Prezidenti USA a Ukrajiny diskutovali o protivzdušnej obrane a o ruských útokoch
Americký prezident Donald Trump v piatok telefonoval so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Udialo sa tak len pár dní po zastavení dodávok niektorých amerických zbraní na ukrajinský front a tiež po najväčšom ruskom vzdušnom útoku od začiatku vojny.
Ako oznámil šéf Zelenského kancelárie Andrij Jermak, ukrajinský líder sa zúčastnil na „dôležitom rozhovore medzi prezidentmi“, čím naznačil to, čo pred ním zdroj portálu Axios. Lídri podľa anonymného predstaviteľa diskutovali o eskalácii ruských útokov i o potrebe posilnenia protivzdušnej obrany.
Do rozhovorov sa vložil aj nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý vyslovil žiadosť o kúpu munície, ktorú by bol Berlín ochotný poskytnúť Kyjevu. O telefonáte informovali anonymné vládne zdroje týždenník Der Spiegel.
Trump pritom deň predtým telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý ho podľa neskoršieho vyhlásenia „sklamal“. Telefonát šéfov Bieleho domu a Kremľa vyústil do zrejme najväčšieho vzdušného útoku od začiatku vojny, Putin tiež trval na vyriešení „základných príčin“ konfliktu, bez ktorého neprijme prímerie.
Hoci je Moskva ochotná pristúpiť k diplomatickému riešeniu vojny, jej strategické ciele ostávajú nezmenené, citoval Putinovu stranu jeho poradca pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov. Ruský prezident je tiež pripravený na tretie kolo rozhovorov v Istanbule, hoci o ich obsahu bojujúce strany ešte nediskutovali.
Ukrajina a USA budú spolupracovať na zvýšení kapacít na „obranu oblohy“, doplnil Zelenskyj s tým, že má ísť o spoločnú výrobu obranných systémov či spoločné nákupy a investície. Ako dodal Axios, Trump prisľúbil Zelenskému spoluprácu ako dôsledok ruských útokov.
Rusi po telefonáte zaútočili na Kyjev
Ukrajinská armáda v noci zaútočila na predmestie Moskvy, pričom v meste Sergijev Posad – ktoré je vďaka kláštoru Trojicko-sergijevská lavra súčasťou UNESCO – trafila elektrickú rozvodňu a vyradila ju z prevádzky.
Ruské sily reagovali pravdepodobne najväčším vzdušným úderom od začiatku tri a polročnej vojny, a v ukrajinskej metropole zničili niekoľko domov.
Ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha pripomenul, že Rusko zaútočilo krátko po rozhovore prezidentov Donalda Trumpa a Vladimira Putina.
„Zaútočili hneď potom, čo Putin telefonoval s Trumpom. A robí to zámerne. Dosť bolo čakania! Putin jasne ukazuje, že úplne ignoruje Spojené štáty a všetkých, ktorí vyzývali na ukončenie vojny,“ napísal na sociálnych sieťach.
USA stopli dodávky zbraní
Trumpova administratíva ešte v utorok oznámila zrušenie dodávok vybraných zbraní Kyjevu, podľa amerického ministerstva obrany musia doplniť najprv vlastné zásoby.
„Nemôžeme dávať zbrane všetkým na celom svete. Musíme dbať na Ameriku a brániť našu vlasť a naše jednotky po celom svete,“ vysvetlil hovorca Pentagónu Sean Parnell. Ubezpečil však, že ide o dočasné opatrenie.
Ako už Štandard priblížil, napriek vyhláseniam exprezidenta Joea Bidena nie je možné podporovať Ukrajinu „tak dlho, ako bude treba“. Výroba streliva do systémov Patriot či veľkej munície celkovo trvá aj celé roky.
Podobne tiež Spojené štáty zastavili zbrane a zdieľanie spravodajských informácií začiatkom marca, na čo Kyjev reagoval oznámením, že sa mu minuli rakety do systémov ATACMS. Išlo o dôsledok medializovanej hádky prezidentov v Oválnej pracovni, keď Trump s viceprezidentom JD Vanceom kričali na Zelenského kvôli neochote pristúpiť k priamym rokovaniam.
Pôvodne sa diskusia mala zamerať na dojednanie dohody o spoločnej ťažbe minerálov vzácnych zemín, ktorú nakoniec 1. mája podpísali.
Pozastavenie dodávok Američania vysvetlili potrebou doplniť vlastné stavy. Pentagón tiež nereagoval na žiadosti o kúpu zo strany Poľska či Nemecka. Pravdepodobne sa tak deje to, pred čím varoval na samite NATO v Haagu slovenský prezident Peter Pellegrini.
Najvyšší slovenský ústavný činiteľ pri snahách o zvyšovanie vojenských výdavkov upriamil pozornosť na dve obavy. Prvou je, že pri zvýšenom množstve objednávok a kontraktov zbrojárske firmy nebudú schopné dodávať materiál načas, druhou je možnosť, že by tieto podniky umelo zvyšovali ceny munície.