Vodné bohatstvo nestačí. Slovensko hľadá novú generáciu vodohospodárov

Každý štát má svoju prioritu. „To, čo máme na Slovensku najhodnotnejšie my, je voda. Chcem, aby voda bola aj súčasťou našej zahraničnej diplomacie,“ uviedol na tlačovej besede envirominister Tomáš Taraba (nom. SNS).

„Vo svete je veľká snaha spolupracovať so Slovenskom. Máme renomé, čo sa týka kvalitných inžinierov, technikov, ale aj riešení,“ skonštatoval Taraba. Ako dôkaz uviedol 350 slovenských priehrad.

Problém by mohol vzniknúť v tom, že súčasní odborníci nebudú mať svojich nasledovníkov.

„Pred 20 rokmi študovalo vodohospodárstvo ročne 110 žiakov, teraz je to do desať. Tým strácame technologickú kvalitu,“ doplnil minister. Envirorezort chce preto spolu s vodárenskými spoločnosťami a univerzitami podporiť agendu, ktorá je nevyhnutná, ale vie byť pre Slovensko aj obrovským benefitom.

Sme vodohospodárska veľmoc

Slová ministra Taraba potvrdila pre Štandard aj Slovenská technická univerzita (STU) v Bratislave.

Slovensko je vodohospodárska veľmoc, máme druhé najväčšie zásoby pitnej vody na obyvateľa v Európskej únii. Disponujeme aj kvalitnými odborníkmi v oblasti hydrológie, zásobovania vodou, kanalizácie, čistenia odpadových vôd či protipovodňovej ochrany.

„Problém je však generačný. Odborníci, ktorí dnes držia systém „nad vodou“, odchádzajú do dôchodku a ich nástupcov je málo,“ vysvetlil pre Štandard prorektor pre vzdelávanie a starostlivosť o študentov STU Štefan Stanko.

Tento trend ohrozuje kontinuitu odbornosti aj prevádzkovú bezpečnosť vodohospodárskej infraštruktúry. Na druhej strane predstavuje perspektívu a ponuku stabilnej práce.

Slovensko Európe a svetu stále ponúka množstvo odborníkov, ktorí sú súčasťou medzinárodných výborov. Podieľajú sa na výskumných projektoch zameraných na klimatickú odolnosť, smart monitoring, modro-zelenú infraštruktúru či obnovu vodných tokov.

„Máme know-how v oblasti decentralizovaných systémov, zásobovania v hornatých oblastiach a správy vôd v chránených územiach,“ zdôraznil Stanko.

Máme čo ponúknuť aj v oblasti technológií. A to napríklad cez inovácie v úprave vody, v monitorovaní kvality zdrojov či v aplikácii umelej inteligencie pri modelovaní hydrologických procesov.

Počet študentov výrazne klesá

Záujem o štúdium vodohospodárstva na STU však dlhodobo klesá. V porovnaní s deväťdesiatymi rokmi a začiatkom nového milénia evidujú pokles v počte prvákov aj absolventov o desiatky percent.

„V súčasnosti ide v niektorých programoch len o desiatky študentov ročne, zatiaľ čo v minulosti to boli stovky,“ priblížil krutú realitu nezáujmu Stanko.

V predchádzajúcich desaťročiach patril odbor vodné stavby a vodné hospodárstvo k atraktívnym študijným smerom. Prvé ročníky sa každoročne naplnili, ale dnes je tomu inak.

„Počet novoprijatých študentov výrazne klesol a prvé ročníky týchto programov tvoria len malé, často komorné skupiny,“ vysvetlil prorektor pre vzdelávanie a starostlivosť o študentov STU.

Stanko označil vývoj za mimoriadne znepokojujúci, najmä v čase, keď spoločnosť čelí rastúcim výzvam spojeným s klimatickou zmenou a zvyšujúcimi sa nárokmi na udržateľné hospodárenie s vodou.

Vodohospodárstvo je málo populárne

STU vidí hlavné príčiny poklesu záujmu o štúdium najmä v slabom povedomí. Mnohí maturanti možno ani nevedia, že vodohospodárstvo existuje ako odbor.

„Máme nízku mediálnu atraktivitu, v rebríčkoch populárnych odborov dominujú IT, manažment či medicína. Niektorých uchádzačov odrádza aj obava ,ťažkej‘ matematiky a fyziky,“ vysvetlil Stanko.

Študenti by si mali podľa neho uvedomiť, že často nevidia priame uplatnenie alebo nepoznajú príbehy úspešných odborníkov v tejto oblasti, hoci tí existujú.

V „oživení“ záujmu o štúdium nepomáha ani cielená kampaň zameraná na stredné školy, ktorú realizujú už dlhšie. „Napriek snahám univerzity chýba osveta na národnej úrovni, zdôrazňujúca, ako vodné hospodárstvo súvisí s pitnou vodou, suchom, záplavami, klimatickou krízou a podobne,“ doplnil Stanko s dôvetkom, že vysokoškoláci sú už počas štúdia žiadaní na stáže či prax.

V strednodobom horizonte by bolo podľa STU vhodné zaviesť motivačné štipendiá a odmeny pre stredoškolákov. Možnosť motivačného štipendia síce existuje od vlani, ale v praxi sa nevyužíva. „Vzhľadom na nedostatočnú PR kampaň, a zjednodušenie prvej fázy štúdia napríklad prípravnými kurzami pre uchádzačov,“ vysvetlil pre Štandard Stanko. 

V dlhodobom horizonte by vysoká škola uvítala zmenu charakteru verejnej diskusie o hodnote vody a spoločnú aktivitu STU, vodárenských spoločností, Slovenského vodohospodárskeho podniku, Vodohospodárskej výstavby a štátu.