Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Bohuniciach vzniká centrum na vývoj jadra, Fico sľubuje plnú podporu

V Jaslovských Bohuniciach vznikne Centrum pre vývoj využitia vyhoreného jadrového paliva, ktoré má byť základom na výstavbu štyroch modulárnych reaktorov štvrtej generácie.

Zakladateľskú zmluvu v pondelok podpísali predstavitelia štátnej Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti (JAVYS) a inovatívnej firmy newcleo.

Akt podporil aj premiér Robert Fico (Smer), ktorý zdôraznil politickú podporu jadrovej energetike: "Okolo roka 2040 môžeme rátať až s 80-percentným navýšením spotreby elektrickej energie na území Slovenska."

Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) vyzdvihla zapojenie slovenských odborníkov aj dostupnosť potrebných pozemkov.

Nová technológia má umožniť recykláciu rádioaktívneho odpadu vo Francúzsku s následným spätným využitím paliva na Slovensku.

Šéf newcleo Stefano Buono tvrdí, že ide o dlhodobý energetický potenciál. JAVYS plánuje aj výstavbu veľkého jadrového bloku s výkonom 1 250 MWe.

Podľa Výskumného ústavu jadrovej energetiky by pokročilá technológia mohla znížiť objem odpadu na 10 až 15 percent aktuálneho množstva. S firmou newcleo zároveň podpísal ústav memorandum zamerané na rozvoj dátových centier a technologické inovácie.

(tasr, max)

Minúta  |  

Migaľ: Samosprávy s eurofondmi zaostávajú, nech „menej plačú a viac makajú“

Minister investícií Samuel Migaľ (nezaradený) ostro reagoval na kritiku samospráv v oblasti zmrazenia 200 miliónov eur z eurofondov. Podľa neho samosprávy v príprave a čerpaní fondov výrazne zaostávajú.

Priblížil, že schválené projektové zámery sú len na úrovni 56 percent, podané žiadosti dosahujú 32 percent a kontrahovanie len 12 percent. Migaľ označil výsledky za "absolútne katastrofálne" a regiónom odkázal, aby "menej plakali a viac makali".

Blokácia fondov je podľa neho pritom len dočasná a peniaze sa môžu vrátiť, ak sa samosprávy zlepšia v kontrahovaní.

Vláda medzičasom rozhodla o pozastavení 1,26 miliardy eur vrátane 50-percentného flexibilného objemu pre samosprávy.

Migaľ zároveň uviedol, že pôvodne sa mali na revíziu fondov skladať len ministerstvá, no pod tlakom diskusií súhlasil so zapojením aj samospráv. Tie však tvrdia, že za sklz nemôžu, a poukazujú na oneskorenia zo strany štátu, dlhé kontroly a zle nastavené výzvy.

Opozičné PS bude iniciovať v tejto súvislosti zvolanie mimoriadneho Výboru Národnej rady SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

(tasr, max)

Minúta  |  

Trump by mohol odpojiť Európu od internetu, varujú európski experti

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa môže na pozadí rozpútanej obchodnej vojny odpojiť Európu od internetu, keďže Európska únia je takmer úplne závislá od amerických cloudových služieb, napísal v pondelok portál Politico s odvolaním sa na expertov.

„Myšlienka, že by Trump mohol nariadiť odpojenie internetu alebo urobiť niečo iné, čo by vážne poškodilo hospodárske záujmy EÚ, už nie je taká nepravdepodobná, ako sa mohla zdať pred šiestimi mesiacmi,“ uviedol pre Politico Zach Meyers, riaditeľ výskumu v bruselskom think tanku Centrum pre reguláciu v Európe (CERRE).

Európske internetové spoločnosti mali na nezdravú závislosť od USA upozorňovať už skôr, povedal Alexander Windbichler, riaditeľ rakúskeho poskytovateľa cloudových služieb Anexia. Cloudový priemysel v EÚ sa príliš dlho vyhýbal lobovaniu za svoje záujmy, dodal.

