Mieni Izrael nastoliť v Teheráne liberálnu demokraciu alebo mocnárstvo šachov?

Exilový korunný princ Rezá Pahlaví, syn druhého a zatiaľ posledného iránskeho monarchu z dynastie Pahlavíovcov, sa na tlačovej besede 23. júna vyjadril, že podľa jeho informácií je súčasný iránsky režim na pokraji zrútenia a vyzval na jeho zvrhnutie.

Princ podobne ako jeho otec Muhammad Rezá Pahlaví vidí budúcnosť krajiny v sekularizme – zároveň sa ponúkol ako vodca Iránu počas prechodného obdobia po odstránení diktatúry iránskych šiítov.

"Teraz je čas na odpor, teraz je čas znovu dobyť Irán," vyhlásil iránsky exilový princ, mieriac slová obyvateľom Iránu a predstaviteľom bezpečnostných zložiek. Ak by sa jeden či viacero iránskych generálov pridalo k opozícii, podľa Jerusalem Post by mal za súčasných podmienok prevrat šancu na úspech.

USA sa už raz o prevrat postarali

Hoci sa princ po smrti otca označoval ako šach Reza II., v súčasnosti vystupuje ako prodemokratický politik bez ambícií obnoviť v Iráne monarchiu.

Tú si totiž Iránci spájajú s vládou jeho otca. Ten pôvodne vládol ako monarcha s obmedzenými právomocami a umožnil aj jestvovanie politických strán.

V roku 1951 sa stal predsedom iránskej vlády Muhammad Mosaddek, ktorý 1. mája toho istého roku zoštátnil ropný priemysel, niekoľko desaťročí patriaci Veľkej Británii.

Začala sa iránska kríza, ktorá vyvrcholila prevratom: americká CIA spravila zo šacha neobmedzeného – proizraelského a proamerického – samovládcu.

Kým súčasný iránsky režim držia pri moci Islamské revolučné gardy a polovojenské zoskupenie Basídž, Pahlavího režim držal pri moci teror nekompromisného ministerstva štátnej bezpečnosti SAVAK.

Kým súčasný režim nahradil tradičný odev perzských žien čádorom, šach sa snažil mravy konzervatívnej krajiny za veľmi krátke obdobie vykoreniť v priebehu bielej revolúcie.

Teherán bol na konci vlády posledného iránskeho monarchu na nerozpoznanie od západných metropol, čo medzi Iráncami nenašlo pochopenie.

Urýchlená liberalizácia krajiny spolu s tvrdou Pahlavího diktatúrou prispela k prepuknutiu revolúcie, ktorú po návrate z exilu viedol ajatolláh Chomejní, predchodca súčasného ajatolláha Alího Hosejního Chameneího.

Aj pre nie práve vydarenú tradíciu monarchie v Iráne neodporúča bývalý hovorca izraelskej armády Jonathan Conricus dosadiť na miesto nového vodcu Iránu Pahlavího.

"Nie som si úplne istý, či je Rezá Pahlaví ten správny muž alebo správna tvár na vedenie tejto krajiny. A nie som si úplne istý, či ho Iránci budú nasledovať," uviedol Conricus.

Bývalý hovorca prízvukoval, že či už pôjde o islamskú demokraciu, alebo o "úplnú západnú liberálnu demokraciu", ak má byť trvácna, musí jej zavedenie vzísť z rozhodnutia iránskeho ľudu.

Cieľ Izraela?

Podľa Jerusalem Post boli útoky Obranných síl Izraela 23. júna prvý raz vedené nie na kľúčové vojenské ciele, lež na strediská dôležité pre stabilitu režimu – veliteľstvo Basídžu, vstup do väzenia pre politických väzňov v Evíne či viaceré vnútropoliticky významné strediská Islamských revolučných gárd.

Útoky prišli deň potom, ako izraelský premiér Benjamin Netanjahu povedal, že zmena režimu v krajine "by určite mohla byť výsledkom" snaženia izraelských ozbrojených síl.

Kľúčový Netanjahuov spojenec, americký prezident Donald Trump, 22. júna na sociálnej sieti uviedol: "Nie je politicky korektné upotrebúvať pojem ‚zmena režimu‘, ale ak súčasný iránsky režim nedokáže z Iránu znovu urobiť Irán skvelým, prečo by nemalo dôjsť k zmene režimu? MIGA!!!"

Hovorca izraelskej armády, brigádny generál Effie Defrin, sa netají, že pre Tel Aviv je v súčasnosti dôležité pomocou cielených útokov dopomôcť k rozkladu režimu.

Mosad v ten istý deň priznal, že v Iráne pôsobia stovky jeho agentov, časť z ktorých sa podieľala na zavraždení deviatich predstaviteľov iránskej armády a asi dvanástich jadrových vedcov.

Agenti, ktorí sa podieľali na vraždách, nemuseli doteraz Irán opustiť a možno spolupracujú s predstaviteľmi iránskej opozície.

Pre Izrael, a tým aj pre jeho oddaného spojenca za Atlantikom, je prípadná zmena režimu pravdepodobne najschodnejšou cestou, ako Irán dlhodobo vyradiť ako protivníka.

Pozemná invázia je totiž pre rozsiahly horský masív Zagros na západe Iránu vopred odsúdená na neúspech, nehovoriac o tom, že by mohla viesť k zomknutiu Iráncov okolo ajatolláha. 

Zmena bez zmeny?

Nástupcu súčasného ajatolláha hľadá aj trojčlenný výbor iránskych duchovných – aby v prípade zabitia súčasného vodcu Iránu nedošlo k nejasnostiam a nestabilite.

Iránske zdroje sa pre Reuters vyjadrili, že duchovní sa rozhodujú medzi 56-ročným Chameneího synom Mojtabom a 53-ročným Hasanom Chomejním, vnukom zakladateľa Iránskej islamskej republiky.

Výbor by mal podľa očakávania zvoliť človeka sklbujúceho v sebe kontinuitu doterajšej iránskej cesty, ako aj schopnosť umierneného rokovania s USA a Izraelom s cieľom ukončenia konfliktu, ktorý krajinu a predovšetkým režim príliš vyčerpáva.