Už v roku 2017 upozornil vtedajší predseda NKÚ Karol Mitrík, že zistené nedostatky z kontrol z rokov 2014 a 2015 boli natoľko závažné, že boli odstúpené orgánom činným v trestnom konaní.

Závery kontrolných zistení NKÚ sa v tomto smere stále opakujú. V roku 2019 úrad konštatoval, že zodpovedné orgány sa ani po predchádzajúcich zisteniach nepoučili a že čerpanie eurofondov naďalej sprevádzajú závažné nedostatky.

V roku 2020 NKÚ opäť potvrdil, že priama podpora v poľnohospodárstve je poskytovaná bez cielenej kontroly a že daná legislatíva obsahuje vážne medzery.

V správe z roku 2022 úrad uviedol, že v PPA pretrvávajú problémy s procesným riadením, účinnosťou vnútornej kontroly, využívaním informačných systémov a hodnotením projektov.

Správa zároveň opakovane upozorňuje, že zlyhania, ktoré úrad odhaľuje minimálne od roku 2016, by mohli viesť až k zastaveniu poskytovania európskej finančnej pomoci, čo by ohrozilo realizáciu kľúčových projektov s dopadom na celú slovenskú spoločnosť.

Korupcia a netransparentnosť na PPA naďalej pretrváva

Aj správy z roku 2025 potvrdzujú, že PPA zlyhávala aj v tomto období. V správe z 28. marca 2025 NKÚ uvádza, že „existencia korupčných rizík a netransparentnosť procesov sú v Pôdohospodárskej platobnej agentúre naďalej významnou hrozbou a jej protifraudový program nemožno ani po poslednej kontrole NKÚ považovať za dostatočne účinný“.

Správa z januára tohto roku zase konštatuje, že „štátne inštitúcie zásadne zlyhali pri využití európskych financií podporujúcich miestny rozvoj".

Závery kontroly teda jednoznačne podporujú tvrdenia predsedu Andrassyho, ktorý kritizuje aj nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní. Podľa jeho vyjadrení ho „hnevá najmä to, že sme ako na tácke odovzdali orgánom činným v trestnom konaní presne ukážkový príklad skorumpovanej a rozkradnutej štátnej agentúry“.

Napriek tomu sa podľa neho vyšetrovania nespustili v dostatočnom rozsahu a bývalí funkcionári PPA neboli braní na zodpovednosť.

Andrassy dodáva, že „aké problémy boli v PPA, aké korupčné prostredie tam bolo, ako to kryli predstavitelia agentúry a vtedajšieho vedenia rezortu pôdohospodárstva – to je fakt. Najvyšší kontrolný úrad predložil jasné dôkazy“. Zároveň pripomenul, že „ani súčasné, ani predchádzajúce vedenie neurobilo nič pre to, aby všetky papiere dokazujúce možnú trestnoprávnu zodpovednosť ľudí na PPA boli odovzdané vyšetrovateľom“.

Výpalnícke metódy a zrušenie PPA

Ľubomír Andrassy tiež zdôraznil, že už jeho predchodca Karol Mitrík navrhoval zrušenie PPA a vybudovanie novej agentúry od základov. Výzvu na zrušenie PPA Andrassy zopakoval a táto je dnes podľa jeho názoru o to aktuálnejšia, že Slovensku hrozí stratenie dôvery Bruselu pri správe eurofondov – a teda aj ohrozenie miliárd eur určených na rozvoj vidieka.

Mimoriadne závažné sú aj Andrassyho tvrdenia, že „ľudia, ktorí mali pod kontrolou rozhodovanie v PPA – vyhlasovanie výziev, hodnotenie projektov, prideľovanie peňazí –, vyžadovali výpalné na úrovni 20 až 30 %, aby ste vôbec mohli pestovať obilniny či chovať dobytok“.

Šéf NKÚ nevylúčil, že za dlhodobým neriešením problémov v PPA stoja klientelistické a korupčné siete, ktoré presahujú jednotlivé vlády. Vyzval preto na zásadnú reformu agentúry – nielen personálnu, ale aj systémovú. Podľa jeho slov „súčasné vedenie PPA urobilo kus dobrej práce, aby sa veci menili a nastavovali, ale stále si myslím, že sú v zajatí tých, ktorí potrebujú vytvárať túto dymovú clonu“.