Cloud computing umožňuje využívať počítačové služby, ako napríklad úložný priestor, programy alebo výpočtový výkon, prostredníctvom internetu bez toho, aby zákazníci museli vlastniť alebo sami prevádzkovať potrebný hardvér alebo softvér. Namiesto toho poskytovateľ sprístupňuje tieto služby vo veľkých dátových centrách a podľa potreby je možné k nim pristupovať a platiť za ne cez internet.

Americkí poskytovatelia cloudových služieb získali viac ako dve tretiny európskeho trhu.

(tasr, tass, lud)

Minúta  |  

Ústavný súd preverí zákon o Slovákoch v zahraničí, Žilinka kritizuje retroaktivitu

Ústavný súd SR sa bude zaoberať sporným ustanovením zákona o zahraničných Slovákoch, ktoré podľa generálneho prokurátora Maroša Žilinku porušuje zákaz retroaktivity.

Ide o prechodné ustanovenie novely prijatej v roku 2022, ktoré spätne aplikuje nové pravidlá aj na zmluvy o dotáciách uzavreté ešte pred 1. decembrom 2022.

"V dôsledku čoho dochádza k neprípustnému a neodôvodnenému zásahu do právneho postavenia subjektov - krajanských spolkov a organizácií v zahraničí, ktoré uzavreli s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí zmluvu o poskytovaní dotácií z rozpočtu tohto úradu pred 1. decembrom 2022," zhodnotil Žilinka.

Ústavný súd prijal návrh generálneho prokurátora na ďalšie konanie v plnom rozsahu. Ak súd dospeje k záveru, že novela zákona porušuje princípy právneho štátu, môže predmetné ustanovenie vyhlásiť za protiústavné.

Ide o citlivú tému, keďže zákon sa týka podpory zahraničných Slovákov – kľúčového nástroja na udržiavanie kultúrnej identity Slovákov v zahraničí.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ministerstvo vnútra navrhuje založiť Radu vlády SR pre verejnú správu

Na Slovensku možno vznikne nový poradný a koordinačný orgán – Rada vlády SR pre verejnú správu. Jej cieľom je zlepšiť komunikáciu medzi štátnou správou a územnou samosprávou.

Podľa návrhu Ministerstva vnútra SR, ktorý je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, bude rada slúžiť ako konzultačný a iniciatívny nástroj vlády pre aktuálne témy v oblasti verejnej správy.

Medzi hlavné úlohy bude patriť posudzovanie návrhov právnych predpisov, správ a ďalších materiálov týkajúcich sa správy verejných záležitostí, ako aj predkladanie odporúčaní a návrhov na strategické dokumenty.

Radu majú tvoriť predstavitelia viacerých inštitúcií vrátane Kancelárie prezidenta SR, parlamentného výboru pre verejnú správu, úradu vlády, Najvyššieho kontrolného úradu či Generálnej prokuratúry SR.

Zastúpenie budú mať aj ministri, zástupcovia samosprávnych organizácií a zamestnávateľských zväzov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Rusko reaguje na údery USA: Irán má právo na civilný jadrový program

Kremeľ ostro odsúdil americké útoky na iránske jadrové zariadenia, ktoré Spojené štáty vykonali v nedeľu.

Ruský prezident Vladimir Putin ich označil za "neopodstatnenú agresiu". Podľa neho išlo o útok bez predchádzajúceho varovania, pričom Washington Moskvu o svojich zámeroch vôbec neinformoval.

Každá krajina má právo podľa Kremľa rozvíjať svoj civilný jadrový program. Rusko sa preto "snaží poskytnúť iránskemu ľudu pomoc". "S Iránom máme dlhodobé, dobré a spoľahlivé vzťahy," dodal Putin.

Ruský prezident prijal v Moskve iránskeho ministra zahraničných vecí Abbása Arákčího, s ktorým rokuje o ďalšom vývoji situácie.

Putin zároveň telefonoval s irackým premiérom Muhammadom Šijá Súdáním. Obaja lídri vyjadrili znepokojenie nad dôsledkami konfliktu na energetické trhy a apelovali na pokračovanie spolupráce v rámci Organizácie krajín vyvážajúcich ropu.

Vyzvali aj na diplomatické riešenie situácie a návrat k rokovaciemu stolu.

(tasr, afp, tass, max)