Prípad Luciak, päste pani ministerky a negatívna kampaň červených denníkov

Vláda dnes odvolala štátneho tajomníka Michala Luciaka (ročník 1980, bývalý Kiskov zamestnanec v prezidentskom paláci, predtým učeň v SDKÚ) z ministerstva spravodlivosti, ten by sa mal následne stať poslancom, čo z parlamentu vytlačí terajšiu poslankyňu Vieru Leščákovú, čo bude znamenať zmenu pomerov v klube, zrejme odvolanie súčasnej predsedníčky klubu Jany Žitňanskej a vznik väčšiny pre Máriu Kolíkovú medzi poslancami.

Výsledkom bude, že Mária Kolíková sa stane Veronikou Remišovou, začne riadiť vývoj strany a čeliť silnej vnútornej kritike, ktorá znemožňuje jednotu tejto bývalej strany bývalého prezidenta.

Pointa?

Pamätáte sa, keď bola Veronika Remišová „za zlú“, pretože odvolala Romana Krpelana z funkcie generálneho manažéra strany? Mala na to právo, to problém nebol, ale problémom bol mediálne podfarbený motív, bola kvôli tomu prezentovaná ako politička, ktorá účelovo mení zloženie predsedníctva, drží sa stoličky a podobne. Na Remišovú ste sa mali pozerať inak, lebo išla proti svojmu názorovému oponentovi v strane. Vraví sa tomu politika.

A to, čo predviedli médiá sa zase volá negatívna kampaň.

A to, čo predvádzajú teraz, keď to isté robí Mária Kolíková, sa zase volá dvojaký meter.

Médiá totiž mlčia, na Kolíkovú alebo jej spojencov neútočia, nikto nerobí rozhovor s poslankyňou Leščákovou, že čo si myslí o Kolíkovej, či jej o tom písala, ako jej to povedala, ako sa v nej sklamala, či by to podľa nej robil aj Kiska, atď. Potichu čakajú či sa podarí zámer. Toto totiž zapadá do kampane, tej správnej kampane.

A to sa ešte Štandard z kuloárov dozvedel, že ministerka Kolíková mala u premiéra Hegera zisťovať, že ak by Luciaka odvolala, či by ho potom mohla opäť naspäť menovať za štátneho tajomníka. Finta je v tom, že podľa zákona by za neho potom prišiel iný náhradník, ako súčasná poslankyňa Leščáková. Kolíková by tak mala väčšinu v klube aj Luciaka späť na úrade.

Je to, samozrejme, dosť nevkusné a podľa našich informácií to aj Eduard Heger odmietol. Predsa len sú veci, ktoré poškodia nielen nejakého dotyčného politika, čo príde o funkciu, ale politiku ako takú. A to ešte médiá nevyčísľujú, koľko tieto rošády stoja štát na vyplácaní odchodného.

Nuž, strana Za ľudí je trápny príbeh.

A medzi ministerkou Kolíkovou a ministerkou Remišovou sú síce niektoré rozdiely, ale určite to nie je boj dobrej a zlej, reformychtivej a mocichtivej.

Skôr ide o nášho a vášho človeka.

Médiá by ale mali vedieť, že by si takéto spory mali rozhodnúť tí, čo platia v strane členské. Alebo sa podujať na férovú hru – a urobiť rozhovor s Leščákovou, čo si o tom myslí, popísať niečo o charaktere Kolíkovej, a ešte si pomudrovať, ako jej to môžu ostatní tolerovať.

Inak je to mediálna kampaň. Tá prvá negatívna, tá druhá zase pozitívna.

To, čo predviedli červené denníky je horší prečin, ako to, čo si navzájom robia Remišová s Kolíkovou.