Psychiatrička Rosenbergerová: Z chorých a problémových detí nevyrastú zdraví dospelí

Samovražedný pokus je akútny stav

Detská psychiatrička Terézia Rosenbergerová z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice pre Štandard potvrdila, že vo svojej ambulancii a praxi eviduje zvýšený počet detí s myšlienkami typu „chcem sa zabiť". 

„Všeobecne vo všetkých pedopsychiatrických, ale aj iných ambulanciách, narastá počet detí s takýmito myšlienkami, pokusmi, sťažnosťami na zlý život, stratu chuti, motivácie," povedala.

Ako bližšie špecifikovala, do ordinácií prichádza veľa detí s ADHD, poruchami PAS, teda s rôznymi formami porúch autistického spektra, stúpa počet pacientov s depresiami, adaptačnými poruchami, poruchami správania v pravom slova zmysle, so závislosťami, látkovými i nelátkovými. 

„Teda ide nielen o drogy, alkohol, cigarety, aktuálne ,žuváky', elektronické cigarety, HHC a automatové darčekové predmety, energetické nápoje, ale čoraz viac o mobil, sociálne siete," konštatovala.

Lekári tiež evidujú nárast počtu detských pacientov s poruchami príjmu potravy, anorexie a zvýšenie počtu obéznych detí. Za alarmujúci však psychiatrička považuje veľký počet maloletých, ktorí sa sebapoškodzujú, depresívnych detí a samovražedných pokusov.

Množstvo diagnóz však podľa Rosenbergerovej ostáva nepodchytených. Vysvetlila, že každý lekár musí kódovať svoju odbornú diagnózu, teda pediater, ktorý ratuje dieťa po intoxikácii liekmi so samovražedným úmyslom, môže uviesť do počítačového programu iba diagnózu otravy tou ktorou látkou. Samovražedný pokus nie. Ten by mal hlásiť na zvláštnom tlačive. 

„Žiaľ, často je v službách na bežných ambulanciách taký nával práce, že to nemusí stihnúť. Mnoho pokusov unikne pri inom poškodení zdravia, napríklad pri havárii, poranení strelnou, bodnou, reznou zbraňou či iným prostriedkom," spresnila psychiatrička s dôvetkom, že v čase a vo veku, keď by sa deti, či mladí ľudia mali tešiť, mať priateľov, záujmy, aktivity, je myšlienka na smrť, pokus zobrať si život -alarmujúci signál. 

„Aj keby bola v štatistike iba jedna samovražedná snaha, aj to je veľa," prízvukuje detská psychiatrička. Ozrejmila, že dieťa sa trápi ďalej, často čin opakuje. „Samovražedný pokus je akútny stav, vyžaduje pobyt na akútnom oddelení v nemocnici," dodala.

Čo sa týka spôsobov sebapoškodzovania, Rosenbergerová má skúsenosti s tým, že si maloletí dokážu ubližovať často agresívnejšie ako dospelí. „Mnohé deti majú pre nejakú inú poruchu (napríklad autistické črty, prejavy), zmenený prah bolesti. Často je hnev či zúfalstvo také nezvládnuteľné, že spôsob dokonania je až absurdný," uviedla. 

Samovražedný pokus je bod zlomu, riešiť sa však vždy dá

Rosenbergerová upozornila, že každé dieťa aj po bezvýznamnom pokuse, by mal vidieť psychiater. Niekedy aj celkom naoko smiešne a bezvýznamné spôsoby sú signálom, že sa dieťa veľmi trápi, volá o pomoc a možno má menej odvahy, alebo nevie ako ďalej.

„Rodičia zvyknú bagatelizovať, zľahčovať situáciu, niekedy sa hanbia, majú strach priznať si, že možno niečo nefunguje, sú narcistickí a nepripustia problém, alebo majú množstvo predsudkov a k psychiatrovi neprídu," zhodnotila.

Psychiatrička apeluje aj na rodičov, ktorí častokrát svojmu potomkovi odmietajú pomôcť, aby diagnózu nemalo „napísanú v papieroch".

„Koľko detí, ľudí má na čele napísané - bol na psychiatrii? Sú to absurdné predsudky, zbytočne zhoršujúce stav dieťaťa a fungovanie rodiny," naráža Rosenbergerová na nezmyselné obavy z psychiatrie, keď daný dokument nemusí pacient ukazovať všade na verejnosti a je navyše viazaný lekárskym tajomstvom. 

Ako dodala, problémy pri neriešení nezmiznú. „Dieťa vyrastie do výšky, nie z problémov."

Slovenské deti nemajú lôžka

Rosenbergerová zároveň upozornila aj na nedostatok detských pedopsychiatrických oddelení a liečební. 

