Takáč: Vyčlenili sme viac ako 40 miliónov eur na obnovu chovov po slintačke a krívačke

Boj so slintačkou a krívačkou zvládlo Slovensko podľa ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richarda Takáča na jednotku. „Toto sme nepovedali my, ale predstavitelia Európskej komisie,“ uviedol v pondelok na tlačovej besede.

Doplnil, že podľa nich to všetky zložky, ktoré zvádzali boj s touto zákernou chorobou, zvládli výborne a ich kooperácia či nastavenia procesov viedli k pozitívnym výsledkom – k zastaveniu šírenia slintačky a krívačky na našom území.

Už niekoľko mesiacov nie je postihnutá žiadna slovenská farma, no na druhej strane je podľa rezortu potrebné riešiť kroky pri hľadaní finančných zdrojov.

Právny nárok na finančné kompenzácie z hľadiska škôd, ktoré boli ochorením spôsobené poľnohospodárom, neexistuje. „My sme však od začiatku deklarovali, že vláda postihnuté subjekty nenechá len tak a budeme hľadať finančné prostriedky na to, aby sme poškodeným poľnohospodárom pomohli,“ zdôraznil agrominister.

Drobných chovateľov už odškodnili

Štát do niekoľkých týždňov od vypuknutia nákazy odškodnil všetkých drobnochovateľov chovajúcich doma rôzne poľnohospodárske zvieratá, ktoré museli byť utratené.

„Všetci boli spokojní. Finančná suma bola taká, že si dokázali kúpiť v presne takej istej výške hospodárske zvieratá,“ vysvetlil Takáč.

V prípade poľnohospodárskych podnikov, ktoré prišli o tisíce zvierat, kompetentní od začiatku hovorili, že proces odškodňovania bude zdĺhavejší a komplikovanejší. Zatiaľ niektorí dostali peniaze od poisťovní, v ktorých boli poistení.

Po intenzívnej niekoľkomesačnej komunikácii s Európskou komisiou je od pondelka vyhlásená výzva z Programu rozvoja vidieka na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok.

Konkrétne ide o opatrenie obnovy poľnohospodárskeho výrobného potenciálu poškodeného prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami a zavedenie vhodných preventívnych krokov.

„Toto je nové opatrenie, ktorého cieľom je obnova výrobného potenciálu a obnovenia existencie na farmách. Nehovoríme o odškodňovaní, ale prinavrátení života do týchto postihnutých subjektov,“ spresnil Takáč.

Alokované financie by mali postačovať

Dátum vyhlásenia výzvy je 7. júl 2025 a jej ukončenie bude 1. októbra 2025. Termín trvania výzvy je podľa ministerstva dlhší z toho dôvodu, aby si každý poľnohospodársky subjekt mohol realizovať nákup hospodárskych zvierat.

„Výška alokovaných finančných prostriedkov je 44 miliónov eur. Táto suma postačí pre všetkých dotknutých. Podľa mňa nebude ani celá minutá,“ spresnil Takáč.

Oprávnenými žiadateľmi o túto výzvu sú tí, ktorým bola štátom nariadené utratenie hovädzieho chovu v dôsledku vírusu. Ide o zhruba 8 400 kusov.

Poľnohospodári môžu žiadať finančné prostriedky na nákup hovädzieho dobytka i rekonštrukciu stavieb v poľnohospodárskych podnikoch. Rovnako aj na odvoz krmiva, hnojiva, hnojovice, respektíve iných materiálov, ktoré by mohli byť kontaminované, taktiež na čistenie, dezinfekciu a ošetrenie budov i ostatných plôch či dopravných prostriedkov.

K dispozícii by mali byť podľa ministra ešte i peniaze z európskych fondov, pričom uchádzať sa chcú aj o ne, aby mohli kompenzovať ďalších chovateľov, ktorí museli používať napríklad dezinfekciu.

„Vyčlenili sme aj financie zo štátneho rozpočtu. V prípade, ak zistíme, že nebude niečo kompenzované, využijeme túto štátnu schému pomoci,“ doplnil Takáč.

Výzva je pre Slovensko potrebná

Počas nákazy utratili 8 313 kusov hovädzieho dobytka. Z toho bolo 4 251 dojníc a zvyšok boli jalovice, býky a teľatá. Podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Andreja Gajdoša je táto výzva potrebná. 

„Je veľmi podstatná pre pomery Slovenskej republiky, pretože stav živočíšnej výroby u nás je veľmi zlý,“ uviedol Gajdoš s tým, že máme v prepočte štvrtý najnižší počet zvierat v rámci EÚ a v rámci krajín Vyšehradskej štvorky sme na poslednom mieste.

„Na Slovensku máme 0,33 dobytčej jednotky na hektár poľnohospodárskej pôdy, zatiaľ čo priemer v Európskej únii je 0,72 a napríklad Holandsko má 3,56,“ spresnil predseda SPPK.

To má vplyv napríklad aj na sebestačnosť krajiny vo výrobe mliečnych produktov. V prípade masla výroba na Slovensku pokryje približne 50 percent spotreby, u syrov je to 60 a v prípade mlieka 76 percent.