Predseda vlády v relácii Sobotné dialógy na STVR vyhlásil, že nezhody v koalícii ho nebavia, ale svojich koaličných partnerov si váži. „Mojou povinnosťou je stabilná vláda a aby prechádzali návrhy zákonov,“ povedal s dôvetkom, že to sa darí „perfektne“. 

Potvrdil prebiehajúce rokovania s nezaradenými poslancami Samuelom Migaľom a Radomírom Šalitrošom, ktorých vylúčili z Hlasu, aj poslancom Hlasu Jánom Ferenčákom.

Nevylúčil ani alternatívu predčasných volieb, ale označil ju za „veľmi nízku“. Dodal, že výsledku prípadných volieb sa strana Smer neobáva. 

Či prejde voľba šéfa parlamentu, je neisté

Voľba predsedu NR SR sa môže podľa Fica udiať ešte v marci, ak bude mať koalícia väčšinu. Nepovažuje to za prioritu, lebo aktuálne túto funkciu podľa neho dobre zastáva podpredseda parlamentu poverený jeho riadením Peter Žiga (Hlas). 

Premiér predpokladá, že opozícia sa na tejto voľbe nezúčasní. „Je to tajná voľba, v tajnej voľbe sa môže stať hocičo,“ naznačil Fico obavy spojené s voľbou šéfa parlamentu. Nerozumie preto nominantovi Hlasu na daný post Richardovi Rašimu, prečo chce podstúpiť dané riziko. Dodal, že ak sa o toto kreslo bude Raši (Hlas) uchádzať, garantuje mu podporu 42 poslancov strany Smer.

Naznačil, že inak sa môže rozhodnúť strana SNS, ktorej predseda Andrej Danko si v minulosti tento post nárokoval. 

Avizoval, že miesto šéfa ministerstva investícií, ktoré v súčasnosti patrí Smeru, by mohol obsadiť niekto z odídencov Hlasu alebo niekto kvalifikovaný, koho odídenci nominujú.

Kažimír nemá podporu Smeru, zohral úlohu v trieštení strany

Premiér nie je toho názoru, že by mal Peter Kažimír podporu poslancov Smeru pri jeho prípadnej opätovnej voľbe na post guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) v parlamente.

Kažimírovi končí prvé obdobie vo funkcii v júni tohto roka a mohol by ju zastávať ešte raz. Zatiaľ nie je známe, koho bude vláda nominovať na post guvernéra centrálnej banky. Návrh vlády na post guvernéra NBS musí schváliť parlament a do funkcie ho napokon menuje prezident.

Fico pripomenul situáciu spred niekoľkých rokov, keď odišla časť poslancov vtedy opozičného Smeru a založili novú stranu Hlas. "Ja si myslím, že Peter Kažimír zohral veľmi dôležitú úlohu, keď odišli poslanci zo Smeru v tom období. Nemyslím si, že by Kažimír mal podporu Smeru, nemyslím si to, pokiaľ ide o našich kolegov poslancov," konštatoval Fico.

Pokiaľ ide o možný návrat Kažimíra do vlády či straníckej politiky, Fico zdôraznil, že so Smerom nemá už nič spoločné. "To už ja neviem, ak by bol atraktívny pre Hlas, ja to budem rešpektovať, samozrejme," dodal premiér.

Vrátil sa tiež k rozhodnutiu vlády nominovať bývalého ministra cestovného ruchu a športu Dušana Keketiho (nominant SNS), ktorého tento týždeň vo funkcii na základe dohody v koalícii nahradil Rudolf Huliak (nominant Smeru), za viceguvernéra NBS. Na tento post je podľa neho vhodný.

"Dušan Keketi je slušný človek. On sa stal ministrom ako manažér, čiže nemal nejaké veľmi silné politické krytie, preto bolo celkom pochopiteľné, že keď dôjde k týmto posunom, že to môže byť práve jeho ministerstvo, ktoré bude predmetom posunov. Preto sme neváhali, nikto z nás, má totálnu kvalifikáciu," zhodnotil Fico.

Zastal sa Blahu aj Kaliňáka

Europoslanec Erik Kaliňák ostane šéfom zboru poradcov premiéra, potvrdil premiér. Odmietol komentovať Kaliňákovu poznámku v rozhovore pre Interez, že ak by sa ruské vojská dostali do Užhorodu, Slovensko by získalo „konečne spoľahlivého suseda“. 

