Keďže hlasovanie o nástroji RePowerEU stojí na kvalifikovanej väčšine, Slovensko nemá páky na jeho schválenie. Sankcie sa však schvaľujú jednomyseľne, Fico tak považuje slovenské veto za akýsi rokovací žetón v rozhovoroch s Komisiou.
Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová vyjadrila pred zasadnutím nádej, že sa 18. balík podarí schváliť najneskôr v stredu, teda na druhý deň rokovania. „Dúfame, že sa nám podarí dosiahnuť politickú dohodu o 18. balíku sankcií. Sme veľmi, veľmi blízko. Dúfam, že k nej dôjde dnes,“ povedala estónska expremiérka.
Zdroje z prostredia európskej diplomacie predtým pripomenuli, že Malta je ďalším štátom, ktorý má výhrady voči sankčnému balíku, konkrétne v otázke znižovania cenového stropu na ruskú ropu. Eurokomisia totiž navrhla pohyblivý strop, ktorý by sa vypočítaval z priemernej trhovej ceny za predošlé tri mesiace a bol by znížený o 15 percent.
Rada EÚ na margo protiruských sankcií oznámila, že uložila sankcie ďalším piatim osobám za porušovanie ľudských práv v Rusku. Vo vyhlásení ministrov sa uvádza, že nové sankcie sú zamerané na členov ruského súdnictva, ktorí zohrali kľúčovú úlohu pri prenasledovaní aktivistu Alexeja Gorinova, a že „podliehajú zmrazeniu aktív a občania a spoločnosti EÚ im nesmú poskytovať finančné prostriedky“.
Kallasová po zasadaní vyhlásila, že je „skutočne smutná“, že ministri v utorok nehlasovali. „Loptička je teraz na strane Slovenska,“ upozornila. Privítala však rozhodnutie prezidenta USA Donalda Trumpa poslať viac zbraní na Ukrajinu, „hoci by sme sa chceli viac podieľať“, ako povedala novinárom.
Zároveň zdôraznila, že sankcie sú nevyhnutné na to, aby sa Rusku odobrali prostriedky na pokračovanie vojny na Ukrajine. „Je dôležité, aby sme teraz podnikli rozhodné kroky, ktoré zabezpečia, že Rusko bude pod tlakom a Ukrajina bude mať veľmi silnú vyjednávaciu pozíciu. Len tak bude na konci dňa možné dosiahnuť spravodlivú dohodu,“ poznamenala.
Ruské energonosiče ako nástroj financovania vojnovej mašinérie
Komisia ako argument na zastavenie nákupu ruských fosílnych palív pripomína, že zisky z predaja si účtuje ruská štátna pokladnica, z ktorej Kremeľ financuje svoju armádu bojujúcu na Ukrajine. Slovenská vláda však pozoruje odlišný trend - potenciálne zvyšovanie spotrebiteľských cien produktov z ropy a plynu.
Rovnakou mierou budí obavy aj výpadok tranzitných poplatkov. Cez slovenské potrubia totiž až do 1. januára tohto roka prúdil ruský plyn, ktorý Ukrajina jednostranne zastavila. Zmluvu s ruským koncernom Gazprom nepredĺžila, čo znamenalo zastavenie prepravy cez potrubia plynovodu Bratstvo. Slovensko sa tak musí spoliehať na dodávky cez južnú vetvu Turkstream.
Okrem rozpočtového výpadku spôsobeného ukrajinským zastavením plynu hrozí Slovensku aj zdražovanie, keďže podľa premiérových slov „sme boli na začiatku rúry a teraz sme na jej konci“. Na dôvažok však Slovensku hrozí aj potenciálna arbitráž, v rámci ktorej by mohol Gazprom požadovať pokutu za neprevzatie suroviny až do výšky 20 miliárd eur.
„Čo urobím s arbitrážou, ktorú môže Rusko voči nám otvoriť?“ pýtal sa premiér počas kontrolného dňa na ministerstve hospodárstva.
Ešte koncom marca založil Slovenský plynárenský priemysel dcérsku spoločnosť SPP Plus, registrovanú na Ukrajine. Podľa riaditeľa štátneho podniku Vojtecha Ferencza by nemusela prepravovať len ruský plyn.
