Protiruské sankcie obchádzajú cez tretie krajiny aj Slováci. Vo veľkom štýle

Slovenský export do Ruska sa od vojny prepadol, no vlani sme vyviezli do Kirgizska 37-krát viac tovarov než v roku 2021. Nejde pritom o jedinú postsovietsku krajinu, kam dnes Slováci exportujú násobne viac než v minulosti.

Vladimir Putin a Robert Fico. Foto: Sergey Bobylev/Sputnik/Profimedia

Vladimir Putin a Robert Fico. Foto: Sergey Bobylev/Sputnik/Profimedia

Brusel stále schvaľuje nové a nové balíky sankcií. Momentálne sa vedie horúca debata o osemnástom v poradí. Zatiaľ však majú obchodné embargá, ktoré sa snažia zamedziť Rusku prístup k technológiám a západným tovarom, veľké diery.

Už v minulosti Štandard upozorňoval, že firmy z Európskej únie presmerovali veľkú časť svojho exportu, ktorý predtým končil v Rusku, do okolitých ázijských krajín, ktoré s Moskvou obchodujú a vývozné obmedzenia nezaviedli.

Ako si Rusi z obchádzania sankcií spravili biznis. Ktorý vykrmuje ich ekonomiku

Mohlo by Vás zaujímať Ako si Rusi z obchádzania sankcií spravili biznis. Ktorý vykrmuje ich ekonomiku

Ide o kaukazské štáty, Turecko či krajiny bývalého sovietskeho zväzu, ako sú Kazachstan a Kirgizsko.

To, že ide o zrejmý reexport, vyplýva z dvoch rôznych štatistík. Prvá jasne ukazuje, že po ruskej invázii na Ukrajinu sa prudko zvýšil vývoz z členských štátov EÚ do spomenutých tretích krajín (zväčša) susediacich s Ruskom. A ďalšie údaje odhaľujú, že tieto štáty po invázii a uvalení sankcií na Moskvu vo veľkom zvýšili svoj export do Ruska.

chart visualization

Sankcie vo veľkom obchádza aj Slovensko

Tento trend bije do očí aj pri pohľade na slovenský obchod. Údaje Štatistického úradu SR poukazujú na to, že miestne firmy vyviezli do Turecka, Kirgizska, Kazachstanu či na Kaukaz násobne viac tovarov než pred vojnou na Ukrajine.

Najlepšie to ilustruje pohľad na nasledujúci graf, no možno z neho vypichnúť niekoľko čísel. Vývoz zo Slovenska do Kirgizska sa medzi rokmi 2021 a 2024 zvýšil 37-násobne. Zatiaľ čo pred inváziou tam putovali tovary v hodnote dvoch miliónov eur, vlani za takmer 74 miliónov eur.

chart visualization

O niečo nižšie, no stále radikálne vysoké nárasty, evidujeme v prípade Tadžikistanu, Arménska, Azerbajdžanu či Uzbekistanu. V podstate platí, že s týmito krajinami Slovensko pred vojnou obchodovalo minimálne, a preto je v prípade týchto štátov presmerovanie tokov tovarov vidieť najlepšie.

Na porovnanie, vývoz do Turecka medzi rokmi 2021 a 2024 vzrástol „len“ približne dvojnásobne. V absolútnych číslach však ide o 700 miliónov eur.

To, čo slovenské firmy predali do ôsmich krajín v grafe, takmer kompletne kompenzuje pokles predajov v Rusku, ktoré sa znížili od roku 2021 približne o 1,1 miliardy eur.

chart visualization

Trend pokračuje aj v roku 2025

Údaje o mesačnom obchode s týmito štátmi hovoria podobnou rečou. A ukazujú, že nárast exportu do spomenutých krajín pokračuje aj v tomto roku.

Rekordy trhá opäť obchod s Kirgizskom, kam Slovensko v prvých štyroch mesiacoch tohto roka poslalo tovar v hodnote takmer 44 miliónov eur. V rovnakom období vlaňajšieho rekordného roka predstavoval export do tejto krajiny len 7,9 milióna eur.

chart visualization

Európsky tovar treba niekde predať

Slovensko nie je v rámci Únie výnimočným prípadom. Do Ruska posielajú tovary okľukou aj najväčšie európske ekonomiky ako Nemecko či Taliansko, ale aj Holandsko a Belgicko.

„Pokles nemeckého vývozu áut do Ruska je viac než kompenzovaný nárastom nemeckého vývozu áut do Strednej Ázie, na Kaukaz a do Turecka,“ píše v príspevku na sociálnej sieti ekonóm Robin Brooks z think tanku Brookings.

V inom príspevku podotýka, že „Litva a Poľsko mali kedysi veľký problém s reexportom, ale vyriešili ho“, zatiaľ čo iní uprednostnili „krátkodobé zisky“.

Nekonečné obmedzovanie obchodu však takisto nie je dlhodobým riešením. Ak niekde existuje dopyt, ponuka si svoje cestičky nájde.

Pre Rusko to bude znamenať vyššie finálne ceny, keďže vynútená zmena dodávateľského reťazca je obvykle nákladná a sprostredkovateľ si vždy pripočíta obchodnú prirážku. Na druhej strane však pre podobné rozhodnutia trpia európski exportéri zväčša z ohrozených priemyselných odvetví, ktorí zo svojich ziskov odvádzajú dane do štátnych rozpočtov a zamestnávajú množstvo ľudí.