Na Univerzite Komenského zavedú nový výberový predmet ako prevenciu pred zneužívaním práva

Zneužívanie práva v trestných konaniach predstavuje vždy mimoriadne vážny problém, a to nielen z dôvodu, že dochádza k páchaniu trestnej činnosti štátnymi orgánmi na úkor občanov, ktorí sú v porovnaní so štátom v trestnom konaní vždy v postavení slabšej strany.

Tento fenomén sa prejavuje rôznymi formami, ako sú manipulácia s dôkazmi, zneužívanie inštitútu väzby, nadmerné využívanie spolupracujúcich svedkov (takzvaných kajúcnikov) či úniky informácií do médií. Tieto praktiky narúšajú princípy spravodlivého súdneho konania a prezumpcie neviny, ktoré sú základom demokratického právneho systému.

Najzásadnejší problém zneužívania práva v tomto smere predstavuje skutočnosť, že verejnosť prestáva veriť v objektivitu a výkon spravodlivosti zo strany štátu a uchyľuje sa k vlastným metódam naprávania krívd, prípadne už dopredu odsudzuje rozhodnutia súdov alebo iných orgánov.

Stovky právnikov reagovali výzvou už v roku 2021

Zásadným obdobím pri verejnom poukazovaní na túto problematiku sa stali roky 2020 až 2021, keď stovky odborníkov z právnickej obce vrátane sudcov, advokátov a pedagógov zverejnili výzvu reagujúcu na porušovanie princípov právneho štátu v trestnoprávnej oblasti a varovali pred zneužívaním trestných konaní na politické účely.

Podľa tejto výzvy právnikov dochádzalo k systematickému vynášaniu informácií zo spisov médiám, ktoré následne prezentovali subjektívny a zaujatý pohľad. Príkladom je zverejňovanie zápisníc z prípravného konania, čo ohrozuje právo na obhajobu a zákonnosť trestných konaní.

Ak je zneužívanie práva skloňované zo strany politikov či médií bez dostatočne podložených argumentov, pričom účelovo zneužívajú vlastné názory na burcovanie verejnosti, ide o mimoriadne nebezpečný jav. Takéto burcovanie napokon prinútilo atentátnika Juraja Cintulu vziať veci do vlastných rúk a strieľať na predsedu vlády Roberta Fica, pretože nevidel inú možnosť nápravy.

Zvláštne trestné stíhania, ktoré nikam neviedli

V minulosti sa už v medializovaných kauzách vyskytli politické vyhlásenia o zneužívaní práva, ktoré nakoniec mali oporu aj v právoplatných rozhodnutiach OČTK a súdov o zastavených trestných konaniach.

Trestné stíhania zločineckých skupín, ktorých súčasťou mali byť v tom čase opoziční politici Robert Fico alebo Robert Kaliňák (kauza Súmrak), boli zastavené z dôvodu, že skutok nebol ani trestným činom, a vyšetrovatelia nemali na podporu týchto teórií žiadne relevantné dôkazy.

Rovnaký záver platil aj pre údajné zločinecké zoskupenie v kauze Rozuzlenie, v ktorej mali figurovať dvaja bývalí riaditelia SIS – Vladimír Pčolinský a Michal Aláč. Ani v tomto prípade si vyšetrovatelia nedali námahu získať aspoň minimálne dôkazy preukazujúce vinu vysokopostavených predstaviteľov spravodajskej služby.

Z mimoriadne sporných obvinení politikov možno spomenúť prípad Juraja Šeligu, kde vyšetrovateľ vzniesol obvinenie za jeho politický prejav, len aby ho po týždni zrušil. Rovnako amatérsky prístup vyšetrovateľov mohla verejnosť vidieť v prípade obvinených „čurillovcov“ Pavla Ďurku a Róberta Magulu, kde prokurátor „zabudol“ na dôkazy preukazujúce ich nevinu, a musel im zrušiť vznesené obvinenie.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka zrušil obvinenie Pavlovi Ďurkovi aj vo veci takzvanej „otočky“ Patrika Vidašiča pre nezákonnosť, hoci odôvodnenie rozhodnutia v tomto prípade stojí za osobitnú pozornosť.