Minimálne garancie a efektívnosť rokovania
Fico v predvečer zasadnutia šéfov diplomacií EÚ oznámil ubezpečujúcu novinku, že Slovensko dostalo „aspoň minimálne garancie“ v otázke podpory slovenskej ekonomiky, oslabenej stopkou na ruský plyn.
„Na stole je písomný návrh garancií Komisie, ktorý nám Komisia ponúkla za hlasovanie o 18. sankčnom balíku,“ oznámil slovenský premiér s tým, že úplné víťazstvo ani úplná prehra neprichádzajú v akýchkoľvek rokovaniach do úvahy. „Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť,“ dodal s tým, že „toto je krutá realita“ súčasnej politickej situácie v Únii.
Spomenutý návrh európskych garancií Fico poslal predsedom všetkých politických strán s očakávaním ich vyjadrení k nemu. „Verím, že odpovede predsedov opozičných strán nebudú v duchu politiky ‚škodiť Slovensku za každú cenu‘,“ vyhlásil. Pripomenul totiž, že úplné zastavenie ruských energonosičov nastane až 1. januára 2028, „teda po parlamentných voľbách“, a varoval, že súčasná opozícia môže sedieť vo vláde.
Napriek existencii návrhu, ktorý Komisia Slovensku ponúkla, si Ficova vláda slovami svojho premiéra podrží v rukáve aj možnosť, že aktuálny sankčný balík nepodporí. „Prišiel by síce cirkus a vydieranie o európske fondy a pokus zvaliť legitímnu slovenskú vládu a nahradiť ju ‚Poslušným Slovenskom‘, ale aj takéto sebazničujúce súboje majú niekedy hlboký morálny zmysel,“ vyhlásil na záver.
Komisia podľa správy Denníka N i ďalších zdrojov poskytla Slovensku najmenej šesť konkrétnych garančných mechanizmov. Vytvorila špecializovanú pracovnú skupinu, ktorá bude Slovensku poskytovať metodickú pomoc a monitorovať jeho pokrok v oblasti energetickej transformácie.
Slovenskému kabinetu zároveň prisľúbila vypracovať „uspokojivé“ riešenie cezhraničných sektorových taríf a „objasniť“ niektoré časti návrhu RePowerEU, predovšetkým „spotové operácie“, ktoré umožňujú „plnenie dlhodobých kontraktov“.
Komisia ponúka aj flexibilitu v prechodnom období s možnosťou úprav podmienok v prospech Slovenska. Súčasne sa zaväzuje asistovať pri existujúcich energetických opatreniach, pripraviť možnosti využitia európskych fondov na energetické účely a spolupracovať na riešeniach zvyšujúcich energetickú bezpečnosť krajiny.
Kvalifikovaná väčšina podľa pravidiel hlasovania Rady EÚ znamená, že podporu tomu-ktorému zákonu musí vyjadriť najmenej 55 členských štátov, pričom ich súhrnný počet obyvateľov musí byť minimálne 65 percent občanov Únie.
SaS: Komisia sa snaží Slovensku pomôcť „napriek Ficovi“
Opozičné strany a hnutia v priebehu utorka reagovali na premiérovu výzvu, aby zhodnotili návrhy garancií zo strany Komisie. EÚ pomáha Slovensku „nie vďaka premiérovi Ficovi, ale napriek nemu“, vyhlásil predseda SaS Branislav Gröhling s tým, že „nevybojoval absolútne nič, dostal sa do pasce a Slovensko dostáva do stále väčšej medzinárodnej izolácie“.
„Fico teraz bojuje s Európskou úniou ako taký žiak, ktorý nezvláda učivo, hľadá iba nejaké výhovorky a posiela večer o pol ôsmej listy opozícii, aby sa prekryl, lebo vie, že bude zle. Lebo vie, že nič nevyrokoval, a vie, že musí zahlasovať za sankcie proti Rusku,“ vyhlásil šéf liberálov.
Gröhling zároveň vyjadril nesúhlas s postupom, ktorý zvolil Fico, keď rozposlal opozičným lídrom dôverný list od eurokomisie. Keďže je list dôverný, mal by ho zverejniť premiér alebo Komisia, dodal.
