Fico a 18. balík sankcií. Za čo môže zobchodovať svoje áno?

Na Slovensku je Bruselom nedávno predstavený 18. balík sankcií väčšou témou než väčšina predchádzajúcich v minulosti. Dôvodom však nie sú opatrenia, ktoré zahŕňa, ale skôr očakávanie toho, ako sa k nemu postaví slovenský premiér Robert Fico.

Parlament prijal uznesenie, ktoré ho zaväzuje, aby nehlasoval za prijatie nových sankcií či obchodných obmedzení voči Moskve.

Hoci uznesenie nie je právne záväzné, môže premiérovi spôsobovať politické problémy. Ako poznamenal Andrej Danko, „vláda sa spovedá parlamentu, a nie parlament vláde“. Bude preto zaujímavé sledovať, ako sa Fico nakoniec zachová. Ešte kľúčovejšie je však to, aký ťah by bol z pohľadu Slovenska najmenej škodlivý. Ani hlasovanie za sankcie netreba dopredu zmietať zo stola.

Bruselu z dňa na deň nevyrástli nové tesáky

Balík, ktorý v utorok (10. júna) predstavila Európska komisia, obsahuje viacero ambicióznych opatrení, ktoré pritvrdzujú európsky postoj k Moskve a tlačia na jej rozpočet.

Brusel chce napríklad zastaviť dovoz rafinovaných produktov vyrobených z ruskej ropy, aby už nedochádzalo k tomu, že sa komodita spracuje v tretej krajine a potom pod inou vlajkou putuje na starý kontinent.

„Zavedieme zákaz dovozu rafinovaných produktov vyrobených z ruskej ropy. Týmto spôsobom chceme zabrániť tomu, aby sa ruská ropa dostala na trh EÚ zadnými dverami,“ vyhlásila pred mikrofónmi predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová.

Okrem toho plánuje znížiť cenový strop na ruskú ropu zo 60 dolárov za barel na 45 dolárov a rozšíriť zákaz finančných transakcií. Po novom nebude podľa von der Leyenovej možné uskutočňovať žiadne finančné transakcie s ruskými bankami, ktoré boli vylúčené z medzibankového komunikačného systému SWIFT, pričom zákaz sa bude týkať aj ďalších 22 ruských veriteľov a tých bánk v tretích krajinách, ktoré obchádzajú sankcie.

Pomyselná čerešnička na torte sa týka plynárenského sektora. „Prvýkrát navrhujeme zákaz transakcií pre Nord Stream 1 a Nord Stream 2. To znamená, že žiadny prevádzkovateľ z EÚ nebude môcť priamo ani nepriamo uskutočňovať žiadne transakcie týkajúce sa plynovodov Nord Stream,“ uviedla šéfka eurokomisie.

Von der Leyenová chce sankciami vyvinúť ešte väčší tlak na Rusko a jeho pokladnicu. Hlavným cieľom je zhoršiť jeho vyjednávaciu pozíciu v rámci mierových rokovaní, ktoré sa dopredu hýbu len veľmi pomaly.

Načasovanie pritom nie je až také zlé, keďže Kremeľ má momentálne rozpočtové problémy pre nízke ceny ropy a výnimočne silný rubeľ, ktorý znevýhodňuje ruských exportérov.

Efekt nových sankcií však pravdepodobne nebude veľký. Najmä čo sa týka cenového stropu a stopky pre produkty z ruskej ropy.

Brusel rieši symptómy namiesto choroby

Ruskú ropu dovážajú a spracúvajú vo veľkom najmä Čína, India a Turecko. Hoci je Peking najväčším kupcom, veľkú časť dodávok potrebuje pre svoj trh. Z pohľadu reexportu sú preto dôležitejšie skôr zvyšné dva štáty. Analytické spoločnosti dlhodobo upozorňujú, že napriek zákazu dovozu ruskej ropy a produktov do EÚ sa na starý kontinent fosílne zdroje z Ruska dostávajú. A to práve vďaka prostredníkom v týchto krajinách, ktorí ropu spracujú a vyvezú pod vlastnou vlajkou.