Kritika nečinnosti politikov

Ostré slová adresoval aj ministrovi pôdohospodárstva Richardovi Takáčovi (Smer-SD) a predsedovi vlády Robertovi Ficovi. Podľa Andrassyho prvý bagatelizuje zistenia NKÚ a druhý namiesto riešení útočí na kritikov.

Minister Takáč uviedol, že pri penziónovej výzve z roku 2015 prebehlo vysvetľovanie a že prebiehajú kontroly, pričom dodal: „To nie sú nové zistenia, tie výzvy sú z obdobia pred desiatimi rokmi.“

Premiér Robert Fico zasa vyzval Andrassyho, aby sa „odopol od Matoviča“ a naznačil, že správy NKÚ sú prehnané, ako keby na Slovensko spadla atómová bomba. Zároveň zdôraznil, že penziónová kauza nie je záležitosťou tejto vlády.

Pochybné dotácie preverovala aj delegácia Európskeho parlamentu zložená z europoslancov, ktorej závery sú totožné so zisteniami NKÚ. V tomto smere treba dodať, že europoslanci nemajú žiadne kontrolné právomoci v tomto smere a ich zistenia sa neopierajú o relevantné dokumenty, ako je to v prípade Najvyššieho kontrolného úradu.

Napriek tomu europoslanec Tomáš Zdechovský adresoval list eurokomisárovi pre poľnohospodárstvo Christopheovi Hansenovi s výzvou na preverenie fungovania slovenskej Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

PPA ako ukážka zlyhania kľúčovej inštitúcie

Zistenia NKÚ, ktoré už viac než dekádu opakovane identifikujú závažné porušenia zákona, však nemožno brať na ľahkú váhu.

Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy má svoje zásadné vyhlásenia o korupcii, klientelizme a dokonca o výpalníctve v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA), ktoré podľa neho prerastajú až na najvyššie miesta v štáte, podložené zhodnými výsledkami kontrol úradu.

Ich závery hovoria o šokujúcom zlyhaní štátnej agentúry, ktorá rozdeľovala obrovské sumy peňazí netransparentne, bez kontroly – a to dokonca aj pri očividných podvodoch, ktoré boli medializované, ako napríklad v prípade poľnohospodárskych dotácií na betónové plochy poslankyne Roškovej.

Zistenia boli odstúpené orgánom činným v trestnom konaní, no tie podľa predsedu NKÚ nekonali. Rovnako ako kompetentní politici, ktorí nepríjemné závery NKÚ buď ignorujú, bagatelizujú, alebo sa zmôžu len na osobné útoky voči tým, ktorí na zlyhania upozorňujú.

Verejnosť sa tak oprávnene musí pýtať: ak kontrolný orgán roky upozorňuje na závažné porušovanie zákona, a to až na úrovni výpalníckych metód, a politici mlčia – sú rovnako nekompetentní ako predstavitelia PPA alebo majú na tomto korupčnom systéme svoj podiel?

Prázdne vyhlásenia o tom, že penziónová kauza nespadá pod túto vládu, nemôžu ospravedlniť skutočnosť, že každá vládna garnitúra je povinná pri takýchto podozreniach okamžite konať a vyvodzovať dôsledky.

Zistenia NKÚ treba brať vážne

Je zarážajúce, že keď išlo o darovanie vojenskej techniky Ukrajine, boli zistenia NKÚ považované za relevantný podklad na vyšetrovanie – hoci išlo o „vec inej vlády“. V prípade PPA zrazu tento princíp neplatí. Iba skutočne simplicitný jedinec sa môže uspokojiť s tvrdením, že ak ide o starší prípad, netreba ho riešiť.

Veď ohrozenie eurofondov v oblasti chronicky podfinancovaného a zanedbaného slovenského poľnohospodárstva nie je žiadna marginálna téma pre spoločnosť.

Zistenia NKÚ nie sú „názormi politika“, ktorý nevidel ani relevantný dokument týkajúci sa celej problematiky, ale objektívnym zhodnotením situácie – výsledkom dôsledného preverovania faktických skutočností priamo na pôde PPA.

Ak musí inak zdržanlivý predseda NKÚ otvorene a verejne hovoriť o výpalníkoch a korupcii v PPA a nečinnosti polície, spoločnosť má skutočne dôvod domnievať sa, že v tejto veci niečo smrdí.

Zľahčovanie politikov jasne naznačuje, odkiaľ ten zápach vychádza.