„Vnímam to ako cynickú poznámku a tak ju treba prezentovať,“ domnieva sa. Dodal, že nebude kritizovať členov vlastnej strany za to, že robia „politiku na všetky štyri svetové strany“.

Zastal sa aj europoslanca Smeru Ľuboša Blahu, ktorý sa tento týždeň v Moskve stretol so šéfom ruskej tajnej služby Naryškinom. Premiér pripomenul, že on sa v Moskve stretol s prezidentom Putinom, takže Blahu nemá za čo karhať.

Odmietol, že strana Smer podobnými stretnutiami a vyjadreniami stráca podporu európskych spojencov. „Slovensko má dobré meno vo svete, lebo vedia, že sme konštruktívni partneri, ktorí však nasledujú svoje národno-štátne záujmy,“ tvrdí Fico. 

Zdôraznil, že učite pôjde do Moskvy na oslavy 80. výročia konca druhej svetovej vojny. Spolu s ním majú vraj záujem ísť aj podnikatelia či predstavitelia kultúrnej obce. Nevedel odpovedať na otázku, či sa na oslavách zúčastnia aj iní európski politici.

Saková rokuje o plyne s Azerbajdžanom

Premiér zdôraznil potrebu obnoviť tranzit plynu cez Ukrajinu, ktorý bol zastavený rozhodnutím ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Podľa Fica nastala „smiešna situácia“, keď Ukrajina kupuje ruský plyn a cena plynu v Európe prudko rastie.

Fico ocenil, že Európska rada zohľadnila obavy Slovenska týkajúce sa vplyvu zastavenia tranzitu na ceny plynu. Ministerka hospodárstva SR v súčasnosti rokuje v Bruseli s Európskou komisiou a Azerbajdžanom o tom, aby cez Ukrajinu prechádzal plyn z Azerbajdžanu na Slovensko a ďalej do západnej Európy.

Závery tohto stretnutia zatiaľ nie sú známe, ale podľa premiéra Európska komisia nemôže na Ukrajinu vyvíjať tlak, keďže nie je členom Európskej únie.

Premiér však zdôraznil, že pomoc EÚ Ukrajine nemôže byť jednosmerná. Považuje za potrebné tlačiť na obnovu tranzitu plynu cez Ukrajinu, pretože bez neho Európa vraj nikdy nebude konkurencieschopná.

Európski politici majú mentálny problém s prímerím na Ukrajine

Premiér povedal, že sa pracuje aj na ďalšom rokovaní slovenskej a ukrajinskej vlády. S ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským sa však nechce stretnúť, lebo „pán Zelenskyj všeličo narozprával“ na jeho osobu.

Robert Fico s odvolaním sa na interné zdroje vyhlásil, že Zelenskému vyhovuje vojna, lebo na Ukrajinu prúdi finančná podpora z iných štátov a v prípade nových prezidentských volieb by už neuspel. 

Dodal, že Zelenskyj "skrotol" a začal hovoriť o prímerí až po ostrej výmene názorov s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ku ktorej došlo v Oválnej pracovni Bieleho domu 1. marca 2025. Následne Trump stopol svojmu spojencovi vojenskú pomoc a prístup k spravodajským informáciám.

Aj európski lídri majú podľa neho mentálny problém s prímerím. Ak bude na Ukrajine prímerie, USA podľa premiéra nebudú aktívne participovať na jeho zabezpečení a budú nasledovať najmä svoje ekonomické záujmy – nerastné suroviny výmenou za doterajšiu vojenskú pomoc, ktorú Ukrajine poskytli.

Veľké štáty ako Brazília a Čína by podľa Fica mali participovať na mierovom procese vo vojne na Ukrajine. Z pozície Európy by to podľa neho mal byť francúzsky prezident Emmanuel Macron, lebo Donald Trump neuznáva predstaviteľov európskych inštitúcií.

Fico tiež upozornil na potrebu hľadania iných zdrojov podpory pre Európu, než sú Spojené štáty, pretože vojna je podľa neho „vo vzduchu“.

Predsedovi vlády sa nepozdáva rozšírenie francúzskeho jadrového dáždnika na ostatné európske štáty. Povinná vojenská služba na Slovensku zatiaľ nie je na stole, vyhlásil. 

(tast, est)