To, že ide o zrejmý reexport, vyplýva z dvoch rôznych štatistík. Prvá jasne ukazuje, že po ruskej invázii na Ukrajinu sa prudko zvýšil vývoz z členských štátov EÚ do spomenutých tretích krajín (zväčša) susediacich s Ruskom. A ďalšie údaje odhaľujú, že tieto štáty po invázii a uvalení sankcií na Moskvu vo veľkom zvýšili svoj export do Ruska.
Sankcie vo veľkom obchádza aj Slovensko
Tento trend bije do očí aj pri pohľade na slovenský obchod. Údaje Štatistického úradu SR poukazujú na to, že miestne firmy vyviezli do Turecka, Kirgizska, Kazachstanu či na Kaukaz násobne viac tovarov než pred vojnou na Ukrajine.
Najlepšie to ilustruje pohľad na nasledujúci graf, no možno z neho vypichnúť niekoľko čísel. Vývoz zo Slovenska do Kirgizska sa medzi rokmi 2021 a 2024 zvýšil 37-násobne. Zatiaľ čo pred inváziou tam putovali tovary v hodnote dvoch miliónov eur, vlani za takmer 74 miliónov eur.
O niečo nižšie, no stále radikálne vysoké nárasty, evidujeme v prípade Tadžikistanu, Arménska, Azerbajdžanu či Uzbekistanu. V podstate platí, že s týmito krajinami Slovensko pred vojnou obchodovalo minimálne, a preto je v prípade týchto štátov presmerovanie tokov tovarov vidieť najlepšie.
Na porovnanie, vývoz do Turecka medzi rokmi 2021 a 2024 vzrástol „len“ približne dvojnásobne. V absolútnych číslach však ide o 700 miliónov eur.
To, čo slovenské firmy predali do ôsmich krajín v grafe, takmer kompletne kompenzuje pokles predajov v Rusku, ktoré sa znížili od roku 2021 približne o 1,1 miliardy eur.
Trend pokračuje aj v roku 2025
Údaje o mesačnom obchode s týmito štátmi hovoria podobnou rečou. A ukazujú, že nárast exportu do spomenutých krajín pokračuje aj v tomto roku.
Rekordy trhá opäť obchod s Kirgizskom, kam Slovensko v prvých štyroch mesiacoch tohto roka poslalo tovar v hodnote takmer 44 miliónov eur. V rovnakom období vlaňajšieho rekordného roka predstavoval export do tejto krajiny len 7,9 milióna eur.
Európsky tovar treba niekde predať
Slovensko nie je v rámci Únie výnimočným prípadom. Do Ruska posielajú tovary okľukou aj najväčšie európske ekonomiky ako Nemecko či Taliansko, ale aj Holandsko a Belgicko.
„Pokles nemeckého vývozu áut do Ruska je viac než kompenzovaný nárastom nemeckého vývozu áut do Strednej Ázie, na Kaukaz a do Turecka,“ píše v príspevku na sociálnej sieti ekonóm Robin Brooks z think tanku Brookings.
V inom príspevku podotýka, že „Litva a Poľsko mali kedysi veľký problém s reexportom, ale vyriešili ho“, zatiaľ čo iní uprednostnili „krátkodobé zisky“.
Nekonečné obmedzovanie obchodu však takisto nie je dlhodobým riešením. Ak niekde existuje dopyt, ponuka si svoje cestičky nájde.
Pre Rusko to bude znamenať vyššie finálne ceny, keďže vynútená zmena dodávateľského reťazca je obvykle nákladná a sprostredkovateľ si vždy pripočíta obchodnú prirážku. Na druhej strane však pre podobné rozhodnutia trpia európski exportéri zväčša z ohrozených priemyselných odvetví, ktorí zo svojich ziskov odvádzajú dane do štátnych rozpočtov a zamestnávajú množstvo ľudí.