Na Slovensku je 48 detských psychiatrov, 22 ambulancií pre detských pacientov, jeden psychológ na sedem škôl, nedostatok detských klinických psychológov, tri stacionáre a jedna Detská psychiatrická liečebňa v Hrani, kde je asi 80 funkčných lôžok. 

„Je to veľmi málo. Akútne oddelenia - vzhľadom na veľký tlak na lôžka - môžu deti hospitalizovať na veľmi krátku dobu," konštatovala odborníčka. Uviedla, že opakovane žiadali vybudovanie štátnych liečební, najlepšie v každom kraji jednu menšiu. 

„Hlavne z dôvodu vzdialenosti dochádzania rodičov na terapie. Je veľmi zlé pre dieťa i rodinu, ak čakacia doba na hospitalizáciu je aj niekoľko mesiacov, stav sa môže veľmi zhoršiť, chronifikovať, nebodaj skončí fatálne," dodala na margo jedinej liečebne pre celé územie Slovenska, ktorá sa navyše nachádza na východe krajiny a väčšina rodičov tak nemá šancu chodiť pravidelne na terapie, ktoré sú pre dieťa relevantné. 

Iba pobyt bez práce s rodinou podľa psychiatričky nestačí. „Je potrebné, aby rodičia zmenili príčinu problémov dieťaťa. Ak máme hospitalizovaného pacienta zo západného, stredného Slovenska, nemáme možnosť intenzívne pracovať s rodinou," špecifikovala lekárka s dôvetkom, že jedno usmernenie pri prepúšťaní nestačí. Aj z tohto dôvodu sa niektoré deti do liečebne vracajú viackrát. 

Detská psychiatrička upozornila aj na zneužívanie lôžok deťmi z centier pre deti a rodiny, ktoré veľmi často cirkulujú po psychiatrických zariadeniach. Keďže sa im nechce učiť, tak zneužívajú situáciu a vyhrážajú sa hocičím, alebo vystrájajú, len aby sa dostali do nemocnice či liečebne. Kde, ako vravia: „Je väčšia zábava". 

Lekárka poukázala aj na fakt, že jediná liečebňa na Slovensku nemá ani svojho pediatra, laboratórium či oddelenie intenzívnej medicíny. „Nevie poskytovať okamžité služby resuscitácie," pritom častokrát sa pri zachraňovaní počíta každá sekunda, ktorá môže pri prevoze do najbližšej nemocnice zavážiť. 

Limitujúcim faktorom je vzdialenosť

„Počula som názor, že budovať lôžka je stredovek, že je potrebné pracovať komunitne tak, aby deti mohli žiť so svojou rodinou a ostávali doma. Súhlasím s tým, že je to krásna vízia budúcnosti," vyjadrila sa doktorka. No zároveň upozornila, že v prípade komunitnej psychiatrie nemáme vyškolených pracovníkov, aby bol terén riadne zabezpečený.

Podľa detskej psychiatričky je dôležité poslať dieťa do nemocnice a nezostať s ním doma, ak ohrozuje okolie, vyhráža sa zabitím kohokoľvek vo svojom okolí, ak príde skaličené, dorezané a hovorí, že chce zomrieť.

Taktiež to, ktoré je úzkostné, nevychádza z domu, pre úzkosť a obavy nechodí do školy, nemá sociálny kontakt alebo má poruchu príjmu potravy, ktoré má šestnásť rokov, hmotnosť 35 kilogramov a body mass index na hranici smrti. 

Rosenbergerová prízvukuje, že psychiatria nie je „len" o agresivite, drogách a vyhrážkach. „Musíme si uvedomiť, že z chorých, narušených, problémových detí nevyrastú zdraví, bezproblémoví dospelí," uzavrela.

Rezort zdravotníctva chystá pomoc

Minister zdravotníctva Kamil Šaško nedávno osobne navštívil Detskú psychiatrickú liečebňu Hraň, kde sa informoval o aktuálnej situácii v oblasti ochrany duševného zdravia detí. Prisľúbil pomoc a podporu a tiež svoje osobné zastúpenie v riešení konkrétnych požiadaviek.

„Touto problematikou sa budeme zaoberať aj na najbližšom rokovaní Rady vlády pre duševné zdravie," uviedol pre Štandard komunikačný odbor ministerstva zdravotníctva s dôvetkom, že v tomto prípade ide o nadrezortnú tému, ktorá si vyžaduje spoluprácu viacerých rezortov, pričom šéf rezortu sa zaviazal vytvoriť potrebnú nadrezortnú skupinu na vysokej úrovni pre riešenie duševného zdravia detí.

Urobil tak 24. júna, kedy zriadil nadrezortnú pracovnú skupinu, ktorá bude riešiť nedostatok psychiatrov či psychológov. Zameria sa na deti, mladistvých a prevenciu duševného zdravia. Do skupiny sú zapojené rezorty zdravotníctva, školstva, práce, spravidlivosti a vnútra. 