Pozoruhodným prípadom je kauza Búrka, v rámci ktorej bolo zadržaných a obvinených množstvo sudcov z korupcie, len aby po piatich rokoch vysvitlo, že OČTK nemá voči nim relevantné dôkazy a nevie, čo ďalej. Trom sudcom už bolo v tejto veci zastavené trestné stíhanie, pretože stálo aj po piatich rokoch iba na svedectve jediného kajúcnika – Vladimíra Sklenku.

Rozpory v právnickej obci vyvolalo neprávoplatné odsúdenie guvernéra NBS Petra Kažimíra, pri ktorom postup sudcu Milana Cisárika ostro skritizoval dekan Právnickej fakulty UK prof. Eduard Burda, ktorý upozornil na možné zneužívanie práva zo strany sudcu.

Zaujímavé je, že hoci boli obvinenia v týchto prípadoch rušené pre nezákonnosť, nikto sa nezaoberal tým, či táto nezákonnosť vyplývala z neodbornosti vyšetrovateľa, alebo išlo o úmyselnú trestnú činnosť.

Nový predmet priblíži prípady zneužívania práva z praxe

Na podobné príklady z praxe, ako aj na sporné praktiky vyšetrovateľov a iné neduhy trestných konaní vrátane spôsobov, ako im predchádzať, bude budúcich právnikov upozorňovať Právnická fakulta UK v Bratislave.

Od akademického roka 2025/2026 pribudne na PF UK nový výberový predmet s názvom „Spôsoby zneužitia trestného práva a možnosti, ako na ne reagovať“, ktorý inicioval dekan Eduard Burda.
Predmet má ambíciu pripraviť študentov na reálne výzvy právnej praxe a oboznámiť ich s problémami, ktoré môžu nastať pri nesprávnom uplatňovaní trestného práva.

Praktickú výučbu predmetu pre denník Štandard priblížila doc. Zuzana Mlkvá Illýová z Ústavu klinického právneho vzdelávania PF UK.

Predmet, ktorý budú vyučovať skúsení sudcovia, prokurátori a advokáti, reaguje na potrebu prepojenia teórie s praxou, čo sa na fakulte osvedčilo už aj v iných právnych odvetviach. Výučba sa bude zameriavať na praktické aspekty trestného konania. Študenti budú analyzovať situácie, v ktorých dochádza k porušovaniu základných princípov trestného práva.

Medzi kľúčové témy budú patriť:

• porušovanie zákazu trestného stíhania spôsobom ustanoveným zákonom (napríklad stíhanie za nejasne definovaný skutok, používanie nezákonne získaných dôkazov, obrátenie dôkazného bremena, porušenie práva na zákonného sudcu),
• porušovanie zákazu sebaobviňovania (nemo tenetur se ipsum accusare) – často obchádzaného nátlakom na priznanie,
• nadkvalifikácia skutkov a zneužívanie väzby – slúžiace na vynútenie priznania,
• zneužívanie osobitných inštitúcií – kumulácia moci a oslabenie kontroly,
• vplyv médií a verejnosti – ich tlak môže ovplyvniť zákonnosť konania,
• lawfare – zneužívanie práva na elimináciu politických oponentov, čo je témou aj na univerzitách ako Harvard.

Výučba bude kombinovať prednášky a semináre, na ktorých sa bude diskutovať o konkrétnych prípadoch a hľadať spôsoby, ako predchádzať nezákonným praktikám. Dôraz bude kladený aj na pochopenie psychologických a sociálnych faktorov – ktoré vedú k porušovaniu práv obvinených –, ako aj na historický a účelový význam princípov trestného práva.

Toto praktikum bude výlučne zamerané na oboznámenie študentov s materiálnou podstatou základných princípov a inštitútov trestného práva – teda s odpoveďou na otázku, prečo existujú a ako by nemali byť aplikované. Študenti budú môcť v rámci seminárov prezentovať vlastné návrhy riešení a hodnotení sporných situácií.