Komisia teraz cieli na pôvod ropy, z ktorej je vyrobený benzín či nafta. V praxi však k veľkej zmene nedôjde. Agentúra Bloomberg len nedávno pripomínala, aké jednoduché je zamaskovať pôvod komodity. A to nielen oficiálne na papieri, ale aj fyzicky cez prekládky z lode na loď či vďaka skladovacím nádržiam na pevnine.

Ruská ropa, ktorá sa vyloží do suchozemského zásobníka vo Fudžajre, sa môže naložiť na novú loď ako náklad pochádzajúci zo Spojených arabských emirátov, cituje agentúra vyjadrenia vedúcich predstaviteľov rôznych spoločností, ktorí sa zúčastnili energetického samitu v indickom Dillí.

Hoci kroky Bruselu môžu mať najmä spočiatku istý efekt, aký bol pozorovaný aj v minulosti, už teraz sa dá konštatovať, že obchodníckeho ducha sa mu zviazať nepodarí. Deravé nohavice pláta deravou záplatou a výsledok je podobný ako na začiatku. Akurát s tým rozdielom, že viacero medzičlánkov v reťazci zvyšuje náklady a znižuje efektivitu. Brusel a západní lídri si však pred voličmi umyli ruky.

Podobne to platí pri cenovom strope, ktorý obchodníci dlhodobo obchádzajú. Opatrenie sa síce krátko po zavedení na istú chvíľu odzrkadlilo na poklese ruského exportu, no tieňová flotila, ktorá nevyužíva západné poistenie a ťažko ju akokoľvek vydierať, výrazne narástla a dokáže poľahky dostávať ropu do Číny, Indie a ďalších krajín globálneho Juhu. Faktom, na ktorom sa zhodujú experti z odvetvia po celom svete je tiež to, že dodržiavanie cenového limitu je aj pri lodiach, na ktoré má Západ dosah, veľmi ťažké efektívne kontrolovať.

Príjmy do ruskej pokladnice znižuje najmä dianie na trhu, nie cenový strop. Faktom však je, že zlacnenie ropy pod kľúčovú hranicu 60 dolárov umožnilo viacerým západným lodným spoločnostiam, najmä z Grécka, obnoviť prepravné služby, čím sa pre Rusko zvýšila dostupnosť tankerov a naskytla možnosť vyvážať viac ropy (hoci za pomerne nízke ceny).

Opatrenie zo strany Komisie sa z tohto uhla zdá byť logické. Treba však poznamenať, že aj tu by to mohol vyriešiť samoregulačný mechanizmus trhu. Ponuka ruských fosílií sa totiž nemôže dlho zvyšovať, keďže by to spôsobovalo ešte väčší kolaps cien.

Záchrana Nord Streamov pred Američanmi

Pre Európu, ako aj Slovensko, tak spomenuté sankcie mnoho nezmenia. Slovensko pre svoj trh odoberá z Ruska ropu priamo cez ropovod Družba. Slovnaftu sa môže mierne dotknúť zákaz importu produktov, ktoré boli spracované z ruskej ropy. Okrem rafinácie je totiž na trhu aj obchodníkom. Domáci trh by to však výraznejšie ovplyvniť nemalo.

Podobná premisa platí aj pri obmedzení transakcií pre ďalšie ruské a zahraničné subjekty.

Dokonca ani v kauze plynovodov Nord Stream 1 a 2 sa status quo v podstate nemení. Eurokomisia bojuje najmä o to, kto bude v budúcnosti z prípadného obnovenia dodávok plynovodmi profitovať a kto bude držať v rukách energetické páky.

Krok Bruselu totiž prichádza v čase, keď americký investor Stephen P. Lynch na májovom stretnutí s nemeckými hospodárskymi predstaviteľmi navrhol kúpu Nord Stream 2, pričom to predložil aj Trumpovej administratíve s predpokladom, že Spojené štáty budú chcieť kontrolovať kľúčovú časť energetickej infraštruktúry.

