Urgenty evidujú zvýšený počet intoxikovaných detí. Zakázané látky na trhu a ich riziko

Kým v trenčianskej Fakultnej nemocnici je podľa hovorkyne Martiny Holecovej všetko v poriadku, vo Fakultnej nemocnici v Trnave deti, ktoré alkohol či spomínané drogy požili, evidujú.

„Môžeme potvrdiť, že za posledné dva týždne sme v našom zdravotníckom zariadení mali hospitalizovaných mladistvých, ktorí užívali alkohol či látky ako THC a HHC,“ spresnil pre Štandard Matej Martovič, hovorca Fakultnej nemocnice v Trnave. 

Prípady súvisiace s alkoholom a spomenutými látkami sa vyskytujú aj vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline. „Avšak v štandardnej miere,“ objasňuje pre nás hovorkyňa Zuzana Fialová. 

Školy vapovacie perá či cigarety evidujú

„Je až alarmujúce, ako ľahko sa deti k týmto zakázaným látkam vedia dostať, bohužiaľ, aj u nás sa stalo niekoľko prípadov, kedy sme museli riešiť používanie elektronickej cigarety alebo žuvacieho tabaku v škole. Avšak nevieme až dopodrobna zanalyzovať, o aké látky ide,“ spomína pre Štandard Gabriel Kalna, riaditeľ Základnej školy Pavla Marcelyho v Bratislave. 

Ako ďalej vraví, každý prípad riešia individuálne s konkrétnym zákonným zástupcom aj žiakom, ale zároveň o týchto skutočnostiach vždy oboznámia rodičov celej školy.

„Samozrejme, bez uverejnenia mena konkrétneho školáka. Rodičov aj žiakov informujeme elektronicky cez Edupage alebo Facebook aj o možných následkoch a aj o tom, že sme niečo také v školskom zariadení objavili,“ vraví riaditeľ s tým, že aj takto apelujú na rodičov, aby si doma s deťmi o tom pohovorili, poprípade im prehľadali veci.

Skúšanie nových, aj zakázaných látok podľa neho patrilo k životu každého dospievajúceho.

„Aj my, dnes dospelí, sme každý ešte pred dovŕšením osemnásteho roku isto mali možnosť vyskúšať cigaretu. Možno sme ju potiahli mame, alebo nám ju ponúkol ujo či spolužiak,“ spomenul Kalna odľahčene, no zároveň dodal, že problém je dnes ten, že deti sa už zameriavajú na rôzne produkty, ktoré ešte nie sú so svojimi účinkami presne známe, a to im práve môže aj z medicínskeho hľadiska veľmi uškodiť. 

„Je v prvom rade na rodičoch, aby svoje deti poučili, čo sa môže a čo nie, pretože my v škole ťaháme za kratší koniec a práve upozorňovaním na zakázané látky ich niekedy ešte viac povzbudíme do ich vyskúšania,“ skonštatoval Kalna. 

K prípadom intoxikovaných detí privolali aj políciu

Podľa vyjadrení, ktoré pre Štandard zaslal hovorca Krajského riaditeľstva PZ Michal Szeiff, hliadky Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III boli za obdobie od 1. januára 2025 vyslané k hospitalizovaným deťom, prípadne k mladistvým intoxikovaným alkoholom či omamnými a psychotropnými látkami celkovo šesťkrát. 

Szeiff k vyjadreniam prikladá aj zoznam zakázaných látok, na ktorý pribudli produkty pod označením HHC (HHC-P, HHC-O). Na základe novely zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch sú tieto najznámejšie zlúčeniny, ktoré sa nachádzajú v konope, a to psychoaktívne substancie THC (tetrahydrokanabinol) a HHC (hexahydrokanabinol) nelegálne. 

Novela ešte v novembri 2024 priniesla aj úplný zákaz priameho predaja látok HHC z automatov, keďže deti sa k takýmto produktom do náplní vapovacích pier mohli dostať takmer kdekoľvek. 

