Zadržanie osoby a jej následné prepustenie po výsluchu nie je v rámci trestného konania neobvyklé. Ide o štandardný postup, pri ktorom orgány činné v trestnom konaní potrebujú vypočuť určité osoby s cieľom lepšieho zmapovania skutkových okolností prípadu. V tomto štádiu ešte nemusí existovať dostatočne podložené podozrenie voči konkrétnej osobe na vznesenie obvinenia.

Tento postup však neznamená, že vypočúvaná osoba po prepustení už nemôže byť v budúcnosti obvinená. Rovnako však platí, že takáto osoba môže počas celého konania vystupovať len ako svedok a byť mimo akéhokoľvek podozrenia.

Vzhľadom na politické pozadie Jaroslava Naďa a jeho pôsobenie na čele ministerstva obrany v čase darovania vojenskej techniky Ukrajine je to práve on, kto je najmä zo strany svojich politických súperov označovaný za vinníka celej situácie.

Naď v tejto súvislosti poskytol médiám viaceré vyjadrenia o svojom vypočúvaní, pričom sa snažil vysvetliť svoj podiel zodpovednosti na celom prípade. Tieto vysvetlenia však obsahujú rozpory nielen so zisteniami NKÚ či EPPO, ale aj vo vlastnej výpovedi si viackrát protirečí.

Účelové stíhanie ako dôvod na fotku či zakrytie zlodejín

Podľa vyjadrení Jaroslava Naďa pre portál Aktuality.sk ide o „maškarádu, ktorá bola urobená v súvislosti so snahou o moje zadržanie preto, lebo niekde na ulici bol schovaný paparazzo, ktorého úlohou bolo získať fotografiu pre Šutaja Eštoka“, pričom sám priznáva, že na toto tvrdenie nemá žiaden dôkaz.

Okrem tohto zdôvodnenia vidí šéf Demokratov príčinu preverovania aj v snahe ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka „prekryť zlodejiny, ktoré robí v rezorte vnútra“.

Bývalý minister dodáva, že vyšetrovateľovi sa nepozdávalo, že „v rozhodnom čase sa odohrávala obchodná komunikácia aj vo večerných hodinách a že prečo sa celá vec udiala tak rýchlo“. Vyšetrovateľa zaujímalo aj to, či Naď alebo iné zadržané osoby vedeli, že darovanie bude preplácané z prostriedkov EÚ.

Naď vysvetlil, že v tom čase bolo potrebné urýchlene pomôcť Ukrajine po útoku Ruska a že vtedy ešte nevedel, že obchod bude možné refundovať zo strany EÚ. O tejto možnosti sa vraj dozvedel až neskôr. Celú akciu vysvetľoval tým, že pomoc Ukrajine bola jednoznačne potrebná.

Ukrajina mala mať prehľad o vojenskom vybavení Slovenska

Zaujímavý moment predstavuje jeho vyjadrenie, že s nápadom na darovanie munície prišla ukrajinská strana prostredníctvom diplomacie. Podľa Naďa „prišli Ukrajinci s tým, aby sa to urobilo formou darovania, čo sme potom aj takýmto spôsobom urobili“. Ako však Ukrajina vedela, aký typ a aké množstvo materiálu má Slovenská republika vo svojich skladoch, vysvetliť nedokázal.

Tento opis však nesúhlasí so zisteniami NKÚ. Závery kontroly hovoria, že Ministerstvo obrany SR nakúpilo muníciu starú desiatky rokov, ktorá bola okamžite vyexpedovaná zo skladov dodávateľa bez existujúcej požiadavky z ukrajinskej strany na jej dodanie.

Jaroslav Naď ako minister obrany teda nevedel, ako Ukrajina získala utajované informácie vojenského charakteru, no neváhal realizovať ich návrh.

V rozhovore pre Aktuality.sk vyjadril domnienku, že Ukrajina mala obchodný vzťah s Konštruktou - Defence, a preto vedela o vojenskej technike na Slovensku. NKÚ však tvrdí, že zo strany Ukrajiny neexistovala žiadna požiadavka na daný nákup.

Legalita uzatváraných rámcových zmlúv

V danom rozhovore navyše Naď v kontexte podozrení z machinácií pri verejnom obstarávaní tvrdí, že nešlo o verejné obstarávanie, pretože už existovala rámcová zmluva s Konštruktou - Defence, teda štátnou firmou, prostredníctvom ktorej bola munícia darovaná. Tá ju následne nakúpila od súkromných spoločností. Podľa Naďa nešlo len o jednu firmu, ale o viaceré - nevie však presne, o ktoré išlo.