„My sa na tejto manipulácii nebudeme zúčastňovať, pretože nemáme všetky informácie, neboli sme súčasťou týchto rokovaní, nedostávali sme fakty ani podrobnosti v rámci týchto informácií,“ vysvetlil. Ak by premiér „naozaj niečo zásadné vyrokoval, už by to odprezentoval“, doplnil exminister školstva.
Vo všeobecnosti je podľa Gröhlinga obsahom toho listu „pomoc“. „Európska komisia nám ide pomáhať, aby sme zvládli odpojenie sa od ruského plynu a napojenie na iné zdroje. Zároveň sa spomína pracovná skupina,“ priblížil obsah listu.
„Ale toto je všetko, čo sa dalo vyrokovať za zatvorenými dverami a bez nejakých urážok nemeckého kancelára alebo urážok ostatných lídrov a drukovania [ruskému prezidentovi Vladimirovi] Putinovi a obhajovania ekonomických záujmov Kremľa,“ vyhlásil.
Premiér podľa neho „iba straší Slovákov“, že bez ruského plynu krajina neprežije. Dodávky pritom „najviac ohrozuje práve Rusko“, ktoré používa plyn ako zbraň, pokračoval. „Robert Fico mal jasne povedať, že Rusko je agresor, že sa nebude podporovať tento Putinov režim, a mal pripraviť všetko na to, aby sme sa tak ako okolité krajiny odstrihli od ruského plynu,“ vyzval.
KDH: Premiér namiesto rokovaní s kľúčovými partnermi radšej navštevoval Moskvu
Fico namiesto rokovaní s kľúčovými partnermi navštevoval Moskvu, doplnilo tvrdenia opozície KDH. Premiér tým podľa hnutia „zhoršil rokovaciu pozíciu“ Slovenska v Únii. Žiadosť o stanovisko považujú kresťanskí demokrati za „ďalšiu politickú hru“.
„Ak chcel Robert Fico seriózne poznať naše názory, mal tak urobiť pred tým, než začal svoju politiku na štyri svetové strany, ktorá reálne znamená iba politiku na jednu svetovú stranu, a to na východ. Vlastnou vinou dostala vláda Slovensko do veľkých problémov aj pre politiku na štyri svetové strany a teraz sa nás predseda pýta, čo má robiť,“ doplnilo KDH.
Keby rokovania viedli kresťanskí demokrati, sústredili by sa na pevné garancie v prípadnom spore s Gazpromom, a teda aby nám EÚ kompenzovala prípadné arbitráže za predčasné ukončenie kontraktu, avizovalo hnutie v oficiálnom stanovisku.
„KDH by sa rovnako sústredilo na splniteľný termín odstrihnutia sa od ruského jadrového paliva z dôvodu výrobných kapacít,“ priblížilo KDH. Pripomenulo, že v roku 2014, keď bol Fico premiérom, sa v Únii dohodlo znižovanie energetickej závislosti od Ruska. Slovensko napriek tomu „už dlhodobo zaostáva“ za ostatnými členskými štátmi.
Namiesto spolupráce a koordinácie postupov v súlade s európskymi dohodami predseda vlády a strana Smer „neustále podnecujú napätie“ nielen na domácej, ale aj na medzinárodnej úrovni, tvrdí hnutie. Namiesto konštruktívneho prístupu premiér a jeho strana slovenskej verejnosti „podsúvajú tému vystúpenia Slovenska z EÚ“, čo hnutie označilo za „neprípustné“.
Hanba a kapitulácia
Fico urobil Slovensku hanbu a vyhlásil kapituláciu, reagoval na list Komisie líder opozičného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. „Zlyhal a teraz sa snaží ex post zaťahovať do hry opozíciu, aby oklamal svojich voličov. Na takýto lacný podraz mu neskočíme,“ vyhlásil v odpovedi na premiérovu výzvu.
PS podľa neho podporuje spoločný postup členských štátov Únie v otázke sankcionovania Ruska. „Iba spoločný európsky postup zaručí bezpečnosť a prosperitu Slovenska zoči-voči ruskej agresii a vydieraniu. Ak chce prispieť k pokračovaniu obchodu s plynom, mal by vyzvať Putina na ukončenie vojny a uzavretie mieru,“ vyzval premiéra opozičný líder.