Prípady otrávených detí však svedčia o tom, že neplnoletí sa k zakázaným látkam dostávajú aj napriek zákazu predaja z automatov. 

„Jedným z najčastejších spôsobov zabezpečovania substancií zo skupiny nových psychoaktívnych látok, ku ktorým patria aj HHC, HHC-P, HHC-O a podobne, je zneužitie informačných a komunikačných prostriedkov, napríklad internetu ako aj poštových a kuriérskych služieb,“ objasnil hovorca Szeiff. 

Kým niektoré produkty zakázali, iné sa predávajú

Pri detailnejšom prehľade na internete zo stránok predávajúcich pôvodne aj výrobky s kanabinoidmi (HHC, THC), určených do elektronických cigariet či podobných vapovacích pier, zmizli z ponuky tie, ktoré vo svojich náplniach obsahovali práve zložku HHC a THC. Pri výrobkoch je uvedené „produkt sa už nepredáva“ alebo „vypredané“. 

„Dobrý deň, už nebudete predávať jednorazové perá s HHC?“ oslovila redaktorka Štandardu ako „bežná zákazníčka“ jednu z takýchto internetových predajní. Odpoveď prišla obratom: „Dobrý deň. Momentálne sú produkty HHC zakázané. Ďakujeme za pochopenie.“

Na internetových stránkach sa tiež objavujú aj lízanky či iné sladkosti s chuťou konope. Tie však zákazu predaja nepodliehajú, a teda z obehu stiahnuté nie sú, aj napriek tomu, že CBD tiež pochádza z konope. Daná zložka však nemá psychotropné účinky, nie je zaradená do zoznamu zakázaných látok, a teda býva voľne dostupná v Slovenskej republike i v celej únii.  

„Podľa štúdií a správ používateľov môže používanie CBD zmierniť symptómy spojené s úzkosťou, stresom alebo depresiou,“ uvádza internetová stránka zdravotné účinky.

Ako pri lízankách predajca ďalej píše: „Obsahujú prirodzený obsah kanabinoidov, ako je CBD, CBN alebo CBG a tiež legálne množstvo THC.“

Na otázku legálneho množstva THC (keď je v zozname zakázaných látok) hovorca Michal Szeiff doplnil: „Zákon neuvádza žiadne povolené množstvo THC alebo HHC v produktoch, to znamená žiadne množstvo THC v produkte nie je tolerované,“ spresnil hovorca, no zároveň ozrejmil, že takzvané „technické konope" môže obsahovať 0,2 percenta THC.  

„Ide o konope pestované na priemyselné účely a pestovateľ musí mať povolenie SPA alebo Ministerstva zdravotníctva SR,“ vysvetlil Szeiff, čo sa myslí pod pojmom „legálne množstvo THC“ u týchto konopných lízaniek. Konopa siata s hlavnou zložkou CBD je teda s vydanými povoleniami legálna.

Zoznam so zákázanými látkami je potrebné opäť rozšíriť

Aj napriek doplneniu nových psychotropných substancií do celkového zoznamu zakázaných látok sa na politickej scéne hovorí o obchádzaní legislatívy výrobcami spomínaných inkriminovaných výrobkov s HHC či THC. 

„Tí hľadajú ďalšie látky, ktoré nie sú na zozname zákazu. Predajcovia už teraz ponúkajú rôzne alternatívy aj našim deťom, ktoré sa tak k omamným a psychotropným produktom dokážu stále ľahko dostať,“ upozorňuje na problematiku Kresťanskodemokratické hnutie. 

Výrobcovia, aby obišli zákon, vytvárajú nové zlúčeniny, ktorých názov alebo skratka sa v terajšom zozname nenachádza.  

Polícia o nepriaznivej situácii vie. Ako hovorca Szeiff uviedol, dlhodobo monitorujú ponuku rôznych látok s omamným a psychotropným účinkom, ako aj problémy s ich zaraďovaním medzi zakázané látky.

