Ak Irán zablokuje Hormuz, trhu s ropou hrozí infarkt. A Európe ďalšia kríza

Nedeľný útok Spojených štátov na lokality, kde Irán obohacoval urán, má ďalekosiahle následky. Biely dom otestoval hranice oslabeného Teheránu a nechal mu v rukách horúci zemiak, s ktorým zatiaľ nevedno, čo spraví.

Prvá reakcia prišla v podstate okamžite. Iránsky parlament odhlasoval uzavretie Hormuzského prielivu, pričom po tomto kroku volal aj hlavný duchovný vodca krajiny ajatolláh Alí Chameneí.

Ide o kľúčový námorný kanál, ktorý prepája Perzský záliv s Indickým oceánom. Denne ním prechádza približne pätina celosvetovej dennej spotreby ropy (okolo 20 miliónov barelov) a tiež nemalé množstvo skvapalneného plynu (viac než 300 miliónov kubických metrov), ktoré je rovné zhruba tretine európskych potrieb.

To, či sa iránske ozbrojené sily pokúsia stopnúť ropnú tepnu na azda najchúlostivejšom mieste na Zemi, teraz leží na pleciach tamojšej Národnej bezpečnostnej rady.

Čo hrozí v prípade blokády?

Hoci nejde o jedinú možnosť odvety, ktorou Irán disponuje, je jednou z mála, ktorá by mala značný dosah na USA, no bez priameho vojenského angažovania (ktorým by bol napríklad útok na americké základne).

Struna, na ktorú Teherán hrá, je jasná. Trump Američanom pred voľbami sľuboval lacné palivá, energie a minimálny rast cien. To, čo by spôsobila úspešná blokáda, by mohlo jeho obraz v očiach voličov výrazne pokriviť.

Svetová banka ešte krátko po vypuknutí vojny v Pásme Gazy odhadla, že narušenie trhu, ktoré by bolo porovnateľné s arabským ropným embargom v roku 1973, a výpadok šesť až osem miliónov barelov denne môže pohnúť ceny nahor o 56 až 75 percent, čo by v súčasnosti znamenalo cenovku na úrovni od 120 dolárov.

Analytici amerického bankového kolosu JP Morgan kalkulujú, že cena ropy by v prípade blokády mohla stúpnuť až na 130 dolárov.

Goldman Sachs hovorí o podobných číslach. Ak by sa dodávky ropy cez Hormuzský prieliv na mesiac znížili o polovicu a ďalších jedenásť mesiacov by ostali nižšie o desať percent, cena jedného barelu môže podľa banky atakovať 110 dolárov.

Dodajme, že aktuálne sa barel vlajkovej ropy Brent obchoduje za zhruba 77 dolárov, pričom od spustenia izraelských útokov zdražel približne o desať percent.

Starý kontinent by fyzickému nedostatku nemal čeliť

Z Perzského zálivu putuje do Európy len zlomok ropy. V prvom kvartáli tohto roka asi pol milióna barelov denne, čo je okolo šesť percent potrieb. Vlani 0,7 milióna.

Najviac dotknutými odberateľmi sú Čína, India a ďalšie ázijské krajiny.

Európa by tak nemala mať väčšie problémy s fyzickými dodávkami. A to ani v prípade, že by blokádou najviac dotknuté krajiny prestali na starý kontinent exportovať svoje ropné produkty. S výnimkou Indie (zhruba 250-tisíc barelov denne) totiž z ázijských končín neprichádzajú do Európy významnejšie objemy.

Bývalý príslušník francúzskej spravodajskej služby napriek tomu portálu Euronews povedal, že pre kontinent by šlo o „katastrofu“. Prudký rast cien by totiž po nedávnej energetickej kríze opätovne zdražel podnikom vstupy a postrčil by rast koncových cien. Obzvlášť zraniteľné by boli podľa webu odvetvia ako priemyselná výroba, doprava a poľnohospodárstvo.

