Od nasledujúceho školského roka majú byť školám k dispozícii praktické príručky zamerané na budovanie vzťahov s rodičmi. Tie sa sústredia na tri úrovne: zlepšenie informovanosti, vytváranie školských komunít a zapájanie rodičov do spolurozhodovania – najmä pri riešení problémových situácií.
Zásadné informácie sa k rodičom často nedostanú
Podľa Mateja Stušku, výkonného riaditeľa občianskeho združenia Rodičia.sk, zostáva komunikácia medzi výchovno-vzdelávacou inštitúciou a rodičmi nerovnomerná a často neefektívna.
„Aj v rámci jednej školy môžu byť veľké rozdiely. Niektorí pedagógovia používajú Edupage aktívne, rodič tak vie všetko a hneď, iní ho však nevyužívajú vôbec,“ vysvetlil pre Štandard.
Zatiaľ čo niektorí rodičia dostávajú neustále upozornenia o drobnostiach, zásadné správy o správaní či vývoji ich detí im často unikajú, pokiaľ si ich sami nevyžiadajú formou osobnej konzultácie.
Ťažko kontrolovateľný online svet
V reakcii na pripravované legislatívne zmeny, ktoré majú zákonným zástupcom uložiť vyššiu mieru zodpovednosti za monitorovanie rizikového správania detí, Stuška pripomína, že väčšina rodičov sa už dnes snaží dohliadať na svojich potomkov, no má na to obmedzený čas aj prostriedky.
„Rodičia majú reálne šancu vnímať správanie svojich detí až večer, keď sa vrátia z práce a aj to len čiastočne, najmä ak sú deti online. Online priestor, kde trávia podstatnú časť času, je pre mnohých rodičov ťažko kontrolovateľný,” ozrejmil riaditeľ združenia.
Podľa Stušku je dôležité, aby školy ponúkali žiakom čo najviac mimoškolských aktivít, ktoré im poskytnú zmysluplné trávenie času po vyučovaní. Upozornil tiež, že ak ostanú bez dozoru, či už na ulici alebo sami doma v online priestore, riziko nevhodného správania sa zvyšuje.
Zásadná je aj spolupráca medzi školským zariadením a zákonnými zástupcami. „Pomáha systematická a otvorená komunikácia, ktorá sa opiera o aktívnych rodičov a vedenie školy ochotné vytvárať priestor na dialóg. Je dôležité, aby iniciatíva prichádzala z oboch strán, od inštitúcie aj rodičov,” doplnil Stuška.
Agresiu niektorí rodičia nevnímajú ako problém
Fakt, že spolupráca medzi školou a zákonnými zástupcami pri riešení rizikového správania žiakov nie je vždy ideálna, priznala pre Štandard aj riaditeľka základnej školy v Prešove Slávka Dudinská.
Rodičia podľa nej často podceňujú nevhodné prejavy správania, dokonca aj vo vlastnej domácnosti. Agresívne správanie detí považujú niekedy za normu, čo sťažuje školám riešenie problémových situácií.
Dudinská upozorňuje, že najväčšou prekážkou býva neprijatie faktu, že dieťa môže mať problém – či už ide o agresiu, závislosti alebo časté absencie. „Rodičia túto skutočnosť popierajú, nie sú školskému zariadeniu nápomocní, a tým sa len predlžuje čas, kým sa problém začne efektívne riešiť,“ vysvetlila.
Ako ďalej uviedla, výchovno-vzdelávacie inštitúcie pritom využívajú viaceré nástroje na zachytenie a riešenie rizikového správania. Od rozhovorov s triednymi učiteľmi cez stretnutia s výchovnými poradcami až po zapojenie školských psychológov. Úspešnosť však závisí aj od miery spolupráce zo strany zákonných zástupcov.
Psychológovia: Aj rodičia potrebujú podporu
Asociácia školských psychológov (AŠP) v tomto smere však upozorňuje, že tlak často nevedie k pozitívnej zmene. Práve naopak, prílišná záťaž a pocit kontroly môžu u detí vyvolať stres, znížiť pocit bezpečia a dokonca podporiť skryté problematické správanie.
„Rovnako aj rodičia sú pod obrovským tlakom a často sa už bez akýchkoľvek vonkajších stimulov snažia konať v najlepšom záujme svojho dieťaťa. Preto by mali mať k dispozícii dostatočnú podporu, či už zo strany školy alebo odborných inštitúcií, aby na ťažké situácie neostávali sami,” uviedla AŠP pre Štandard.
Efektívnejšia ako represia je podľa psychológov prevencia, a to v podobe včasného zdieľania informácií, partnerstva medzi školou a rodinou a budovania dôvery bez stigmatizácie.
Kľúčovú úlohu pritom zohrávajú aj zariadenia poradenstva a prevencie, ktoré sú dostupné v každom okrese a úzko spolupracujú so školskými psychológmi.