„Z tohto dôvodu Ministerstvo vnútra SR vypracovalo návrh zákona o nových psychoaktívnych látkach, ktorý by umožňoval zaradenie zlúčeniny medzi zakázané bez omeškania na základe podobnosti chemickej štruktúry podľa definovaných chemických štruktúr v zákone,“ spresňuje medzery v zákone Szeiff.

Ozrejmil, že ešte v januári 2025 návrh zákona o nových psychoaktívnych látkach zaslal minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok list ministrovi zdravotníctva SR Kamilovi Šaškovi na ďalšie legislatívne konanie.

Napriek zákazom si deti drogy vedia zohnať

K intoxikovaným deťom sa vyjadrilo aj Centrum pre liečbu drogových závislostí, kde majú i zo skúseností mladistvých isté poznatky, odkiaľ si psychotropné látky ako THC alebo HHC vedia mladí zabezpečiť. 

„Pravdepodobne od kamarátov, často kúpou v Česku, kde sú látky stále legálne dostupné aj neplnoletým. Mnohí tam študujú, cestujú, majú známych. A zrejme aj kúpou cez internet,“ predpokladá Ľubomír Okruhlica, riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí a zároveň hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre medicínu drogových závislostí.

Okruhlica pre Štandard spomína aj prípady, keď deti v minulosti v domnení, že užívajú HHC, užívali takzvané „faky“, a teda napodobeniny, u ktorých až laboratórne testy potvrdili, že obsahovali iné prípravky, ktoré mohli spôsobiť intoxikáciu. 

Mládež podľa odborníka očakáva pri užití nelegálnych látok ako HHC a THC príjemný zážitok omámenia, eufórie, často vedúci až k smiechu.

„Avšak v prípade silnej dávky a koncentrácie užitého kanabinoidu, a je jedno či ide o THC, alebo príbuzné HHC dochádza k stavom intoxikácie, ktoré sa okrem možných telesných príznakov, ako sú bolesti hlavy a zvracania, prejavujú úzkosťou, neodôvodneným strachom, poruchami vedomia, dezorientáciou, môžu sa objaviť aj halucinácie a nevysvetliteľné správanie,“ dodáva. 

Ako dopĺňa, intoxikácia je predávkovanie, ale smrteľné predávkovanie pri týchto látkach nebýva. 

Štandard zaujímalo aj to, či voľne dostupné konopné sladkosti a lízatká s CBD nevedú k neskoršej chuti na tvrdšie návykové látky.

Podľa riaditeľa z Centra pre liečbu drogových závislostí však aj takéto na prvý pohľad „neškodné“ sladkosti môžu mať vplyv na ďalšie experimentovanie, keďže mladí sú zvedaví a stále hľadajú iné, ďalšie nové zážitky. 

„Niektorí majú potom túto tendenciu a môžu prejsť aj na užívanie iných látok – drog, hlavne v prípadoch, ak mali subjektívne príjemný zážitok po užití zložiek zo skupiny konopných,“ poznamenal.

Na záver objasnil, že v detskom veku sa jedná väčšinou o experimentovanie a nie už o rozvinutú závislosť od týchto látok. „Hrozia najmä intoxikácie. Avšak ak je predpoklad, že sa u mladého človeka môže rozvinúť závislosť, tak sa to spravidla prejaví až v dospelosti,“ vysvetlil.

Užívanie drog u detí a adolescentov je podľa Okruhlicu v prvom rade prejav experimentovania, zvedavosti alebo jedným z prejavov iných duševných problémov, ako sú poruchy správania, ADHD, depresie, šikanovanie, problémy v rodine a iné. 

„Preto pri zistení ich užitia u dieťaťa, je potrebný komplexný prístup a riešenie v spolupráci s celou rodinou a neraz i so školou,“ skonštatoval riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí s dôvetkom, že je v takýchto prípadoch potrebné obrátiť sa na detského psychiatra, psychológa a pedagóga, keďže sa nejedná o izolovaný problém.