Drucker zároveň zdôraznil, že zmeny budú zavádzané postupne až do roku 2028, aby mali školy aj rodičia čas pripraviť sa.
Návrh je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Súkromné školy varujú pred likvidáciou
Navrhovaná reforma však vyvolala vlnu kritiky zo strany Asociácie súkromných škôl a školských zariadení (ASŠŠZ), ktorá ju označuje za ohrozenie neštátnych vzdelávacích zariadení. Školy vraj čaká existenčný otras.
Viceprezidentka asociácie Zuzana Saganová pre Štandard uviedla, že kombinácia zníženia normatívnych príspevkov o 20 percent a nových personálnych požiadaviek, ako napríklad zákaz súbehu funkcie zriaďovateľa a riaditeľa, môže viesť k masovému zatváraniu súkromných zariadení.
„Ide o jednu pätinu rozpočtu, čo je pre väčšinu neštátnych škôl likvidačné,“ ozrejmila Saganová.
Zmeny tak nepriamo prenesú finančné bremeno na rodičov, čo je podľa nej nielen nespravodlivé, ale aj proti logike rovnakého prístupu k vzdelaniu. Zásadné dôsledky by pocítilo viac ako 150-tisíc detí a ich rodiny.
„Rodičia platia dane rovnako ako ostatní. Prečo by ich deti mali dostať menej len preto, že si zvolili inú školu?“ pýta sa Saganová.
Zásah do základných slobôd
ASŠŠZ preto v súvislosti s navrhovanými legislatívnymi zmenami pripravuje rozsiahlu reakciu, a to nielen formou oficiálnych pripomienok v rámci medzirezortného konania, ale aj verejnou kampaňou s názvom #TAKTONIE!.
„Zaznamenávame obrovské pobúrenie nielen medzi rodičmi detí navštevujúcich súkromné školy, ale aj v širšej verejnosti. Ľudia cítia, že štát siaha na základné slobody, ktoré sa dotýkajú ich detí, a to odmietajú,“ ozrejmila viceprezidentka asociácie.
Cieľom je podľa nej stiahnuť návrh zákona o školskej správe aj novelu zákona o financovaní škôl a školských zariadení. Asociácia zároveň podporuje podávanie hromadných pripomienok a spolupracuje s rodičmi, ktorí pripravujú petíciu.
V hre sú aj právne kroky. ASŠŠZ si nechala vypracovať tri nezávislé právne analýzy a obrátila sa na príslušné domáce aj medzinárodné inštitúcie.
Ak ministerstvo nezmení smerovanie návrhu a nastane ešte výraznejšie prehlbovanie rozdielov medzi zriaďovateľmi, Saganová pripúšťa možnosť podania ústavnej aj medzinárodnej žaloby.
Zánik škôl ako jediný scenár?
Aj zriaďovatelia súkromných škôl upozorňujú na zásadné legislatívne problémy v návrhu nového školského zákona. Podľa jeho znenia už totiž fyzická osoba nebude môcť byť zriaďovateľom školy, čo priamo zasahuje do práv ľudí, ktorí tieto školy v minulosti v súlade so zákonom založili.
„Ak zákon prejde v navrhovanej podobe, budem musieť zriaďovanie povinne previesť na právnickú osobu, inak škola k 1. januáru 2028 zanikne bez náhrady,“ opísala pre Štandard Natália Klotzmannová, zriaďovateľka súkromnej základnej školy v Košiciach. Školu založila ako fyzická osoba ešte v roku 2003.
Podľa nej ide o vážne porušenie článku 20 Ústavy SR, ktorý garantuje ochranu vlastníctva. „Je to ako moderná verzia konfiškácie. Štát vám jednoducho vezme školu, ktorú ste vytvorili a vybudovali,“ skonštatovala.
Menej peňazí, viac povinností
Kritiku si vyslúžila aj ďalšia podmienka. Aby škola získala štatút verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania, musí prijať minimálne 80 percent žiakov zo spádového obvodu.
Takéto pravidlo podľa Klotzmannovej nielenže obmedzuje právo rodičov slobodne si vybrať školu, ale vracia Slovensko do čias pred rokom 1989, keď boli školské obvody striktne záväzné. „Je to zásah do práv detí aj rodičov, ktorí si vybrali inú vzdelávaciu cestu,“ tvrdí.
Sporným bodom je aj podmienka nevyberať školné, ak chce škola poberať plný normatív. Klotzmannová upozorňuje, že aj verejné školy v súčasnosti vyberajú rôzne skryté poplatky, hoci sa formálne tvária ako bezplatné.
Navyše štát podľa nej už aktuálne prispieva na neverejné školy menej. Tie si napríklad kapitálové výdavky hradia výlučne z vlastných zdrojov.
Druckerova „revolúcia“ ako krok späť
Aj podľa Henriety Drgovej Petrovičovej, riaditeľky pre pedagogické procesy Súkromnej základnej školy Felix v Trnave, by navrhované zmeny zo strany ministerstva mali vážne finančné dôsledky.
Škola odmieta prijať status takzvaného verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania, pretože je s tým spojená povinnosť vzdať sa príspevkov na vzdelávanie od rodičov.
„Tieto príspevky sú pre nás zásadné. Slúžia na udržiavanie kvalitatívneho štandardu, ktorý normatív jednoducho nepokrýva - od nájmu priestorov cez vybavenie učební a podporu školského podporného tímu až po odmeňovanie pedagógov,“ vymenovala Drgová Petrovičová.
Škola zároveň ostro nesúhlasí s legislatívnymi zmenami, ktoré znemožňujú financovanie inovácií. „Takzvaná revolúcia vo vzdelávaní, ktorú ministerstvo presadzuje, je podľa nás regresom. Inovácia nie je možná bez dostatočných finančných zdrojov,“ zdôraznila riaditeľka.
Rodičia aj deti prídu o možnosť voľby
Dôsledky zmien sa výrazne dotknú aj rodičov a žiakov. Podľa Drgovej Petrovičovej síce verejné školy nedostávajú príspevky na vzdelávanie, no zároveň nemajú náklady na nájom, pretože budovy im poskytujú obce či samosprávy. Často sú aj dofinancované cez takzvané dohodovacie konania.
„Nie je pravda, že súkromné školy sú v privilegovanejšej pozícii. Naša škola je stále finančne dostupná širšej verejnosti a odmietame nálepku elitárskych škôl. Práve výberom príspevkov ukazujeme, že štátne normatívy nestačia na kvalitné vzdelávanie,“ vysvetlila riaditeľka.
Zníženie financovania podľa nej nevyhnutne povedie k zvýšeniu školného a rodičia, ktorí odvádzajú rovnaké dane ako ostatní, by tak stratili reálnu možnosť slobodného výberu školy pre svoje deti.
„Výber nemá byť v rukách štátu, ale v rukách rodičov,“ uzavrela Drgová Petrovičová.
