ako aj prirodzené smrekové lesy s vtrúseným bukom lesným, jarabinou vtáčou a javorom horským.

Vplyv na kvalitu biotopu hlucháňa hôrneho má zapojenosť porastu, ako aj hustota stromov na jednotku plochy (zakmenenie). „Na viac ako 40 tokaniskách v pohoriach stredného Slovenska vek hornej korunovej etáže kolísal medzi 80 až 250 rokmi, pričom hustota stromov predstavovala hodnotu 180 až 800 jedincov na hektár,“ povedal pre Štandard pracovník Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga.

Podľa neho výskyt čučoriedky obyčajnej a ostružiny maliny je dosť významný pre výskyt tohto vtáčieho druhu.

Keďže v zimnom období od novembra do marca tvorí hlavnú potravnú bázu zvieraťa ihličie smreka obyčajného, prípadne jedle bielej alebo borovice lesnej.

Podľa Sanigu tu hlucháň žije od doby ľadovej a je jedným z najstarších obyvateľov planéty. Je veľmi neprispôsobivý, plachý a žije ďaleko od ľudí, obýva lesy od nadmorskej výšky 800 m až po hornú hranicu lesa, čo je 1 550 m n. m.

Saniga roky sleduje, kedy tento najväčší kurovitý vták vstáva, kam chodí, kde a ako spí. Napriek tomu, že sa výskumu venuje už veľmi dlho, o správaní vtáka vraj ani zďaleka nevie všetko.

Nie každý les im vyhovuje

Odborníci sa zhodujú, že v súčasnosti máme lesov dosť, ale nie sú vhodné pre hlucháňa. Pretože, ak sa pestuje hora na hospodárske účely, sústreďuje sa to na produkciu drevnej hmoty, menej na záchranu biodiverzity.

Vtákovi nevyhovuje husto vysadená hora. Obľubuje rozvoľnený les, v ktorom môže vzlietnuť a manévrovať medzi stromami. Dôležitá je kyslá pôda a dostatok svetla, ktoré umožňujú rásť čučoriedke.

Prírodovedec Miroslav Saniga uviedol, že živočích je v strednej Európe do určitej miery viazaný na klimaxové štádium lesa stredných polôh až po jeho hornú hranicu.

Počet dramaticky klesá

V posledných rokoch bol zaznamenaný výrazný pokles početnosti v hlucháních populáciách vo viacerých stredoeurópskych krajinách.

Aj na Slovensku stavy hlucháňa za posledných tridsať rokov poklesli o viac ako tri štvrtiny. Dlhodobé pozorovania lokálnych populácií v pohoriach stredného Slovenska ukazujú nápadný úbytok jedincov o 50 až 80 percent.

„Na základe viacročného výskumu tetrova hlucháňa možno jeho populáciu odhadnúť len na 500 až 600 kohútov. Pred 30 rokmi ich u nás bolo do štyritisíc,“ doplnil Saniga.

Výrub, turisti a dravce

„Smutnú odyseu hluchánieho rodu majú na svedomí viaceré v súčinnosti pôsobiace negatívne faktory. Tetrov hlucháň je vtákom viazaným úzko na lesné porasty pralesovitého typu, a preto mu silne rozpracované umelé lesné ekosystémy nevyhovujú,“ spresnil prírodovedec.

Takisto je to aj zvýšená lesná turistika a nadmerný zber lesných plodov, čo vyrušuje veľmi plaché hlucháne najmä v letnom a jesennom období.

Saniga upozornil, že aplikácia veľkoplošných holorubov pôsobí ako jeden z veľmi negatívnych faktorov na životné prostredie vtáka.

„Stráca sa celistvosť lesných komplexov, vhodné lesné porasty sú rozdrobené do malých plôch, ktoré nepredstavujú dostatočne veľký vhodný biotop,“ zhrnul Saniga.

Podľa neho globálne i lokálne znečistenie životného prostredia vplýva tiež podstatnou mierou na zhoršujúcu sa kvalitu biotopu hlucháňa a následne na zníženie pestrosti potravnej ponuky (znižuje sa druhová pestrosť bylinného podrastu a následne i hmyzích spoločenstiev).

Určitý podiel na kontinuálne znižujúcich sa populačných stavoch majú aj prirodzení predátori, ako sú kuna lesná a skalná, líška hrdzavá, diviak lesný, medveď hnedý, sojka škriekavá, krkavec čierny.

Nepriaznivé poveternostné pomery, a to chladné a daždivé počasie počas vysedávania znášok a vodenia kurčiatok v máji a júni, sa v niektorých rokoch podstatnou mierou podpisujú na degradácii populácie tohto dáždnikového druhu.

„Hluchánčatá sú totiž v prvých dňoch po vyliahnutí veľmi citlivé na podchladenie. Preto sú prírastky tetrova veľmi nízke,“ dodal Saniga.