Detí ubúda, ale nevieme prečo. Odborníci volajú po výskume

„V štatistickej správe sme informovali o najnižšej pôrodnosti za posledných sto rokov," spomína Morháčová. 

Štatisticky súvisí pokles pôrodnosti so znižujúcim sa počtom potencionálnych matiek. Nevie sa však prečo. 

Aby sme lepšie pochopili celkovú situáciu, je dôležité preskúmať, ako ľudia vnímajú rodičovstvo, partnerstvo či prácu. To pomôže lepšie nastaviť populačné, rodinné a sociálne politiky,

„V súčasnosti je však Slovensko jednou z mála európskych krajín, v ktorých sa nerealizuje žiadne celoštátne a pravidelne sa opakujúce zisťovanie populačnej klímy," objasňuje Morháčová s dôvetkom, že do roku 1989 sme v tomto smere mali bohatú tradíciu a pokračovať v nej odporúča aj Valné zhromaždenie OSN. 

Úrad odporúča pravidelné štatistické zisťovanie o populačnej klíme na Slovensku v päťročných intervaloch. Dodáva, že v spolupráci s Výskumno-demografickým centrom, ktoré pôsobí v rámci dcérskej organizácie Infostat, pracuje na metodike.

Jej hlavným cieľom je získať informácie o poznatkoch, názoroch, postojoch a zámeroch obyvateľstva v oblasti reprodukcie, rodinného a partnerského správania.

„Druhým cieľom je pochopiť, ako životné podmienky jednotlivcov, párov a rodín ovplyvňujú ich rozhodnutia o deťoch. Zároveň chceme zistiť, ako ľudia vnímajú rôzne opatrenia štátu, najmä v oblasti rodinnej a sociálnej politiky," vraví Morháčová. 

Na ministerstvo apeluje aj Asociácia za život a rodinu

Člen Rady a zároveň predseda občianskeho združenia Asociácia za život a rodinu Tomáš Kováčik konštatuje, že ak sme schopní riešiť správanie a vzťah ľudí k prírode, môžeme riešiť aj ich vzťah k deťom, manželstvu a rodine.

„Žiadna vláda sa problému nechopila komplexne, najmä nemali odvahu riešiť zásadnú otázku, ktorou je kultúrna zmena – zameranie sa ľudí na iné ako rodinné priority," vraví.

Kováčik je toho názoru, že rôzne dávky rodičom pomôžu len dočasne, podstatná je podľa neho pro-rodinná spoločnosť, v ktorej mamička troch detí nedostane otázku, či ich nemá priveľa.

„Toto je skutočne kultúra smrti – keď na dieťa pozeráme nie ako na dar od Boha, ale ako na prekážku," vraví.

Dôvody nemať deti nepoznáme

Aj Kováčik vyčíta, že sme z verených zdrojov nevyčlenili peniaze na zisťovanie, prečo ľudia nemajú viac potomkov. „A prečo ich niektorí odmietajú mať. Toto je veľký trend u tínedžerov ovplyvnených sociálnymi sieťami," tvrdí. 

Prispieva k tomu podľa neho zmena ľudských hodnôt a odkladanie rodičovstva, v dôsledku čoho sa už rodine nepodarí mať toľko detí, koľko by si želala. Do rozhodujúcich vplyvov môže patriť aj neistota v časoch pandémie a vojny v susednom štáte. 

„Do nejakej miery na počet detí vplývajú aj ekonomické faktory. Tu si treba uvedomiť, že ani v bohatých krajinách sa nerodí dosť detí na záchovnosť štátu," vraví. 

Štátnici by sa podľa predsedu občianskeho združenia mali pozerať ponad volebné obdobie a aktívne konať, aby sa trend nerodenia otočil.

„Jeden premiér povedal, že ľudí možno získať imigráciou, klonovaním alebo rodením, pričom s prvými dvomi spôsobmi má problém," uzatvára s dôvetkom, že nízka populácia je aj bezpečnostný problém.

Riešenie problému je na stole

Kým v roku 2020 bolo evidovaných 56 830 pôrodov, rok 2024 uvádza číslo 46 423. Pod tento zásadný pokles sa podpísala aj pandémia.

Kováčik odporúča zamerať sa na politiku tretieho dieťaťa. Až tretí potomok zabezpečuje prirodzený rast populácie. Ak má pár dve deti, ide o reprodukčné minimum, lebo tým "nahradí" len seba.

„Vyslovím kontroverziu - možno by to tretie dieťa mal štát doslova ,kúpiť' napríklad 10-tisíc eurovou dávkou," navrhuje. 

Predseda Asociácie za život a rodinu plánuje k téme pozvať na Slovensko špeciálnu zástupkyňu Parlamentného zhromaždenia OBSE pre demografické zmeny a bezpečnosť Gudrun Kuglerovú. Práve ona prišla vo svojej správe s mnohými analýzami, vplyvmi a možnými riešeniami demografických zmien. 

Rakúska poslankyňa navrhuje zapojiť celú spoločnosť, všetky politické prúdy a aj influencerov. Zdôrazňuje aj znižovanie neplánovanej bezdetnosti a informovanosť o rizikách odkladania rodičovstva na neskorší vek. V neposlednom rade sa v správe uvádza aj podpora náboženského života a hodnôt, keďže nábožensky založení ľudia majú viac detí.

„Pani Kuglerová je ochotná prísť na Slovensko hovoriť o týchto zásadných témach a som rád, že na ostatnom zasadnutí Rady vlády SR pre rodinu a demografický vývoj predsedajúci štátny tajomník Marián Valentovič sám spomenul možnosť zorganizovania podujatia k tejto téme," vraví na záver Kováčik. 

Rezort práce tvrdí, že vie kam sa uberá Slovensko

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR konštatuje, že klesajúca plodnosť a starnúca populácia sú celoeurópsky fenomén.

„Rekordne nízke číslo pôrodov je spôsobené viacerými faktormi. Predovšetkým sa znižuje počet žien, ktoré môžu mať deti, ale aj ochota a schopnosť deti mať," reaguje pre Štandard ministerstvo s dôvetkom, že rodičovstvo sa odkladá do vyššieho veku a príčinami môžu byť problémy s dostupnosťou vhodného bývania, ekonomická stabilita rodiny, prípadne iné sociálno-kultúrne faktory.

Ministerstvo uvádza, že so štatistickým úradom a príslušnými ministerstvami hľadá spôsob, ako spraviť výskum o otázkach „Prečo nechceme a nemáme deti?".

Podľa rezortu sa dá demografický úbytok zmeniť najmä pomocou finančných príspevkov: pri narodení potomka, prídavkami na deti, materskými dávkami či dotáciami na školské obedy. Vyzdvihuje aj zosúladenie rodinného a pracovného života.

Prioritou ministerstva je pracovať na ochrane detí a mládeže, na zdraví a zdravotnej starostlivosti, na ekonomickej a finančnej situácii, na bývaní, na medzigeneračnej solidarite a návratovej migrácii.