Zároveň pripomenul, že Fico je „pri moci“ už takmer 14 rokov a už dávno mal ukončiť závislosť od ruského plynu, zaistiť dodávky z bezpečných zdrojov a dohodnúť pre Slovensko najlepšie možné ceny.
Progresívci kritizovali aj neúčasť ministra zahraničia Blanára, ktorého zastupuje Marek Eštok. „Toto rokovanie ministrov ešte beží, ale my vieme, že to bude pokračovanie blamáže, ktorá sa odohráva v podaní vlády SR, ktorá, žiaľ, nerokuje, musím to povedať tak, ako to je, ale vydiera celú Európu a Európsku úniu, keď blokuje prijatie 18. sankčného balíka,“ vyhlásil člen PS Ivan Korčok.
Komisia sa podľa PS nechystá udeliť Slovensku výnimku pri zastavení dodávok plynu z Ruska. „Európska komisia bude poskytovať nejakú asistenčnú skupinu, kde bude poskytovať asistenciu pre Slovensko, aby sa lepšie prispôsobilo, aby nám monitorovala nejaký progres, akým spôsobom sa budeme vedieť odstrihávať od ruského plynu,“ doplnil Ivan Štefunko.
Hlas sa priklonil ku koaličnému partnerovi
Koaličný Hlas privítal „posun v postoji“ eurokomisie, ktorý po novom „zohľadňuje špecifické výzvy Slovenska“ pri plánovanom postupnom ukončení dovozu ruského plynu. Pôvodne totiž návrh RePowerEU nebol podľa strany v súlade so záujmami Slovenska a jeho prijatím by hrozilo ďalšie zdražovanie.
„Oceňujeme zriadenie špeciálnej Diverzifikačnej pracovnej skupiny pre Slovensko, konkrétny bilaterálny pracovný plán a vôľu Komisie riešiť oblasti ako tranzitné poplatky, uplatňovanie spotových kontraktov či možnosť núdzovej brzdy pri prudkom raste cien a rovnako prehodnotenia účelnosti celého nariadenia v polovici roka 2027,“ spresnil predseda Matúš Šutaj Eštok.
V príspevku na Facebooku upozornil, že prudké zdraženie plynu by malo „devastačný“ dosah na slovenský priemysel, zamestnanosť, konkurencieschopnosť ekonomiky aj výdavky domácností na kúrenie.
Pre Hlas je preto „neprijateľné“, aby akýkoľvek európsky návrh prechádzal bez dôsledného zohľadnenia špecifickej situácie na Slovensku. Zásadnou podmienkou podpory je, aby návrhy z Bruselu neohrozovali energetickú bezpečnosť, cenovú dostupnosť a sociálnu stabilitu na Slovensku.
„Oceňujeme, že Európska komisia po rokovaniach s vládou uznala tieto princípy a reflektovala ich v predloženom návrhu. Očakávame istú formu pomoci od Komisie, napríklad v podobe finančných kompenzácií zvýšených cien energií. Kladieme taktiež dôraz na hroziace riziko potenciálne prehratých arbitrážnych sporov, ktorými sa Komisia bude musieť seriózne zaoberať,“ doplnil minister vnútra.
Fico na kritiku reagoval zverejnením listu
Premiér, ktorý v pondelok vyzval svojich koaličných i opozičných kolegov, aby sa vyjadrili k listu Komisie, zverejnil tento list v plnom znení, pričom následne oznámil, že dal štátnemu tajomníkovi rezortu diplomacie Eštokovi pokyn, aby ten na Rade hlasoval za odklad hlasovania.
Opakovane tiež kritizoval opozičných predstaviteľov, ktorí podľa neho schvaľujú jednostranné rozhodnutie zastaviť ruský plyn „bez náhrad“. „Nesklamali,“ poznamenal ironicky.
„Najlepším riešením danej situácie by bolo udelenie výnimky Slovensku umožňujúcej naplniť kontrakt s ruským Gazpromom až do jeho konca v roku 2034, čo nateraz Európska komisia principiálne odmieta, pretože by presadením tohto návrhu poprela podstatu protiruských sankcií,“ napísal v príspevku. To bol podľa Fica dôvod, prečo Slovensko požiadalo o odklad hlasovania.