NKÚ zistil, že tento nákup sa uskutočnil bez konkurencie, teda bez riadneho súťažného procesu, pričom nebola preukázaná primeranosť ceny. Kontrolný úrad pripomína, že aj v takýchto prípadoch treba preukázať hospodárnosť, čo sa nestalo.

Kontrola NKÚ navyše preukázala, že zmluvy z rokov 2022 až 2023, na základe ktorých boli Ukrajine darované mínometné strely kalibru 120 mm, náboje 152 mm EOFd a náboje 12,7 × 108 mm API B-32, boli uzatvárané účelovo.

Celá operácia darovania sa udiala počas dvoch dní. NKÚ konštatoval, že ministerstvo konalo v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy a porušilo finančnú disciplínu vo výške 2 592 000 eur.

Na tomto mieste je vhodné pripomenúť Naďove skoršie vyjadrenia, že Ukrajina mala prehľad o stave našej vojenskej techniky a zadala si konkrétne požiadavky na darovaný materiál. Neskôr však v rozhovore tvrdil, že Slovensko muselo túto muníciu prostredníctvom Konštrukty - Defence nakúpiť, a to bez verejného obstarávania.

Rozpor s vedomosťou o možnom preplácaní zo strany EÚ

V ďalšom rozhovore pre denník Sme Jaroslav Naď opäť rozoberal svoj výsluch v rámci vyšetrovania EPPO. Tvrdil, že všetky zadržané osoby boli predvedené ako svedkovia alebo podozriví.

Aj v tomto rozhovore zopakoval, že cieľom darovania vojenskej techniky bolo zvýšiť obranyschopnosť Slovenska tým, že sa vyradí stará munícia, ktorá zároveň pomôže zastaviť ruský postup, a namiesto nej sa nakúpi nová. Dodal, že darovanú muníciu navyše preplatí EÚ.

Už v tomto bode je však zjavný rozpor s jeho skorším vyjadrením, v ktorom tvrdil, že spočiatku nevedel, že túto muníciu bude možné refundovať. Rozhodnutie o preplatení vraj padlo až neskôr na úrovni EÚ.

Pri tejto skutočnosti Naď nerozumie, ako mohol poškodzovať finančné záujmy EÚ tým, že štátna firma nakúpila bez transparentného procesu od súkromnej firmy za zvýšenú cenu (podľa Naďa iba o jednotky percent) muníciu, ktorú následne darovala Ukrajine. Toto darovanie si potom nechalo ministerstvo obrany preplatiť Úniou – teda EÚ mala uhradiť sumu za muníciu nakúpenú od súkromnej spoločnosti za zvýšenú cenu.

Ukrajina nevedela muníciu nakúpiť, prehovorila štát na darovanie

Na rozdiel od predchádzajúceho rozhovoru si Naď v denníku Sme už spomenul, že ukrajinský obranný pridelenec na Slovensku mal „slušný prehľad o tom, čím disponuje Slovenská republika“. Po vypuknutí vojny to podľa Naďa prebiehalo tak, že Ukrajinci chodili na ministerstvo obrany alebo ministerstvo zahraničných vecí so zoznamami toho, čo potrebujú, a štátne orgány si „mohli vybrať“, čo im poskytnú.

Bývalý minister obrany si zároveň spomenul, že munícia, ktorú Konštrukta - Defence nakupovala pre potreby Ukrajiny, patrila spoločnosti MSM Group, ktorá ju mala uskladnenú v skladoch Konštrukty. Dodáva, že Ukrajinci chceli túto muníciu ešte pred vypuknutím vojny zakúpiť komerčným spôsobom, no pre zdĺhavý proces pri obstarávaní licencií sa to nepodarilo.

Keďže sa Ukrajine nepodarilo muníciu kúpiť, prišla s návrhom darovania, s ktorým ministerstvo obrany okamžite súhlasilo.

NKÚ a Európska prokuratúra pritom konštatujú výrazný rozdiel medzi nákupnou cenou a pôvodnou účtovnou hodnotou munície. Vyšetrovanie sa týka možného poškodenia finančných záujmov EÚ až v sume 7,4 milióna eur.

Naď tvrdí, že išlo o reálne trhové ceny a že štát nekonal nehospodárne, zatiaľ čo kontrolné orgány vyvodzujú podozrenia z nehospodárnosti a porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Najvyšší kontrolný úrad zistil aj nezrovnalosti v interných dokumentoch Konštrukty vo veci procesu výberu dodávateľa. Ani bývalý minister obrany nevie, či vôbec existujú dokumenty, ktoré by preukazovali oprávnenosť nákupu konkrétneho typu munície. Závery NKÚ uvádzajú, že tieto dokumenty chýbajú.