A nakoniec, blokáda by ešte viac podryla európsku snahu o limitovanie príjmov do ruskej štátnej pokladnice, ktorá sa plní najmä vďaka vývozu ropy. Azda nejde o hyperbolu, ak sa konštatuje, že Moskva zdraženie čierneho zlata privíta a akékoľvek výpadky bude ochotná vyplniť svojimi dodávkami.

Nepravdepodobný scenár?

Keďže blokáda by pre celý západný svet znamenala nepríjemnosti, šéf americkej diplomacie Marco Rubio vopred vyzval Peking, aby zabránil uzavretiu úžiny.

Hoci na prvý pohľad znie prekvapivo, že Spojené štáty žiadajú Čínu, aby hasila vzniknutý problém, dôvod je pomerne jednoduchý. Krajina draka nielenže uspokojuje tretinu svojich ropných chúťok z krajín Blízkeho východu (a z Perzského zálivu cez Hormuz), ale je aj hlavnou destináciou pre čierne zlato z Iránu. Končí tam 90 percent vyvezenej ropy.

Čínsky nátlak však nemusí byť potrebný. Pre islamský štát totiž nejde o jasné rozhodnutie. Následky by totiž tvrdo niesli samotní Iránci. A to nielen tie vojenské, ktoré by pravdepodobne prišli zo strany USA a možno aj niektorých európskych štátov (vojensky prítomných v danom regióne) ako Veľká Británia a Francúzsko, ale aj ekonomických a politických.

Obchodné (s čínskymi spoločnosťami) aj medzištátne vzťahy (s arabskými krajinami a Indiou), ktoré by Teherán blokádou narušil, by sa už nemuseli obnoviť. A pre iránsku ropu, ktorá je pod sankciami, sa nový odberateľ nezháňa ľahko.

„Bola by to rana sebe samému – odrezanie úžiny by zastavilo tok ropy do Číny, a tým aj kľúčový zdroj (iránskych) príjmov,“ podotýka Matt Smith, hlavný ropný analytik spoločnosti Kpler.

Irán zahnaný do kúta

Hoci sa analytici do veľkej miery zhodujú, že napriek oficialitám a vyhrážkam je malá pravdepodobnosť, že Irán Hormuzský prieliv zablokuje, Spojené štáty ho priamym útokom dostali do ťažkej pozície. Zúfalé časy si často vyžadujú zúfalé riešenia a moslimský svet trpezlivosťou neoplýva.

Navyše, nemusí ísť o čisto vojenské riešenie, ktoré by znemožňovalo prechod všetkým lodiam. Agentúra Bloomberg napríklad píše, že Irán môže začať niektorým lodiam prikazovať, aby vstúpili do jeho teritoriálnych vôd, prípadne ich zadržať, čo je scenár, ktorý desí najmä posádky. Možnosťou je aj rozsiahle rušenie GPS signálov, čo lodiam značne komplikuje navigáciu.

Ak sa Teherán rozhodne zakročiť so zbraňou v ruke, inšpiráciu má v jemenských povstalcoch, ktorí útočia na vybrané obchodné lode v Červenom mori. Ich útoky pomocou balistických rakiet, námorných a vzdušných dronov prinútili majiteľov lodí obchádzať Afriku namiesto využitia kratšej cesty cez Suezský prieplav.

Z Perzského zálivu však iné trasy nevedú. Agresivita by tak zrejme viedla k vyššej rizikovej prirážke na ropu z tejto lokality, ako aj k tomu, že by lode plávali v konvojoch pod ochranou západných námorných síl. To by síce bolo neefektívne, ale ropa by sa na trh dostala.

Dlhodobú kompletnú blokádu Hormuzského prielivu predpokladá len málokto, keďže nie je jasné, či Irán disponuje vojenskými kapacitami na jej realizáciu a najmä udržanie.

„Možno na deň alebo dva, ale je nepravdepodobné, že by bol [prieliv] uzavretý týždeň alebo dlhšie,“ povedal Bloombergu Navin Kumar, riaditeľ spoločnosti Drewry, ktorá skúma námornú prepravu.