Text predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej potvrdil všetky medializované informácie o asistenčnej či pracovnej diverzifikačnej skupine pre Slovensko, podpore spotových platieb či potenciálnej podpore v prípade arbitráže s Gazpromom.
Eštok: Rusko musí ukončiť útoky na Ukrajinu, sankcie sme nepodporili
Slovensko na utorkovom zasadnutí Rady Európskej únie pre zahraničné veci v Bruseli zdôraznilo, že Rusko musí ukončiť útoky na civilnú infraštruktúru na Ukrajine a zapojiť sa do zmysluplného dialógu. Zároveň však nepodporilo politickú dohodu o 18. balíku protiruských sankcií.
Dôvodom sú prebiehajúce rokovania o garanciách zo strany EK v súvislosti s návrhom REPowerEU, ktorý počíta s ukončením dovozu ruského zemného plynu do členských štátov od 1. januára 2028. Informoval o tom komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Slovenskú republiku na rokovaní zastupoval štátny tajomník rezortu Marek Eštok. V diskusii apeloval na získanie celosvetovej podpory pre úplné a bezpodmienečné prímerie na Ukrajine na septembrovom Valnom zhromaždení OSN.
„Oceňujem pretrvávajúci záväzok Ukrajiny k úplnému a bezpodmienečnému prímeriu. Rusko musí ukončiť útoky na civilnú infraštruktúru a zapojiť sa do zmysluplného dialógu,“ zdôraznil a ocenil doterajšie diplomatické úsilie Spojených štátov a angažovanosť Európskej únie.
Majú sankcie zmysel? Podľa zdrojov z Kremľa nie
Ruský prezident sa podľa všetkého neobťažuje kritikou svojho amerického náprotivku ani sankciami z Bruselu. Má v úmysle pokračovať vo vojne na Ukrajine až do momentu, kým Západ nepristúpi na jeho podmienky, naznačili traja anonymní predstavitelia prezidentskej administratívy.
Zdroje z Kremľa pre agentúru Reuters vysvetlili, že ani Putin, ani žiadny z jeho blízkych predstaviteľov nehodlá zastaviť bojové akcie, a Kremeľ je dokonca ochotný anektovať aj ďalšie územia.
„Putin sa domnieva, že nikto sa s ním vážne nezaoberal podrobnosťami mieru na Ukrajine – vrátane Američanov –, takže bude pokračovať, kým nedostane, čo chce,“ povedal jeden zo zdrojov s tým, že napriek viacerým telefonátom Trump/Putin či návštevám amerického emisára Stevea Witkoffa si šéf Kremľa myslí, že existujú viaceré možnosti ukončenia vojny, ktoré s ním nikto nediskutoval.
„Putin si váži vzťah s Trumpom a s Witkoffom mal dobré diskusie, ale záujmy Ruska sú nadradené všetkému,“ vysvetlil anonym úvahy ruského prezidenta.
Putinove podmienky pre mier zahŕňajú právne záväzný záväzok, že NATO sa nebude rozširovať na východ, neutralitu Ukrajiny a obmedzenie jej ozbrojených síl, ochranu rusky hovoriacich obyvateľov a akceptovanie územných ziskov Ruska, potvrdili zdroje. Je tiež ochotný diskutovať o bezpečnostnej záruke pre Ukrajinu, na ktorej by sa podieľali hlavné mocnosti, hoci podľa anonymov nie je zďaleka jasné, ako by to fungovalo.
Druhý zdroj oboznámený s uvažovaním v Kremli však uviedol, že Putin považuje ciele Moskvy za oveľa dôležitejšie ako prípadné ekonomické straty spôsobené tlakom Západu a neznepokojujú ho hrozby USA, že zavedú clá na Čínu a Indiu za nákup ruskej ropy. Schvaľovanie 18. balíka tak podľa zdrojov z Kremľa nijakým spôsobom nezmení vojnové uvažovanie ruskej vládnucej garnitúry.
(reuters, tasr, sab)