Podnikateľ vychádza z predpokladu, že časom sa starý kontinent k ruskému plynu prinavráti. V spolkovom štáte Meklenbursko-Predpomoransko, kde oba plynovody ústia, túto myšlienku podporuje 49 percent obyvateľov. Za je aj druhá najsilnejšia nemecká strana AfD a tiež niektorí prívrženci nemeckej ľavice.

Dokonca aj časť analytikov koketovala s myšlienkou čiastočného obnovenia dodávok, ktoré by pomohlo skresať ceny energií na konkurencieschopnú úroveň, no neobnovilo závislosť od Ruska. „Keď sa rozhodnú, že potrebujú plyn z Ruska – čo sa stane –, budeme tam,“ povedal Lynch denníku New York Times.

Napodobní Fico Orbána?

Keď sa jednotlivé čriepky spoja do väčšej mozaiky, Fico nemá mnoho dôvodov, prečo sa pri najnovšom balíku sankcií nezachovať konštruktívne. Ich najhorším dôsledkom je najmä to, že predlžujú neefektivitu na energetických trhoch a pri Nord Streamoch môžu brániť rýchlejšiemu návratu ruského plynu do Európy.

Pri plynovodoch sa dokonca zdá byť z dlhodobého hľadiska rozumné, že si chce Európa naďalej držať aspoň zbytky kontroly nad plynovým sektorom a neodovzdať ďalší tromf zámoriu. Miestny establišment sa (hoci ťažko) meniť dá. Na ten americký má európsky občan nulový dosah.

Slovenska sa medzitým podstatne viac dotýka úplne iný plán z dielne Komisie. V ňom konkrétne stojí, že exekutívny orgán v júni predloží legislatívny návrh na zákaz dovozu ruského plynu do Únie. V prípade nových zmlúv, ako aj spotových kontraktov, sa má zákaz uplatniť ešte do konca tohto roka. Pri existujúcich dlhodobých zmluvách, ktoré majú európske firmy uzavreté s ruskými subjektami, sa dovoz zakáže najneskôr do konca roka 2027.

Podobný tlak Brusel v pláne vyvíja aj na ukončenie importu ruskej ropy v štátoch, ktoré mali dosiaľ udelené výnimky.

Takisto obsahuje pasáže o ukončení spolupráce s Ruskom v oblasti jadrovej energetiky. Vyplýva z neho, že Slovensko by v roku 2026 nemohlo predĺžiť aktuálnu zmluvu o dodávkach jadrového paliva s ruskou firmou TVEL, od ktorej je momentálne plne závislé. Hoci riešenia existujú a nemusí to znamenať automatický kolaps slovenskej energetiky, ide o významné riziko, pokiaľ by nastal problém pri testovaní a prechode na palivo od alternatívnych dodávateľov.

Nie div, že Fico už stihol avizovať, že Slovensko nepodporí pripravovaný 18. sankčný balík, pokiaľ mu Európska komisia neposkytne reálne riešenie krízovej situácie, do ktorej sa Slovensko dostane po úplnom zastavení dodávok plynu, ropy a jadrového paliva z Ruska.

Zdá sa, že sa inšpiroval v susednom Maďarsku. Mnohí si zrejme pamätajú, keď Orbán pred rokom a pol vyloboval pre Maďarsko odblokovanie eurofondov a ďalšie výnimky zo sankcií výmenou za ustúpenie v otázke prístupových rokovaní Únie s Ukrajinou, ako aj neskoršieho 50-miliardového balíka pomoci.

Ak sa Ficovi naozaj podarí za svoje áno pre sankčný balík číslo 18 vykšeftovať potrebné výnimky pri jadre, plyne a rope, porušenie uznesenia, ktorým sa Danko oháňa, mu zrejme politické body neuberie, ale pridá.