„Z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti budú tiež najneskôr do marca 2026 vybudované tri detské psychiatrické stacionáre v Martine, Bratislave a v Prešove a dve špecializované centrá pre poruchy autistického spektra v Prešove a Turci," konkretizoval rezort.

Suma, ktorú ministerstvo na nové zdravotné strediská vyčlenil a ktoré sú v procese, predstavuje výšku takmer 2,5 milióna eur.

Komisár pre deti vidí problém v rodine

Na najakútnejšie problémy duševného zdravia detí pravidelne upozorňuje aj Komisár pre deti Jozef Mikloško. „Jednou z veľmi vážnych tém je práve zhoršujúce sa duševné zdravie detí a mládeže, u ktorých sa čoraz častejšie objavujú aj samovražedné myšlienky či prípady sebapoškodzovania," vyjadril sa pre Štandard komisár. Podľa neho ide o formy volania o pomoc, ktoré nesmieme prehliadať ani podceňovať.

Nedávne štatistiky ukázali, že až 1 800 mladých ľudí mesačne vyhľadáva na Googli výraz „chcem sa zabiť". Zo slov Mikloška vyplýva, že práve toto vysiela silný signál o tom, ako veľmi neplnoletí potrebujú byť vypočutí, pochopení a nesúdení – nielen doma či v škole, ale v celej spoločnosti. 

„Mladí ľudia hľadajú odpovede, pochopenie alebo únik v digitálnom svete, keď ich realita presahuje," doplnil. Práve online priestor, vzťahy v rodine či šikana sú podľa komisára pre deti častým spúšťačom psychickej krízy. 

Už len negatívny komentár na sociálnej sieti na adresu dieťaťa môže mať naňho silný dosah a spustiť u neho psychické problémy. „Slovo je najsilnejšia zbraň. Dokáže zachrániť život, ale aj ho zničiť," prízvukuje Mikloško.

Digitálny heroín - problém detí

„Vzťahy v rodine sú absolútne kľúčové. Za pokazenými vzťahmi v rodine môže nasledovať často únik do digitálneho sveta, kde je častá kyberšikana, ale aj nereálne vzory, nereálny život," povedal a dodal, že súčasťou tohto online sveta sú aj nebezpečné výzvy alebo až návody na to, ako to celé ukončiť. 

Komisár upriamil pozornosť aj na strach a obavy mladých zo zlyhania, keď si často myslia, že musia byť dokonalí a ak zlyhajú, nemajú hodnotu. Napríklad dievčatá sa porovnávajú s nereálnymi filtrami instagramových modeliek a odmietajú pochopiť, že takto tí ľudia na druhej strane v skutočnosti nevyzerajú.

Ďalej bližšie objasnil, že hrozbou začína byť aj AI (umelá inteligencia). „Pretože tá vám nikdy neodporuje. A mnoho detí a mladých ľudí ju považuje za najlepšieho priateľa. AI vám vždy povie to, čo chcete počuť," konštatoval. 

Ak deti trávia čas pasívne a teda prezeraním nereálnych obrazov dokonalosti v online svete, porovnávaním sa, vystavením negatívnym komentárom či neustálemu tlaku, ak online priestor nahrádza reálne vzťahy a kontakt so svetom, stáva sa podľa Mikloška rizikovým.

„Maloletí v ňom hľadajú kontakt a pochopenie, no často tam zažijú odmietnutie, zneváženie alebo kyberšikanu. Tým viac sa uzatvárajú a zároveň v tom istom priestore trávia ešte viac času," priblížil.

Začarovaný kruh je podľa neho potrebné pretrhnúť kvalitnou prevenciou, digitálnou výchovou, vytváraním bezpečného online prostredia a zdravého, podporujúceho rodinného prostredia. Minimálne sociálne siete by mali byť podľa neho regulované, keďže dnes sa na nich môžu zaregistrovať deti v akomkoľvek veku a nikto to nekontroluje.

„Je potrebné povedať to na rovinu, že online priestor a zvlášť sociálne siete sú digitálny heroín," vyjadril sa Mikloško. 

Duševné zdravie je dnes podľa neho jednoznačne jednou z najväčších výziev detstva a dospievania. „Deti to samy pomenovali v našom prieskume ako najvážnejší problém, ktorý ich ohrozuje," spomína na záver komisár s tým, že tento fakt musíme brať s plnou vážnosťou – nie ako dočasnú „krízu", ale ako systémový problém vyžadujúci koordinovanú odpoveď viacerých rezortov, pretože toto nevyrieši jedno ministerstvo.

Preto oceňuje slová ministra zdravotníctva, ktorý v tomto smere prisľúbil nadrezortnú pomoc s osobnou účasťou.