Problém s konštatovaním samotnej nezákonnosti

Zneužívanie trestného práva nie je len teoretickou otázkou – má reálne dopady na životy, spravodlivosť a dôveru v právny štát. Ako ukazujú príklady z praxe, zlyhania v trestnom konaní vedú k vážnym nespravodlivostiam, a preto je kľúčové, aby budúce právnické profesie poznali hranice prípustných zásahov do práv občanov.

V rámci predmetu sa prirodzene objaví aj otázka, kedy možno hovoriť o zneužívaní práva bez právoplatného rozhodnutia. Aj vo vyššie uvedených prípadoch napriek konštatovanej nezákonnosti trestného stíhania nebolo vždy výslovne uvedené, že došlo aj k zneužitiu práva.

Túto tenkú hranicu bez právoplatného rozhodnutia možno vyhodnocovať iba subjektívne, a preto bude mimoriadne dôležité nastaviť aj pravidlá toho, čo možno považovať za zneužívanie práva.

Zvláštna kritika Jána Čurillu

Oznámenie výučby predmetu, ktorý má prispieť k zákonnému rozhodovaniu štátnych orgánov, sa prekvapivo stretlo s kritikou obvineného policajta Jána Čurillu.

Denník N zverejnil kritický článok policajta, ktorý o sebe tvrdí, že on aj jeho kolegovia sú obeťami zneužívania práva v prospech politickej moci a ich trestné stíhania sú účelové.

Text však neobsahuje žiadne relevantné právne argumenty – iba opakovane odkazuje na „neprijateľné kauzy druhej strany“ vrátane kritiky dekana Burdu voči sudcovi Cisárikovi bez toho, aby ich podrobil hlbšiemu rozboru. Podľa Čurillu zrejme stačí, že sú ním vytknuté veci neprijateľné.

Kriticky sa teda vyjadruje ten istý Ján Čurilla, ktorý v súkromnej komunikácii so svojimi kolegami zo skupiny takzvaných čurillovcov advokátom Petrom Kubinom či novinárom Marekom Vagovičom mimoriadne vulgárne útočí na každého protivníka spôsobom, ktorý je ďaleko za hranou normálneho príčetného jedinca. Podľa jeho názoru to je iba „čierny humor".

Čurilla a jeho čierny humor

Mimoriadne znepokojivé sú slová Čurillu o tom, keď hovoril o „zapichnutí noža medzi lopatky" poslancovi Smeru-SD Tiborovi Gašparovi, a to s „mierumilovným pohľadom v očiach".

Na verejnosť sa dostala aj konverzácia, kde sa Čurilla s kolegami bavili na náhlej smrti kolegu Daniela Karabu, ktorý ich vyšetroval, pričom samotný Čurilla dodal, že je dobre, že Karaba zomrel, pretože „aspoň jeho novonarodené dieťa nezistí, akého ko**ta má otca“, pričom dodáva, že ak by to novonarodené dieťa zistilo, „tak by sa to decko odje**lo. Otcovou zbraňou“.

Verejnosti sú známe výroky čurillovcov o zapálení auta vyšetrovateľky Santusovej alebo o fyzickom útoku voči jej osobe. Na nahrávkach hovorili o sebe ako o „chránenej zveri“ pod ochranou ministra Romana Mikulca a špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Zaznamenané sú aj výroky o potrebe „vyrobiť skutok“ v prípade takzvanej otočky Vidašiča.

Tieto výroky sú síce oslavované hŕstkou spoločnosti, ktorá uverila pokračujúcej mediálnej propagande o „dobrom policajtovi", no v slušnej spoločnosti sú takéto vyjadrenia neprijateľné.

Napriek tomu človek s takýmto profilom kritizuje morálne právo dekana Burdu vyučovať predmet, ktorý má zamedziť presne takému zneužívaniu práva, o akom hovorí Ján Čurilla aj pri svojom trestnom stíhaní.

Vzhľadom na množstvo zrušených obvinení, a to len v medializovaných prípadoch, je potreba výučby tohto predmetu pre spoločnosť viac než opodstatnená.

Po jeho absolvovaní sa možno aj v radoch polície nájdu vyšetrovatelia, ktorí budú dôsledne rešpektovať zákonnosť namiesto presvedčenia, že „každý je mafián a dôkazy na to už nejako nájdeme“.