Nákup munície bol v tom čase realizovaný bez vedomosti štátnych orgánov o tom, že môže byť preplatený zo zdrojov EÚ, no Jaroslav Naď to spätne označuje za situáciu, v ktorej vlastne Slovensko „zarobilo“ – ak by ho teda Únia preplatila, čo však vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie nevyzerá realisticky.

Problém s vierohodnosťou vysvetlení

Jaroslav Naď teda na jednej strane nerozumie, prečo je problém s transparentnosťou celého darovania munície a ani tomu, čo má byť na celej veci trestné.

Na druhej strane predkladá verejnosti verziu, podľa ktorej Ukrajina nevedela muníciu – o ktorej mala zo záhadných dôvodov detailný prehľad – zakúpiť sama, a preto požiadala o jej darovanie.

Štát túto muníciu nakúpil za zvýšenú cenu od konkrétnej súkromnej firmy bez toho, aby k tomu vedel poskytnúť relevantné vysvetlenie či dokumenty. Následne tento štátny majetok daroval Ukrajine, pričom Naď to komentoval slovami, že „štát môže nakupovať čokoľvek a darovať to komukoľvek“.

Takéto absurdné zdôvodnenie je, samozrejme, mimo akéhokoľvek právneho rámca hospodárenia so štátnym majetkom. Ak by bola táto logika správna, Trestný zákon by nemohol poznať žiadnu trestnú činnosť verejných funkcionárov súvisiacu s neoprávneným nakladaním s cudzím majetkom. Štátny majetok totiž nie je majetkom úradníkov, ktorí ho len spravujú, ale majetkom občanov krajiny.

Naď pritom zabúda, že práve štát má povinnosť dodržiavať prísne pravidlá hospodárenia s majetkom všetkých občanov. V rámci jednotlivých štátnych orgánov navyše platia ešte prísnejšie podmienky, kto, kedy a za akých okolností môže obstarávať, nakupovať alebo predávať majetok štátu.

NKÚ v tejto veci konštatuje, že nákupom nábojov, ktoré nebolo možné využiť pre potreby Ozbrojených síl SR, konalo ministerstvo obrany v rozpore s princípmi hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti, čím porušilo zákon a spôsobilo škodu vo výške 6 266 638 eur.

Práve táto skutočnosť je zrejme podkladom na podozrenie z nehospodárneho nakladania s majetkom štátu, ktorému však Jaroslav Naď podľa vlastných slov nerozumie. Machinácie pri verejnom obstarávaní sa zase týkajú nákupu munície od konkrétnej súkromnej firmy bez existencie relevantného podkladu.

Naď nemusí byť trestnoprávne zodpovedný

Samotné podozrenie z poškodzovania finančných záujmov európskych spoločenstiev je už iba čerešničkou na torte mimoriadne netransparentného konania, ktoré si ministerstvo obrany chcelo nechať preplatiť z európskych fondov.

Naď raz tvrdí, že munícia mala byť preplácaná z fondov, inokedy zasa hovorí o tom, že darovanie prebiehalo bez vedomosti o možnom preplatení zo strany EÚ. Ak by munícia nebola preplatená, Naď by nemohol hovoriť o získaní zdrojov pre Slovensko, no potom ju nemožno ani bezbreho darovať, keďže išlo o štátny majetok, ktorý bol nakúpený so špecifickým cieľom.

Jaroslav Naď, samozrejme, nemusí byť za tieto skutky priamo trestnoprávne zodpovedný, keďže zatiaľ nie je zrejmé, ktoré konkrétne osoby a akým spôsobom v celej veci konali.

Tieto skutočnosti budú predmetom preverovania zo strany EPPO. Aj preto boli zadržaní ôsmi bývalí vysokí predstavitelia rezortu obrany, aby prostredníctvom svojich výpovedí vniesli do prípadu viac svetla.

Až záver vyšetrovania ukáže, či niekto konal v rozpore so zákonom.

Dovtedy môže verejnosť len sledovať, ako Jaroslav Naď prezentuje svoje vlastné teórie, v ktorých tvrdí, že všetko bolo v poriadku a celá kauza je len politickou pomstou, do ktorej sa údajne zapojili aj nezávislé orgány – len preto, že niekto chcel jeho fotografiu v putách.